Pôvodne mala byť táto slohová práca ako odbočka k Zakimu Progrocku for dummies o progresívnom death metale. Po prečítaní „odbornej literatúry“ na túto tému sama neviem, čo z toho vznikne. Bude to stručné, čisto subjektívne a veľmi laické. Venujem to asi 5 ľuďom na DM a prípadným odvážlivcom. Pre ostatných je tu diskusia. 

Hudba ako taká má neskutočne veľa žánrov, podžánrov a podžánrov podžánrov. Pre ilustráciu pozrite túto mapu, ak ste ju nezachytili v diskusii. Jedným z mojich obľúbených je práve death metal, konkrétne ten progresívny alebo technický. 

Tí ktorí toto čítajú, určite vedia, čo je to death metal. Ako extrémny subžáner heavy metalu zvyčajne používa silne skreslené a podladené gitary, tremolovanie, growling (hlboký vrčiaci hlas), agresívne, silné bubnovanie využívajúc dvojkopák a techniky blast beatu, zložité a atypické rytmy a zmeny tempa.

A aký je rozdiel medzi progresívnym a technickým death metalom? Ťažko povedať. Podľa znalcov sú oba žánre veľmi podobné, neznalému uchu až na nerozoznanie, no majú svoje rozdiely. Technický death metal sa viac zameriava na techniku ​​hry, naháňanie prstov po pražcoch, členovia kapely predvádzajú svoju manuálnu zručnosť, rýchlosť, zdatnosť a až strojovú presnosť. Progresívny death metal, často tiež mimoriadne technický, je viac atmosférický, využíva aj niektoré nemetalové prvky, ako sú syntetizátory, akustické gitary a čisté vokály, využíva väčší vplyv z ďalších oblastí hudby všeobecne, je bohatší na formu a obsah, zvykne mať symfonickejší zvuk. Progresívny death metal sa viac prelína s inými žánrami death metalu. Toľko definície. Veľa kapiel oprávnene patrí do oboch kategórií. 

„Pritom je to aj tak všetko jeden rocknroll, akurát čím ďalej, tým viac zbastardený.“ (Frko, 2021)

Niečo málo z histórie: death metal ako taký vznikol niekedy v 80. a na začiatku 90. rokov hlavne v USA a Švédsku, kedy vznikli kapely Possessed, Death, Master, Cannibal Corpse, Morbid Angel, Obituary, Carnage, Entombed, Dismember atď. atď. (určite som zabudla na niekoho dôležitého). Za priekopníkov tohoto štýlu považujem kapelu Death, ktorá vznikla v US v roku 1983. Zakladateľ gitarista a spevák Chuck Schuldiner je často nazývaný ako „otec death metalu“. Ich prvý album Scream Bloody Gore je všeobecne považovaný za prvý deathmetalový album.

A práve Death, spolu s kapelami Atheist a Cynic, začali byť vo svojej tvorbe kreatívni iným spôsobom, v ktorom bolo cítiť silný vplyv džezu a iných nemetalových žánrov a položili základy progresívneho death metalu. 

V roku 1991 vydala kapela Death album Human, ktorý bol technicky zložitejší a progresívnejší ako ich predošlé deathmetalové diela. Human je jediný album, na ktorom účinkujú členovia skupiny Cynic Paul Masvidal (gitara) a Sean Reinert (bicie), čo prinieslo niečo nové, experimentálne z kapely Cynic do zvuku Death-u. Kapela pokračovala stále progresívnejšie, technickejšie a viac melodicky, čo môžete počuť na ostatných albumoch Individual Thought Patterns, Symbolic, The Sound of Perseverance

Cynic vydali svoj debutový, oceňovaný album Focus v roku 1993. Všeobecne bol považovaný za medzník žánru progresívneho metalu, počuť na ňom mnoho vplyvov džezu a džez-rocku a striedanie growlingu s robotickým vokálom. Potom sa na pár rokov odmlčali a vrátili sa až v roku 2008 ako rockovejšia progresívna kapela s albumom Traced in Air.

Ďalšou významnou kapelou bol Atheist, známy svojim technickým štýlom hry, kombináciou džezovej rytmickej zložitosti a agresie death metalu, s debutovým albumom Piece of Time.

Veľkú štvorku progresívneho a technického death metalu by som uzavrela holandskou kapelou Pestilence. Po prvých dvoch thrash/death albumoch nahrala v roku 1991 technickejší a progresívnejší Testimony of the Ancients, ktorý spolu s vyššie menovanými definovali raný progresívny death metal. Štvrtý album kapely, Spheres, bol ešte zložitejšou záležitosťou. Do deathmetalového štýlu primiešali džezové prvky a do celého albumu zahrnuli aj gitarové syntetizátory.

V priebehu ďalších rokov sa na celom svete udiali ďalšie nové zvraty a zmeny štýlu deathmetalovej hudby. Mixovali sa hudobné štýly od folku až po progresívny rock, džez a klasickú hudbu s prvkami death metalu a ostatných metalových žánrov, vznikali nové albumy a kapely, ktoré sa snažili posunúť ďalej v tvorbe, ale aj v technickom predvedení svojich zručností a priniesť niečo nové. Je toho veľa a nové trendy už prenechám na inokedy niekomu povolanejšiemu.

Na záver si niečo pustime, začnime zhurta technickým death metalom ovplyvneným klasikou, nemecký Necrophagist, Obscura, alebo ďalší klasici z talianska, symfonický death metal Fleshgod Apocalypse. Ďalší moji obľúbenci v kategórii techdeath sú Dying Fetus (toto je growling ako vyšitý), Cattle DecapitationBeyond Creation (nádhera tá basa!).

Ak obľubujete striedanie growlingu s čistým vokálom, nech sa páči The Faceless, niečo jemnejšie so saxofónom – Rivers of Nihil, alebo Ne Obliviscaris s husľami.

Aj Francúzi majú dobrých progresívnych kapiel habadej: Gorod, mladšie moderné kapely Exocrine a Fractal Universe alebo Gojira, o ktorej píšu že progresívny death metal, ale čo ja viem?

Nebudem vás viac trápiť a ukončím to fenomenálnymi Persefone

Ak to aspoň jeden človek dočítal až sem a ešte si aj našiel niečo nové na počúvanie, budem potešená.