Autor jebol hlavou do klávesnice. Už, kurva, nevládzem. Už nevládzem toľko piť a písať. Hlúpy názov. Celé by sa to malo volať inak. Popíči príbeh si zaslúži mať popíči názov. Ale aký? Spoločenstvo Kňoura? Návrat Kňoura? Zuzana a Ohnivý Kňour? To je jedno. Je to zadarmiko, a to sa ráta. Kde som to skončil? Už som spomínal, že stále sa Veľkou Studenou dolinou nesie Slavoslavovo nešťastné šúchanie nohami, keď do chaty vstúpil Mr. Kris? Vtedy si autor uvedomil, akú strašnú moc má. Príbeh sa mohol uberať, ktorýmkoľvek smerom chcel. Mohol byť, kým chcel. Zazvonil zvonček na dverách. Kuriér zo sveta nápojov. Fuck it, povedal si autor. Rytiera v nablýskanej zbroji na veľkom bielom tátošovi zo seba spraví niekedy inokedy. 

 

Do chaty vstúpi Mr. Kris. Víkendový poľovník. Ako každý správny víkendový poľovník, čo sa so svojím suv dovezie až pod posed, na ktorom zakempí, má so sebou veľkú ťažkú guľovnicu s dlhou tvrdo-chrómovou hlavňou. Zuzana zbadá jeho neistý krok už od dverí, ale podobné stretnutia zvláda vždy s gráciou. Avšak, nie je iba štátničkou, ale v prvom rade človekom. Až potom štátničkou. Nadržanou milfkou v treťom rade. „Áaa, Mr. Kris. Čakala som na tento moment. Som veľká fanúšička Open Office.“ Zahákne prsty za okraj výstrihu. Trhne. Skoro si roztrhne šaty. Odhalí spotené bujné prsia. „Tu sa mi podpíš.“

 

V chate sa kúri naplno. Živými malými mačiatkami. Sú geneticky modifikované. Voňajú po vanilke. Teplo, vlhkosť a vanilková vôňa poľovníka prepleskne ako realita. Chytí sa za žalúdok. Odgrgne si. Zaženie skoronehodu. Vytiahne pero. Guličkové. Čo ste si mysleli, že o akom pere je tu reč, vy chlípne prasce. Trasúcou sa rukou a s takmer nepočuteľným, „Hm,“ sa podpíše na Zuzanin ľavý cecok.

 

„Wau. Škaredý a mlčanlivý.“ Odfrkne Zuzana podráždene. Znovu sa zahalí. „Nevadí. Mám pre teba úlohu. Ako pokračuješ vo svojej misii na Dailymale?“

 

„Úspešne som sa infiltroval.“ Len čo poľovník otvoril papuľu, Zuzanu ovalil zápach whisky a cigariet. Zapotácala sa. Musela spraviť dobrý krok dozadu, aby ju nevyzulo z topánok. „Napísal som storku o skapatom čoklovi. Všetci mi ležia pri nohách.“ Znova si odgrgne. 

 

Zuzana šklbne reťazou od Frka. Ten vyskočí zo stoličky a jebne bradou do dlážky k jej nohám len taký fukot. „Chlapče, keď niekto leží pri nohách mne, vyzerá to nejako takto.“ Zasmiala sa až sa zadýchala. „Zas to nepreháňajme. Tolerujú ťa. Ale dobre. Dobre. Chcem, aby si došiel na dailypivo a ukradol Ajkin dekolt.“

 

„Čože?“ Kris sa zatváril, akoby mu niekto strčil do paprče plech práve napečených domácich snickers rezov: na jednej strane, vzrušujúce a lákavé. Zakázané a nebezpečné, na druhej. 

 

„Ajkine kozy. Ohrozujú ma.“

 

„Ajkine kozy?“

 

„Ohrozujú ma.“

 

„Oukej.“ Poľovník sa chytí za bradu. Zamyslí sa. „Ale bude to drahé.“ 

 

Zuzana mávne paprčou. „V pohode. Viem, po čom túžiš. Tu máš letenku a all-you-can-shoot pas pre všetky rezervácie na africkom kontinente. Môžeš vystrieľať tie pojebané žirafy. Kurvy dlhokrké strakaté.“ Podá mu ampulku a injekčnú striekačku. „A ešte toto. To sa ti terazky zíde. Očkovanie proti covidu. A nie hocijaké, ale proti II. a III. vlne.“

 

Poľovník sa zasníval. Predstavoval si, ako tuhé žirafy s prevrátenými očami a vyplazenými jazykmi naskladá jednu hneď vedľa druhej. Odgrgol si. Práve si robil mentálne selfíčko, keď mu to dopne. „Očkovanie? Proti covidu existuje očkovanie? A aká tretia vlna?“

 

Zuzana mykne Frkom za reťaz, ktorý ju poslušne nasleduje k stolu. Povytiahne si šaty a vyhupne svoj macatý zadok na stôl. Usadí sa. Zhodí si rúško. Natiahne nohy. Vyzuje topánky. Z kabelky vytiahne cigarety a zapaľovač. Ponúkne poľovníka. Ten by si aj dal, ale so zdvojeným videním a roztrasenou paprčou sa mu nedarí cigu vytiahnuť z krabičky. Zuzana pregúľa očami. Vytiahne cigaretu sama, zapáli mu ju a vrazí medzi prsty. Vybafkať ju zvládne snáď sám. Cigaretu, nie Zuzanu. Akoby u nej niekedy mal šancu, lol. Potom si sama zapáli. Preloží si nohu cez nohu. Potiahne z cigarety. „Proti covidu. Rakovine. Migrénam. HIV. IBD. CJD...“


Frko sucho zamrmle. „ČTJB.“

 

Kris skoro prehltne cigaretu. 

„ ... proti všetkému, čo sme so Sorosom vyvinuli v labáku.“ Ešte v čase, keď sa Zuzana objavila na titulke Vogue a v každom interview rozprávala o woman power, v podstate, mala na mysli viac žien, laboratórnych výskumníčok vo vedúcich pozíciách riadiacich nie celkom etické a legálne pokusy v nie celkom legálnych laboratóriách rozmiestnených po celom svete. Nie celkom legálne. „Mimochodom, pozdravuje ťa. Soros. Plánuje tretiu vlnu zo svojho bunkra pod Arktídou. Spolu s ďalšou ikonou z Dailymale. Tých ikon tam teda máte, ako húb po daždi. S Pedrom. Šašo jeden počmáraný.“ Zuzana gestikuluje poľovníkovi, aby k nej prišiel bližšie a pokračuje, „Medzi nami, je to Sorosova bunker bitch. Preto počas pandémie toľko absentuje v diskusii. Sorosovi sa vidí, že ekonomická kríza nabieha príliš pomaly. Ak spravíš to, čo od teba žiadam, dostaneš ako bonus očkovanie na cukrovku. Konečne sa budeš môcť nadžgať rumovými pralinkami.“

 

„To nestačí. Pozri sa na mňa, som škaredý. Ajka utečie, keď ma uvidí. Potrebujem plastiku tváre.“

 

„Pravda.“ Zuzana súhlasne prikývne. Potiahne z cigarety, a potom ju uhasí o roh stola. Cez nos vyfúkne dym. „Máš ju mať. Chceš vyzerať ako Tom Cruise? Sladký chlapec? Alebo zrelý gentleman? George Clooney?“

 

„Demigod na Zemi, ktorého zoslal Zeus sám. Jason Momoa. Ale dnes, nie to chlopätko pred 20 rokmi.“ Kris dodá jedným dychom.

 

„Hm. Výšku a svaly na to máš. Žartujem. Nie, nemáš.“ Natešená sledovala, ako poľovníkovi  zažiarili očká, a potom ihneď aj zhasli. „Ale pre mňa, za mňa. A už bež. Strácame tu čas, zatiaľ čo Ajkin dekolt rastie do pevnosti a krásy.“

 

Už-už chcel Kris odísť, ale srdiečko mu nedalo. Videl Frka kňučať na zemi, na rukách a nohách pri nôžke stola. Cítil, že by mal niečo spraviť, alebo aspoň niečo povedať. Poopravil si flintu na ramene. Pridržal sa stola, aby sa nezviezol rovno na dlážku a kľakol si k nemu.

 

„Ty!“ Frko naňho prskol. „Ty a tí tvoji kámoši, čo by len všetko tlmili! Nemôžem si kvôli vám už ani pobehať po lúke. Nahý. S kvetinkami vo vlasoch. O deviatej večer. Pomojkať si fúzača alpského. Všade máte zavesené sprosté cedule! Zákaz vodenia psov! Zákaz zberu parožia! Zákaz popiskovania melódie Flinstonovcov! Ale má to oporu v zákone? Pýtam sa ťa! Má?!“

 

„Frko.“ Kris kývol hlavou ako gesto dobrého dňa. Hoci doteraz bol tento deň pre Frka zrejme celkom napiču. „Mám zbraň a 1,5 promile. Ja som zákon.“ Rozprával pomaly, pretože bol nadratý, ale aj preto, lebo si chcel dať záležať na tom, aby Frko dobre porozumel každému jednému slovu. „Vieš, keď si mi vyčítal krivdy, ktoré na tebe a na tvojej rodine napáchali poľovníci za posledných 200 rokov, ma to trochu mrzelo.“ Kým dorozprával len túto jednu vetu, obidvoch ich zahalil obláčik dymu z cigarety. „Mal si úplnú pravdu!“ Natešene zvolá. „Stretnutia v revíre nie sú náhodné. Všetko má svoj čas a miesto. Spolčili sme sa proti tebe. Posed za tvojím barákom sme stavali iba preto, aby sme ťa nasrali.“ Zakloní hlavu, skoro sa prekoprcne, a z plného hrdla spustí diabolský smiech. „Muahahahaha!“

 

Frko sa vytrhol zo Zuzaniných rúk. Skoro ju strhol zo stola. Reťaz s rachotom padla na zem. „Vedel som to! Ja som to vedel! Toto si vypiješ.“ Povedal Frko a paprčami spravil gesto, ako keby oseba v dlaniach drvil dva vlašské oriešky. Vtom sa pod ním roztvorila podlaha. S krikom zmizol v útrobách chaty. Ozvalo sa rinčanie skla. Asi pri páde rozjebal zopár skúmaviek.

 

Zuzana appkou v mobile zatvorila padacie dvere. „Neznášam drámu. Ty si ešte stále tu?“ Pozrela na poľovníka. „Šup šup, utekaj. Máš čo robiť. Lebo ťa mentálne odšikanujem do prenatálnej polohy.“ Vypoklonkovala ho von z chaty ako malé ožraté decko. Keď zostala sama so zrkadlovým Joekom, zoskočila zo stola a bosou nohou kopla do nehybných nôh. „Už môžeš vyliezť.“ Nehybné nohy zrazu ožili. V kapsáčoch vo farbe lámaného suchého jesenného lístia sa na svetlo sveta vyplazil Kňour. Spraví ležérny krok k Zuzane. Kroku trochu dodal sebavedomý a nadutý swagger. Nech má baba na čo pozerať. Napol prsné svaly. Napol bicepsy. Stiahol ritné polky. Takto chodil iba pred Zuzanou a iba, keď mal na obed krémovú fazuľovú polievku.  

 

Zuzana si ho premerala očami. „Myslela som si, že si väčší.“ Rukami sa mu omotala okolo vypracovaného trojuholníkového chrbta. Social distancing, my ass. Kňour, kamenná tvár, myslel si svoje: Nežer toľko, aj tak si len vypasené tlsté prasa a prasatá idú pod nô... Bez varovania mu Zuzana vrazila ruku do rozkroku a Kňour zabudol, že je. Práve sa mu začal plniť najtajnejší chlapčenský sen. Vždy chcel vedieť, či je blonďavá a vyžehlená aj tam dole. Poľavil v ostražitosti. Zuzana to využila. Podrazila mu nohu. Jebol na dlážku. Spustil lavínu. Zvalila sa naňho. Zuzana, nie lavína. Hoci. Nájdi 10 rozdielov. Am I right? Kňourovi to vyrazilo dych. A spustilo to ďalšiu lavínu. Na základni ATE v Poprade narazili sud red bullu. Toto bude dlhý deň.  

 

Na tých správnych miestach, Zuzana sa na Kňourovi zamrví. Mohlo by sa zdať, že sa hnevá, ale zdanie klame. Je v dobrej nálade. Je hravá. Sedí na ňom s nohami naširoko. Poskakuje mu po taktickej sumke. Schmatne ho za golier. Zatrasie ním. „Kde si, kurva, bol, keď som ťa potrebovala? Ha? Kde si bol, keď ťa Pepe potreboval?"


Kňour sa cíti, akoby ho prisadol hroch. Hroch, čo s padákom skočil z lietadla a dosadol priamo naňho. Veľmi sexi hroch. Jeho rozjebané a poplátané rameno kričí nie, ale prebudený krahulec medzi nohami sa práve rozhodol, že faldy už nebude diskriminovať. Never Again. Napriek otrasu mozgu a pravdepodobne dvom zlomeným rebrám sa Kňour zazubí. „Trénoval som prebíjanie ľavou rukou.“ 

 

„Nie je to nebezpečné?“

 

„Iba ak chceš, aby bolo.“ Kňour podvihne obočia. „Chceš? Chceš si šáhnuť na môj kvér?“


A že si aj šáhla! Z puzdra mu vybrala Glock 17. „Uf.“ Držala ho v pravej ruke, kým ľavou hladkala kryt záveru. „Ten je veľký, hladký a ťažký.“ Podobne ako sám Kňour, aj kryt záveru bol taktický a vyrobený z vysoko kvalitného polymerového kompozitu. Vypustila zásobník. Obtiahnutím záveru vyhodila náboj z komory. Klepol na zem. „Mhmmm. Ty si bol vždy pripravený vystreliť prvý.“ Pištoľ položila na zem vedľa Kňourovej hlavy. Vyhodený náboj 9x19 mm si strčila do úst a spolu so svojím jazykom ho Kňourovi zasunula do huby. Jej dlhý a mäkký jazyk sa zamotal okolo Kňourovho a spoločne sa ich jazyky krútili v tandeme okolo náboja. Jazyky, jazyky boli úplne všade. Zuzana chutila po olove a mastnom jedle. Big Mac a hranolky. Vzal jej ruky do svojich a navigoval ju k zipsu na gatiach. Rozopla mu ho, zatiaľ čo stále bola pricucnutá o náboj v jeho hube. Je to úžasné, ako niektoré ženy poznajú svoje miesto. Chytil ju za riť. Prsty sa mu stratili v jej hebkých polkách. Ktovie, čo všetko tam dnes nechá stratiť. Prisunul si ju. Prirazil. Pretrhol jej tangáče z jemnej belgickej krajky. Narazil ju ako studňu. Bodaj by aj nie. Žaluď pevný ako skala. Normálne ním lúska orechy. Kokosové. Zuzana mu zavzdychala do úst. Kňour prehltol náboj. Zakašlal. Dorieši neskôr. Otrava olovom musí počkať. Svet musí počkať. Najprv pokazí Zuzanu ako Matovič národné hospodárstvo.  

 

**********************************************************************************

 

Biznisom pulzujúca slovenská metropola. Nie, nie Košice. Blavka. Týždne, možno mesiace – netuším, ako dlho trvá, kým v labáku zamiesia ingrediencie a vyklonujú fetus v skúmavke – po tom, čo sa z Kňoura vydral hrdelný výkrik nesúci Zuzanine meno, keď zastavil autobus a vypustil malých chlapcov von. Dailypivo je v plnom prúde. V plnom prúde je aj debata o rasovej nerovnoprávnosti žien v porno biznise. Alkohol a hlúpe sexistické vtipy sa lejú potokom. Stretko dospelo do momentu, keď sa všetci účastníci zoradili, aby pobozkali prsteň Ľuborgovi. V tento večer už po piaty krát. Z rádia hrá Queen, We Are The Champions. 

 

Oknom do pivovaru, z bezpečnej vzdialenosti, sa do vnútra díval poľovník Momoa. Začínal byť hladný. Klesal mu cukor. Vraždil by za tanier kungpao. Sedela tam. Ajkina koza, jedna, aj druhá, ktoré Zuzana tak nenávidí. Ajka tam sedela spolu s nimi. Usmievavá bohyňa. Rozprávala nejakú veselú historku. Na moment zachytil hlasné „woop woop.“ Vzrušene gestikulovala rukami. Jeden účastník stretka, s kovbojským klobúkom na hlave a trochu sa podobajúci na Clinta Eastwooda, sa naňho priamo od stola díval upreným, prižmúreným pohľadom. Tváril sa, že žuje žuvačku. Poľovník Momoa sa chvíľu bál, že by ho mohol zbadať, ale potom mu došlo, že cez tie prižmúrené očí aj tak hovno vidí. „Máš oheň?“ Ozval sa neznámy hlas od vedľajšieho stola na terase. Patril chlapíkovi, čo tiež z opodiaľ sledoval prebiehajúce stretko. Stalker akýsi. „Yup.“ Poľovník Momoa z náprsného vrecka vytiahol zippo, ktoré podal stalkerovi a letenku do Afriky. „Cestuješ?“ Podal mu aj ampulku s očkovacou látkou proti covidu. „Pred odletom si toto jebni do zadku.“ Sklopil si do očí šiltovku. Golier na bunde vyhrnul až po uši. Ruky strčil do vrecka. Odkráčal do tmavej bratislavskej uličky. Zahĺbený do vlastných myšlienok si nemohol všimnúť, ako spoza rohu pivovaru vybehol Pepe a za ním druhý Pepe. Naháňali sa s kliešťami v rukách a nahlas sa pritom rehotali.

 

K pivovaru s rachotom na Yamaha DragStar dorazila Badass Hellgirl. Čierne oči. Čierna duša. Čierne bagandže s oceľovou špičkou. Čierna kožená bunda s 3D obrazom zombie paprčí šplhajúcich sa po chrbte a na boku zaháknutá o karabínu krátka reťaz, už nachystaná pre potenciálnu subku. Zatúrovala motor. Nech tým blbým dôchodcom v starých veľkometrážnych bytoch s vysokým stropom, ktoré si nezaslúžia, poodpadáva mŕtvy hmyz z okien. Sňala si prilbu. Lebkovanú šatku si uviazala na piráta. Zadívala sa do tmavej uličky. Zdalo sa jej, že v nej vidí Jasona Momoa v poľovníckej bunde. Fúha. To by bola dobrá ľadvinka. Taká, čo sa zaručené nevrtí. Zo zadného vrecka na rifliach vytiahla poctivý kliešťový luskáč na orechy po prababke, ktorý si doteraz poradil so všetkým a vstúpila do pivovaru.

 

Začínalo snežiť.

 

V Mochovciach práve testovali nový reaktor.

 

Do rána vraj napadlo presne 0,9144m snehu.