Keďže som nedávno na DM videl články na How to vyberanie noža a How to holenia sa britvou, povedal som si, že by som mohol témou „podobného“ charakteru prispieť aj ja. Nebudeme si klamať, nie som závodný vrhač nožov, ninja ani zelený baret. Mám to ako voľnočasovú aktivitu, dosť vecí čo viem sú dosť možno pičoviny a tak, ale empiricky sa mi to ako samoukovi uverilo.
„Dál jsem se věnoval nožům. Dva jsem přebrousil a u jednoho spravil rukojeť. Kožený pásek omotaný kolem ocelového rapu začal povolovat. Původně jsem si je všechny nechal vyrobit u jediného nožíře, mistra svého řemesla. Byly precizně vypracované a dokonale vyvážené. Časem jsem jich pár ztratil a žádný zbrojíř už nedokázal vyrobit další nože úplně stejně. Teď je každý trochu jiný a abych dokázal zasáhnout cíl, musím vědět, jaký nůž držím v ruce. Většina lidí se dokáže přesně trefit pouze na pevnou vzdálenost. Obvykle na dva a půl nebo pět metrů, ti lepší i na sedm a půl metru. Pokud házíte na kratší, případně delší vzdálenost, musíte změnit techniku hodu, hlavně rotaci v zápěstí, a to je relativně obtížné. Potřebujete k tomu zkušenost a mít nůž, jak se říká, v ruce. Mám dvacet let praxe a abych své nože poznal, stačí mi dotknout se rukojeti. Každá je motaná jiným vzorem a páskem odlišné šířky.“ – Miroslav Žamboch, Na ostřích čepelí
Vyššie uvedená ukážka, vytiahnutá z fantasy románu a podaná fiktívnou postavou drsného zabijaka je... popravde hodne presná. Môžeme si z nej vytiahnuť body:
- Naučiť sa hádzať nože je ťažké
- Čo nôž, to iné podmienky
- Čím viac praxe, tým lepšie
Ale po porade. V teórii je vrhací nôž „špecialne navrhnutý a vyvážený (zväčša na mieste záštity presne medzi čepeľou a rúčkou) na čo najefektívnejšie hádzanie“. Prakticky sa dá hádzať čokoľvek – bajonet, šrobovák, kuchynský nôž (tie mám na tento účel veľmi rád), mačeta, príboroví nôž, zatváracím nožom (to ale nerobte, je to neskutočná prasačina) alebo aj cowboyský bowie nôž rozmerov takých, za ktoré by sa ani Rambo nemusel hanbiť. Pár pravidiel ale ostáva. Nôž by mal byť mäkký. To znamená tvrdosť cca 55 rockwellov (pre orientáciu: solídnejšie nože majú čepeľ tvrdosti aspoň 57-58 rockwellow) a to z jednoduchého dôvodu: oceľ dostáva pri tomto používaní značne na hubu. A to ako pri úspešných pokusoch, tak aj pri neúspešných, keď nôž pri dopade na zem drbne do kameňa. Pri správnej tvrdosti sa Vám (napríklad) ohne špička a tu s ľahkosťou môžete narovnať naspäť pár údermi kladiva alebo aj kameňa. Good luck ak to budete skúšať na niečom tvrdom, aby ste ohnutú špičku neulomili, ak budete mať vôbec to šťastie, že nôž nenájdete už v tráve so zlomenou čepeľou. Tu sa mi páči politika firmy ESEE, ktorá ma na oficiálnej stránke uvedené, alebo aspoň mala, niečo v zmysle „Naše nože NIE SU určené ako vrhacie, nie sú na to zakalené, môžu sa ľahko zlomiť, ľudia, nebuďte čuráci a kúpte si nože na vrhanie určené“ (voľná parafráza, nechcelo sa mi hľadať presné znenie...). Nečakajte od vrhacieho noža, že bude ostrý. Potrebujete len aby bol špicatý.
Tiež ako som už vyššie spomínal, nepoužívajte zatváraky. Hlavný dôvod je ten, že čepele na nich držia na šrobe, čapíku a väčšinou na dvoch kovových trecích plochách, na ktoré sa prenáša energia v podobe vykonanej práce. Pevné nože tento problém nemajú, je to jeden kus materiálu. Berte do úvahy, že pri hode nôž letí pomerne vysokou rýchlosťou a vďaka otočke sa uplatňuje kruhová rýchlosť. Povedané laicky: poistka aj materiál dostávajú pri náraze strašne, ale že fakt strašne na piču a nôž môžete zničiť, alebo poškodiť do tej miery, že bude viac nepoužiteľný. Ano, Britt vo filme Sedem statočných (aspoň v pôvodnej verzii z roku 1960, na remake nemám odvahu) na machra sejmul borca hodením vyskakovačky, ale to už je fakt fantasy. Ak ale trváte na hádzaní zatváracieho noža, tak aspoň investujte do Cold Steelov s poistkou Tri-Ad Lock (vraj najsilnejšia na svete...).
Ďalej platí čím jednoduchší dizajn, tým lepšie, menej vecí sa môže posrať. Fancy strienky z, dajme tomu, kompozitu ebenu a mamutoviny (jo overkill, ale koho to zaujíma...) sa vám časom uvoľnia. To sa na celokovovom noži nestane.
Nakoniec platí že čím väčší a ťažší nôž, tým pohodlnejší na vrhanie, rozhodne prinajmenšom do začiatkov.
Do noža/nožov nie je potrebné dať hneď majlant. Ako som písal hore, kuchyňáky sú na toto v pohode. Stačí ísť do Tesca a kúpiť si Tescomu za dve-tri eurá a môžete byť happy. Mne sa osobne overil nôž Glock FM78 asi za 30 euro – vojenský, nezničiteľný bazmeg, vynikajúci ako univerzálny nastroj na všetko (samozrejme okrem úlohy noža).
Terč je vhodné mať čo najväčší. Ideálne je na toto mäkké drevo. Drevo trieska funguje tiež, ale je tvrdšia, a teda viac ničí nôž a zároveň ak nôž nehodíte dosť razantne, nezabodne sa. Použiť ako terč mŕtvy strom je tiež ok, ale do živých je to prasačina.
Nastáva samotná prax. Kto už niekedy skúšal hádzať nože, mohol si metódou pokus-omyl všimnúť, že sem-tam sa podarí nejaká ta haluz, a že neskôr to, že keď tú haluz zopakoval, tak to začalo fungovať. Ale skúsime to trochu viac vedecky. Stojte mierne bokom. Dopredu si dajte nohu zrkadlovo podľa toho, ktorou hádžete, čiže ak ste pravák, ľavá noha je vpredu. Odporúčam stáť od terča tak na tri kroky (v mojom prípade to je asi jeden a pol metra) a začať hádzaním za čepeľ, to znamená držať nôž 3-4 centimetre za špičku, z jednej strany ukazovák a fakovák/prostredník, z druhej palec, čepeľ a prsty medzi sebou nech zvierajú pravý uhol. Dôležité je nôž držať pevne a uvoľnene, nie kŕčovito. Zápästie majte v rovine s predlaktím, žiadne vykrúcanie ruky dozadu niekam do boha. To by ste si zaslúžili po čuni. Pre začiatok hádžte iba z lakťa, bez pohybu ramena. Nôž nepúšťajte z prstov v momente, keď je medzi vašou rukou a miestom kde chcete nôž zabodnúť rovina, ale o niečo skôr, keď máte ruku asi v uhle 15 – 20 stupňov. Potrebujete totiž, aby spravil o niečo viac než pol otočky (pri hode na celú otočku/hode za rúčku to vychádza cca na 1 a 1/8 otočky, fakt sa mi to nechce prerátavať pri pol otočke, ale však máte predstavivosť). Keď už nôž hodíte, pokračujte v pohybe ruky ďalej dole. Je dôležité, aby bol pohyb plynulý. Pokiaľ rukou seknete, ovplyvníte rotáciu a nôž sa nezabodne. Pozorne si všímajte ako nôž dopadá. Podľa toho si upravíte vzdialenosť, hlavne ale nechajte nôž, nech si letí sám, nesnažte sa mu pridať ani ubrať na rotácii. Keď sa bude štatistika úspešných pokusov zvyšovať a bude pravidelná, môžete začať pridávať na vzdialenosti a pridávať pohyb ramena. Od tohto momentu si už však musíte prísť sami na to, ako vám technika bude vyhovovať, ale to je už len otázka dní, kým sa to naučíte. Jediné veci, ktoré vám v tomto ešte poradím sú A – v momente hádzania potrebujete mať ruku od ramena až po prsty prepnutú; B – keď začnete hádzať na celú otočku/za rúčku, držte nôž v polovici až poslednej tretine rúčky, prsty ale majte v takej istej polohe ako pri hode na pol otočky.
Čim dlhšie to budete robiť, tým to pôjde lepšie. Časom sa dostanete do bodu kde sa vám podarí (aspoň mne to išlo) zabudnúť druhý nôž (kľudne aj iný typ, než bol prvý) tesne vedľa prvého so zvukovým efektom otierania sa ocelí o seba bez zmeny vzdialenosti, hodenie dvoch nožov naraz (či už jeden nôž v každej ruke, alebo dva nože v jednej ruke) alebo zabodávanie noža do rúčky už zabodnutého.
Využitie tohto úžasného skillu? Na samoobranu zabudnite. Nie len že legislatíva sa na toto nebude pozerať pekne, ale ani to nebude moc efektívne. Je to skôr relaxujúca činnosť (teda v momente keď to už viete) a je tu onen pocit satisfakcie vždy, keď sa ozve duté „dum“ a vy vidíte nôž zabodnutý v cieli. Jo a krásne sa tým dajú vysierať známy:
*Cink! Cink! Cink!* „Kurva, veď to nejde!“
„Ukaž?“ *Dum! Dum! Dum!* „Ale veď v pohode to ide. Podľa mňa bude koreň problému skôr niekde za nožom...“
„Choď do hajzlu!“
To je asi na záver všetko. Iste, sú frajeriny ako hod bez otočky alebo hod spodným oblúkom, ale keď budete chcieť, tak si tutoriál iste na internetoch dohľadáte aj sami.
