Veľmi strohý plavebný denník

 

V našom malom okresnom kúpeľnom meste máme veľmi dobrú partiu, ktorá má zmysel pre dobrodružstvo, hudobný sluch, ovláda niekoľko gitár a české country. Abstinentov a nefajčiarov netolerujeme. Abtinenti sú  nezazaradivší  neschopní sa zaradiť do tohoto unifikovaného kolektívu.

Plán zněl jasně.  

Nasadnúť v nedeľu ráno do vlaku, aby sme večer boli niekde 30 km južne pod Českými Budejovicami, triezvi a voňaví, ubytovaní v kempe a ráno schopní bez problémov nasadnúť do lodí.

No tak určitěěé!

Stretávame sa v základnom tábore. Základný tábor sa volá Plaváreň a je to krčma. Zhadzujeme bágle a dávame si prvé pivo.

Maroš železničiar vopred kúpil lístky s miestenkami až do finálnej destinácie Vyšší Brod.

O hodinu sa už predierame cez dvere do rýchlika. Maroš vyhadzuje pomocou výrazného pokriku z troch kupé všetkých ľudí, pretože MMM - MY Máme Miestenky. Zisťujeme že sme v nesprávnom vagóne a nútime násilím ľudí vrátiť sa na svoje miesta. Odmietajú.

V Žiline vynášam do smetiaka na peróne plnú igelitku prázdnych fliaš od alkoholu. Nejaký bezďák má zbytočnú rečnícku otázku, že či vo fľaškách ešte niečo zostalo. Nezostalo. Ostatní budúci vodáci hulia pred stanicou pod hotelom Polom.

Vo vlaku sa hrá country, promile pribúdajú, miestny moravský feťák vytrháva v Olomouci tesnenie z okna, okno vypadáva na koľajnice. Moja drahá si ide zapáliť na záchod a spúšťa požiarny poplach. Stojí ma to 200,- Kč.

V Přazéé přestupujemé.

Už sme takmer 20 km od cieľa, keď sa kamarát zvaný Netopier vešia za nohy na tyčku vo vlaku. Ďalší dvaja ho nasledujú, lebo vraj ako retardovaní majú nárok na zľavu... Nervózny český sprievodca nadáva niekomu do buranov a chce všetkých netopierov vysadiť predčasne. Idem zatiahnuť ručnú brzdu, ale premohli ma.

V destinačnom kempe stany nestaviame z promilololovologistických dôvodov a ideme spať pod širákom. Časť vodáckej výpravy sa vyberie do miestneho pohostinstva. Moja drahá zase exceluje lebo jej vadí, že popri našich spacákoch vedie chodník a pravdepodobne z toho dôvodu tam chodia ľudia. Na chodník teda nanosí kamene s ktorými ráno nedokáže ani pohnúť. Hádajte kto to ráno odsralstránil.

Ráno fasujeme lode, vesty, barely a pádla. 

Prvá posádka sa do vody prevracia pri nastupovaní do kanoe. Druhá zabúda zavrieť barel (to je taký sud na mlieko so skrutkovacím uzáverom, kde sa dávajú suché veci, spacáky a podobne).

Tí druhí sa vydrbali na prvom jeze asi po 100 metroch, a keďže zabudli zavrieť aj šampón na vlasy od maminky, voňali sexuálne pozitívne až do konca splavu. Mobil sa už nenašiel.

Naša posádka – ja kormidelník – a moja – háčik dávame všetky jezy bez namáčania. Až sme dorazili k martikánovskému kanálu s tými tyčkami visiacimi zhora do vody, čo ich kanoisti a kajakári  musia obísť... Moja drahá strčila pádlo do vody a otočili sme loď o 180. Nejdem sa chváliť, ale trafil som hlavou všetky. Ako hovorí moj šampónový kamoš, odzadu a bez lásky.

V Českom Krumlove parkujeme lode a v trojici Jano, Šampón a ja, sa vydávame do mesta vybrať lóve z bankrotmatu. Šampón vonia ako stará kurva a dve bukvice ho chcú dať. Pretože ide naboso, po rozpálených mačacích hlavách sa mu aj s mokrou riťou ťažšie uniká. Bukvy oslovujeme mierne – takou, ako by som to povedal, veľmi inteligentnou írečitou slovenčinou. Dodnes netuším prečo, ale zareagovali veľmo rýchlo...

Po ceste späť sa Jano chcel pozrieť do krumlovského kostola. Mal som len plavky a tielko a v tomto suite sa do kostola chodiť nepatrí. Prisahám, chcel som sa len nahnúť cez dvere pozrieť interiér. Strážkyňa svetyne po mne vybehla jak naspeedovaný Pikaču krížený s rotvajlerom.

V tomto momente som sa stal ikonou asertivity. „Ha, tak vy sa modlíte k chlapovi pribitému na kríži s onucou okolo riti, a ja sa nemôžem v plavkách ani len nahnúť cez zárubne???

Na Krumlovskom jeze sa opäť vydrbávajú všetci až na našu posádku. Banda debilov na moste skanduje a tlieska.

Ak bude nejaké nabudúce, tak niečo o súlodení...