Ďalšia kategória je materiál steny. Tam sa dá smiať, aj plakať ako pri múre nárekov. Najobľúbenejší materiál je pórobetón. Je jedno aká značka a vek. Trošku horšie sa vŕta v novostavbe, keď je nasiaknutý vodou, ale stále je to super. Nasleduje nepálená hlina. Potom všetky pre naše územie netradičné konštrukcie. Plechové sendviče s PUR penou, OSB a iné dosky, SDK. Na konci rebríčka obľúbenosti kraľuje dutá tehla a betón. Do pórobetónu narvete akúkoľvek hmoždinu (spisovne vraj mliaždinka), len treba dobre vysať alebo vyfúkať prach z diery. Nič nepoteší tak ako keď chcete zastrčiť 20 cm kotvu do diery a zistiť, že posledné 2 cm nevlezú, lebo sa tam nazberal bordel z vŕtania. Pri pokuse vybrať hmoždinu dieru zväčšíte tak, že sa tam potom kotva pretáča. Klasická pálená tehla má špecifikum. Ľúbi sa štiepiť a preto je vhodné, ba priam žiadúce, vŕtať dieru z dvoch strán. Lebo sa môže stať, že vám na druhej strane pri vŕtaní diery s priemerom 65 mm vypadne pol ďalšej tehly s kusom omietky veľkej ako školský atlas. Dutá tehla, toľko ospevovaná reklamou je zlo. Číre zlo z pekla. Lebo okrem deklarovaných tepelných vlastností a presnej výstavbe je úplne na hovno. Bez špeciálnych uzlovacích hmoždín v nej nedrží nič. Vnútornú jednotku ešte ako tak zakotvíte. 8 mm hmoždinka, opatrne vŕtať na malých otáčkach, prípadne bez príklepu. Lebo vnútorné prepážky sa vám vylámu ako kúpeľné oblátky. Ale okej, dá sa. Vŕtanie veľkej diery je peklo, pretože ako sa vnútorné prepážky lámu, padajú za vrták a niekedy sa tak zaseknú, že neviete vrták vytiahnuť von a jediná cesta je len vpred. Pri kotvení vonkajšej jednotky je potom priestor na modlitby a zbližovanie s vybraným bôžikom, či inými mocnosťami. Príčinou sú krehké a vylámané prepážky, do ktorých sa tá rámová kotva nemá kde zachytiť. Doťahujeme s citom a přiměřeně. Niekedy však ani obeta na oltárik nestačí a je potrebné vykonať zápalnú obetu, alebo vyrezať srdce panny. Keď nie je nič nablízku, tak použiť sitko, chemickú kotvu a závitovú tyč. (Pre nekutilov: Plastová deravá rúrka, ktorá sa vloží do otvoru, natlačí sa do nej špeci lepidlo a vsunie závitová tyč, aby trčala zo steny. Sitko slúži na to, aby lepidlo nekydlo dole do dutiny, ale ostalo v okolí otvoru a malo šancu sa uchytiť v mieste spoja) Ďalšou „milou“ vlastnosťou je vychyľovanie vrtáka. Veľká diera cez múr (65, 55 mm, ako treba) sa vŕta v spáde, pretože potrebujeme, aby z vnútornej jednotky odtekal kondenzát von. Tak držíte tú 11 kg vŕtačku, smerujete ju jemne šikmo stojac na rebríku a zrazu zistíte, že vŕtate vodorovne. Čo sa stalo? Nič. Prišli ste na spoj tehál, kde je malta. A po nej sa ten vrták začne kĺzať. I keď je to malta, kladie väčší odpor, ako kladú krehké prepážky. Vrták si vyberie ľahšiu cestu. Stojí nemalé úsilie toto prekonať. Na koniec som si nechal betón. Prostý betón je v pohode. To nejako ide a raz sa to prevŕta. I keď... Ha ha. Raz sme boli niekde v kopcoch nad Krupinou. A tam stoja usadlosti, ktoré vystavali v 2. sv. vojne Nemci. Spodné podlažie, defacto pivnica je vyhotovená z betónu s vloženými kusmi balvanov. Ten kameň z okolia Krupiny je podľa legiend považovaný za jeden z najtvrdších. Trvalo mi zhruba 45 minút, kým som prevŕtal cca 60 cm stenu. Používali sme suché vŕtanie, pretože jadrové vŕtanie si vyžaduje pomocné otvory a to sa akosi u zákazníka nedá. Plus tá voda v obývačke na stene... Takže pekne ručne a na sucho. No a potom tu máme kategóriu armovaných betónov. Klasika, paneláky, novostavby. Stane sa, že v paneláku vykukne v betóne roxor. Nepríjemnosť, ale dá sa to riešiť. Vyvŕta sa trošku vedľa, dieru zakryje klimatizácia, prípadne sa vŕtajú tri diery s priemerom cca 25 mm vedľa seba. Ale raz v Seredi, v nejakej novostavbe, to bolo niečo. Zamerali sme, nakreslil, pripevnili konzolu a išli vŕtať. Po dvoch cm krásny roxorový krížik. Tak sme sa posunuli trochu vedľa. Tam sme objavili ďalšie roxory, pre istotu dvojmo. Až tretia diera bola správne. Stena vyzerala ako v Bosne v 90. rokoch. Ale teda, vyriešili sme, presunuli a opraviť bolo treba len malinkú plochu. Špeciálnou kategóriou sú priečky. Niekedy sú s tak kreatívne vymurované, že by jeden plakal. Zase. Stalo sa nám, že bola priečka široká 5 cm aj s omietkou samozrejme nejaká verzia socíkovskej dutej tehly. No hej, pár krát vrták vykukol aj z druhej strany. V Dudinciach som zažil zázrak slovenského stavebníctva. Klasická troj, či štvorpodlažná bytovka so šikmou strechou. Boli sme na prízemí. Majiteľ nás upozorňoval, že majú duté tvárnice, že to pôjde ľahko. Pozeral som po ňom krivo, ale reku dobre. No a nekecal. Kto pozná debniace tvárnice, ten vie. Minimálne prízemie bytovky bolo postavené z debniacich tvárnic nevyplnených betónom. Vŕtal som obyčajnou vykružovacou korunkou do tehly. 3 cm jedna strana, tri cm druhá strana a v strede centimetrová prepážka. Všetko. Nič viac. Nad nimi tri poschodia. Striasalo ma aj za nich. 

S dutinami som mal ešte jednu skúsenosť. Niektoré RD sa stavali tak, že sa vystaval tenký vonkajší a vnútorný múr samostatne a dutina sa vyplnila suchým pieskom, alebo škvarou. No a skúste vŕtať a prepchávať stenu, kde sa vám stále sype von materiál. Vyriešilo to až vloženie veľkej plastovej chráničky do diery. Dobrý betón je použitý aj vo zvolenských panelákoch, s láskou na ne spomínam. Tých kuriev pospomínaných... Niektoré paneláky majú obvodové steny z nejakého porobetónu. A boli by ste prekvapení, ale je vystužený železom. Viem to, lebo som v drvivej väčšine nejaký našiel. Raz som aj dostal po papuli baterkou na vŕtačke, keď sa vykružovák zasekol v diere o roxor a vŕtačka išla ďalej. Týmto sa môžeme plynule presunúť do kategórie úrazy.

Naše heslo, montáž bez krvi nie je montáž! Typické, bežné úrazy sú oderky na hánkach, kĺboch. Vŕta sa často pri stene, pozdĺž steny a tak sa ruky dostanú do konfliktu s pevnou prekážkou. Omietky sú drsné, obsahujú kamenivo. Na jednu vec si treba dávať extrémny pozor. Vonkajšie jednotky sú ťažké a výmenník má tenučké lamely, ostré ako žiletky. Koľko krát som prišiel domov a našiel na ruke pekné rovnobežné zárezy. Hajlajt mám s kolegom, ktorý s obľubou používal elektrikárske čepieľky v nožíku. Také ostré háčiky na odblankovanie káblov. No a silou mocou chcel prerezať chráničku pozdĺžne. Zastavil sa až vo vlastnom bruchu a bolo to na 3 stehy a strašné vysmievanie. To sa mi vypomstilo, keď som lámacím nožíkom skracoval výustky rekuperácie a lámacia čepieľka splnila svoju funkciu a ja som si so zvyškom v plnom zábere preletel cez tri prsty. Krvi ako z prasaťa, zákazník bledší ako ja. Bolo to v domácom prostredí Želiezoviec o pol tretej. Čo myslíte, koľko chirurgických ambulancií s otváracou dobou do 15:00 bolo otvorených? Presne tak, skončilo to po vzore Ramba a rany som si vypálil pušným prachom z nábojnice. (No dobre, stačilo pol hodinu tlačiť na ranu a potom dobré náplaste. Jazvy mám excelentné)

Myslím však, že už nič neprekoná chlapa, ktorého sme sa pokúšali zaškoliť na montáži. Ten prehral boj so skladacím rebríkom. Pre istotu dám obrázok, aby to nedopadlo ako s Anorweniným gaučom.

Sedel som na wecku a zrazu počujem buchot, rachot a stony typu áaach, áááááách! Moje vajcia, ááááááááách! Vyletím z hajzla, týpek sa skrúca na zemi, stoná. Milý chlapík si chcel preniesť rebrík. Povolil zarážky v hornej časti a z mne nepochopiteľných dôvodov aj v strednej. Rozložil rebrík tak nešikovne, že mu zarážky naspäť nezacvakli. A vyliezol naň obkročmo. Stalo sa nevyhnutné. Rebrík sa začal nakláňať a skladať. Ak viete ako funguje luskáčik na orechy, tak áno, tento luskáčik bol 1,6 metra veľký a lúskal nie orechy ale vajcia. Pol dňa z chlapa nebolo nič. Na obed sa skuvíňajúc odvážil ísť močiť a pozrieť, ako jeho vercajg vyzerá. Prišiel s hláškou, že ich má fialové až po riť. Do večera maximálne podával veci a upratoval. Na viac sa nezmohol. A to sme montovali trojičku v starom úzkom RD zapratanom po strop. (trojička – multisplit s jednou vonkajšou jednotkou a tromi vnútornými) Keď sme išli domov (od Lučenca), pri každom nadskočení dodávky zjojkol, ako nevedel sedieť. V ten deň som sa narehotal ako ešte nikdy. Benny Hill šuvix. O pár dní mal vajcia čierne. Smiali sme sa mu, že to je dobré, za pár dní mu odpadnú. Prežil, neodpadli, protože mu to politicky myslelo. Ale ku doktorovi nešiel, lebo sa hanbil. Ten rebrík na niektorých jedincov pôsobil ako zlá entita. Nemali ho radi, skladal sa aj rozkladal ťažko, keď človek nechcel, tak sa otvoril a zasekol. Pritom s ním len stačilo zachádzať s rozumom.