V minulom dieli sme si priblížili školský systém v Dánsku ako celok. V tomto dieli by som rád konkretizoval môj prípad.
Moje rozhodovanie, kam do Dánska chcem ísť a čo chcem študovať, bolo celkom jednoduché. V Esbjergu, meste počtom obyvateľov podobným Trnave, som bol už raz ako 4 ročný a druhýkrát ako 18 ročný. Mama tu má dlhoročného priateľa a bývalého profesora z univerzity, ktorý sa viac ako 18 rokov dozadu rozhodol odísť zo Slovenska. Dnes je z neho vážený odborník vo svojom odbore a stále profesor, ktorý lieta každý mesiac prednášať všade možne po svete.
Preto som sa aj rozhodol pre Esbjerg. Je dobré, keď v zahraničí niekoho máte, keby sa niečo náhodou stalo, prípadne keď si už neviete rady. Do dnešného dňa mi pomohli s takým množstvom vecí, že to pomaly už ani nespočítam. Od prvotných nákupov v bazároch až po pomoc s daňami (tie sú fakt nahlavu postavené).
Späť ku školstvu. Mesto bolo vybrané – Esbjerg. Teraz ešte vybrať školu a odbor. To bolo tiež jednoduché. V meste sú síce 3 školy (EASV, SDU a Aarhus University), ale len jedna z nich mala odbor ktorý by mi vyhovoval ako pokračovanie po štúdiu na „Najlepšej strednej odbornej škole“ - EASW. Navyše musel byť v angličtine, lebo po dánsky by som nedokázal rozprávať ani po fľaši páleného. To už je čo povedať, keďže najeb.. opitý dokážem zmysluplne komunikovať aj v takom jazyku ako je Východnárčina.
Kedy začínala škola? Prekvapujúco, nástup do školy bol v stredu 25teho augusta. To sa babke dosť zle vysvetľovalo, lebo stále nevedela pochopiť ako to že začínajú tak skoro, keď na Slovensku sa bežne začína najskôr v polovici septembra.
Čo to vlastne študujem? Vybral som si odbor Marketing management. Hej, znie to ako zbytočný odbor, ale zatiaľ mi dáva zmysel. Začínal som so 4mi predmetmi – Business Law, Economy, International Marketing a Organisation and Supply Chain Management. V októbri sa k tomu pridal aj predmet Analytics. Za celý týždeň v škole strávite cca 20 hodín, niekedy sa nejaké predmety alebo prednášky pridávali, inokedy sa naopak rušili. Celkom som privítal, že hneď druhý alebo tretí týždeň sme mali prednášku o tom, ako sa správne učiť aby to malo zmysel, aby nás to bavilo a aby sme si z toho niečo aj zapamätali. Bohužiaľ, nepamätám si ako na to. (ak máte nejaké rady/tipy/triky, prosím, podeľte sa v diskusií). Jaj, aby som nezabudol. Škola mi každý deň začínala 8:15, končila najneskôr 14:30 a v piatok sme mali voľno.
Počas semestra ako takého nie sú žiadne skúšky, testy alebo zápočty. Jediné, čo sa počas celého obdobia robí, sú projekty. Za prvé 3-3,5 mesiaca sme mali 3 projekty, ktoré boli vždy zamerané na učivo ktoré sa práve preberá. Aby boli projekty zaujímavé, boli vždy zaradené ku spoločnosti. To napríklad znamená, že pri druhom projekte som zábavnému parku Tivoli „radil“ ako zvýšiť zisky a pri treťom som robil analýzu vstupu na slovenský a český trh pre Dánsku spoločnosť vyrábajúcu dizajnový škandinávsky nábytok. Ceny majú, povedzme, trošku prestrelené ako by moje študentské oko povedalo. Malý dreveno-látkový stolík za 700E? Musí jebať chalani, musí jebať. Keď sme majiteľke odprezentovali naše zistenia, že za takúto cenu Vám to u nás kúpi akurát tak multiotecko a že teda by nebolo odveci upraviť ceny na úroveň regiónu a kraju sociálnych istôt, pozrela na nás značne prekvapivo a zahlásila že ceny chcú ešte mierne zvýšiť. Na to sa postavil spolužiak, Pražák jak repa a s hlasným výkrikom „Prcat!“ sa postavil a odišiel. Nevadí no. BTW 1.0, keď sme boli ako celá trieda pri zadaní projektu na návšteve tejto spoločnosti, triedna profesorka mi ukázala na divnú stoličku/kreslo (fakt neviem ako to nazvať), pochválila sa že ich má rovno 3, každé v inej farbe. V každom dome jednu. Cena za 1ks? 2000 koruniek euroslovenkých.
Tieto projekty sa robia v skupinkách od 3 do 5 ľudí. Mám to šťastie, že od druhého projektu mám stálu skupinu, v ktorej sme 4 chalani (2ks Slováci, 1ks Pražák, 1ks Dán). Aj keď nám ponúkali, či si nechceme uľahčiť robotu a zobrať ďalšieho člena, zdvorilo sme odmietli. Túto skupinu sme si zostavili sami, nie ako tú pri prvom projekte, kde členov vyberali učitelia. Tak sa stalo, že som skončil v skupine s Pakistancom ktorý nevedel po anglicky, Dánkou čo sa mierne zajakáva a Francúzkou, ktorej som fakt ale že bačov oný rozumel. Obzvlášť ma potešilo a zahrialo pri srdci, keď sme sa v piatok, týždeň pred deadlinom dohodli kto čo spraví. Hovorím si super, všetko podľa plánu. V nedeľu o 22:00 hod píše do pracovnej skupiny Dánka, že je ťažko chorá a že bohužiaľ nemôže spraviť svoju časť z ekonómie v Exceli. Keď som sa na druhý deň pýtal triednej, či nevie čo s ňou je, zistil som že dievča už vo štvrtok skončilo na našej škole a prestúpilo inam. Na kerú onú sa potom v piatok dohodla na rozdelení roboty, mi dodnes nie je jasné, ale za takýto podraz jej želám mesiac zajakávania sa navyše.
Keďže Dáni musia byť vo všetkom špeciálni, nemajú známkovanie ako my. Namiesto nášho A ,B, C, D, E, F používajú čísla -2, 00, 02, 4, 7, 10 a 12. Akonáhle máte -2 alebo 00, skúšku, alebo projekt ste nespravili.
Ako vyzerá skúškové? Na konci decembra, tesne pred vianočnými prázdninami, sme mali takzvaný Trial exam. Úlohou trial exam-u je pripraviť študentov na to, ako bude vyzerať ich prvá skúška v Dánsku naostro, aby zistili čo si musia dobrať a zbavili sa stresu. Za mňa rozhodne dobrý nápad. Skúška na konci prvého semestra vyzerala asi takto: v pondelok 6. januára sme dostali zadanie na projekt o spoločnosti Bang & Olufsen, v ktorom sme mali zistiť, prečo sú v takých sračkách, akých sú a ako z toho von. Mali sme na to dva dni, všetko zase samozrejme cez internet, takže človek ani nepotreboval byť fyzicky prítomný. To bohužiaľ neplatilo pre mňa, keďže kvôli robote som musel byť späť už štvrtého.
Na čo už ale človek fyzicky prítomný byť musí, je „odpoveď“. Tá prebieha asi takto. Naučíte sa 4 hlavné predmety, prídete do školy, kde je komisia, ktorá sa skladá z 2 učiteľov, každý z odlišného predmetu. Napríklad: prídete do školy, v komisii je učiteľka marketingu a učiteľ ekonómie, viete že budete odpovedať len z týchto dvoch predmetov. Prídete pred komisiu, potiahnete si papier na ktorom sú otázky a máte 30 min na prípravu. Skoro ako na maturitu, akurát že tam je jeden malý rozdiel. Počas prípravy máte pri sebe svoj notebook aj všetky svoje poznámky, ktoré môžete použiť. Väčšine z Vás pravdepodobne práve zabehlo, veď aký ma potom celá skúška zmysel. Jednoduchý. Profesorom nejde o to aby ste sa niečo nabiflili, im ide o to aby ste tomu aj rozumeli a chápali to. Kľudne to môžete pred nimi povedať vlastnými slovami a nepoužiť ani jednu poučku. Pokiaľ im to dokážete vysvetliť ako ľudom, čo o tom nikdy nepočuli, prešli ste. Odpoveď vyzerá asi tak, že im odprezentujete vaše zistenia z projektu z predchádzajúceho týždňa (5 minút) a potom odpoviete konkrétnemu učiteľovi zastupujúcemu daný predmet na otázku (10 a 10 minúť). Posledných 5 minút majú učitelia na to, aby vás oznámkovali a odôvodnili známku. Mne sa podarilo aj z trialu, aj z toho naostro dostať 7čku. Pri tom naostro mi učitelia povedali, že ak by som lepšie odpovedal na otázku, ktorú mi skúšajúci položil počas odpovede, mal by som 10. Neviem prečo, ale vnútorne ma to zožiera. Dovolím si povedať že celkom dobrý výsledok na niekoho, komu minulý rok angličtinárka na strednej povedala, že sa v zahraničí ani nedohovorí.
BTW 2.0: skúšajúci zariadili, aby si žiaci predmety „otočili“, takže počas trialu odpovedali z iných predmetov ako počas toho naostro. Šikovný ťah , ko si preveriť znalosť zo všetkých predmetov.
