Pod siedmimi kopcami v najkrajšom meste na svete som študovala na univerzite, keď zrazu prišiel prednášať na predmet Úvod do rodových štúdií taký zlatý, divný dedo. Volal sa Gabo, priezvisko mal také, že som ho ešte 2 roky vyslovovala zle. Chodil po učebni so šálom omotaným okolo krížov. Lebo ho seklo. Namiesto prednášania o feministkách nám premietal fotky obrazov. Olej na plátne, predchodca svojok a instagramu. A potom nám púšťal úryvky filmov, dedkovských filmov, žiadne umenie ako Fifty Shades of Grey. Hovoril nám o erotike, tabu, o ľuďoch, o tom, čo títo ľudia chcú a čo čakajú od iných ľudí a čo od nich čakajú iní ľudia. Bola to najsamviac super prednáška na vysokej.

O dva roky neskôr som tomu smiešnemu dedkovi so šálom okolo zadku písala mail. Niečo v zmysle – pred dvoma rokmi sme sa stretli asi na piatich prednáškach, odvtedy Vás zbožňujem a je mi jedno, čo a kde, ale chcem s Vami pracovať, ujo. A on mi odpísal. A kládli sme si otázky a z tých otázok ostala jedna veľká otázka. Z tej otázky sa stala dizertačná téma a projekt. Počas troch rokov ma na jednom malom ústave Slovenskej akadémie vied naučili takmer všetko (deep throat not included). Ako sa pýtať, ako počúvať, kde môžem nájsť informácie. Ukázali mi množstvo spôsobov, ako nájdem odpovede na svoje otázky a tiež ďalšie otázky, ktoré sú možno dôležitejšie ako tie odpovede.

A po troch rokoch - čáry-máry-fuk, o veľa vedy a výskumu ďalej, som doktorka. Ak prídete s vytečeným okom, tak môžeme viesť diskurzy o dekonštrukcii normatívov alebo vám vyšetrím žlčník obrátenou rotačnou analýzou. Tak radšej dôjdite s otázkami. A keďže tak, ako je najsamsuper ten smiešny dedo, tak som fasa ja – a teda si na SAV povedali, že mi dajú štipendium. Také štipendium pre parádnych doktorov, čo vám nepomôžu s vytečeným očkom.

Teraz som tu. Slovenská akadémia vied – naša najprestížnejšia vedecká a výskumná inštitúcia, v mnohých očiach klimax intelektuálnej onánie. Za 550 mesačne, zo štipendia pre najlepších absolventov doktorandského štúdia. Robila som tu vedu (a občas aj výskum) presne štyri roky a prišli nás pozrieť onakvejší ľudia, s kopcami písmenok pred menami i za nimi, s odbornou reputáciou a nikto z nich nehovoril po česko-slovensky a nebol bratrancom Joža z ministerstva. Dopadlo to super, ukázali sme im, čo robíme s minimom prostriedkov a s minimom ľudí. Lebo keď nepracujete s mikroskopmi, ale s ľuďmi, tak nepotrebujete peniaze. WTF? A títo veľapísmenkoví, ktorí si nekúpili a nevyšukaaaaali písmenká na súkromnej škole, nám povedali, že sme super. Gabo je najsamviacsuper (defaultne), ja som fasa a moji mentori z toho malého ústavu SAV robia vedu, ktorá výrazne presahuje európsky priemer.

Videli ste to všetci v telke (a netvárte sa, že telku nepozeráte, bolo to aj v Enku). Normálne tu boli cudzinci (z takých krajín, kde majú splachovacie záchody a kultúru aj inde jak v jogurtoch) a povedali, že na SAV je 9 nadpriemerných ústavov, dva dokonca svetové. Lepšie jak drôtom do oka. No aby sme zas neplietli z hovna bič. Lebo keď kung-fu minister (ďakujem za vaše otázky, ďakujem, ďakujem vám) povedal, že teda tí lepšejší, ktorí dostali pekné vysvedčenie, dostanú korunky navyše, rozhodli sa na SAVke, že európsky nadpriemer je moc fancy pičovina a určite by sme dostali kvapavku, tak to zrušili. Normálne kolegiálne buďme všetci od hovien, lebo keď niekto vyčnieva, tieni.

A tak som si dnes podala prihlášku k Lekárom bez hraníc. A na prácu v Lotyšsku. A na post-doc do Japonska a do Mexika. Hocikam. Preč. Friško. Pokiaľ totiž nezačnem na tri zmeny skladať spätné zrkadielka na francúzske autá, podporovať ma zhora nikto nebude.

___

TL:DR Vaša šikovnejšia spolužiačka dostala z písomky B+ a vy horšie, tak sa idete sťažovať učke, že čo to je za pičovina B+, že to môže byť akurát krvná skupina a nie známka, takto ste sa predsa nedohodli. Učiteľka jej teda zhoršila známku. Vám to nijak nepomohlo. Len tak, urobiť zlotu. Akurát, že sa to stalo na SAV a spravili to dospeláci. Uplní jeblingtoni.


 

Doboha aj s takýmto nádorom.