Obyčajný májový deň akých je 31. Čerešne už kvitnú, alergici sa pomaličky rozkýchavajú, niekto zažíva prvé lásky, babky zavárajú prvé marhule, niekto pod rozkvitnutou čerešňou, miestami kýchajúc obšťastňuje prvú lásku po tom, ako celý deň zaváral s babkou marhule.
Ja som v máji buchol výpoveď v korporácií. Nemôžem povedať nič zlé na tú korporáciu (ani extra dobré), mal som celkom dobrý kolektív, no rozvádzať prečo som odišiel ne-bu-de-m, to možno v inom článku, v ktorom by som uplietol z hovna bič, čo vlastne robím aj teraz tu.
Ale kam tým všetkým smerujem? Keďže článok sa volá ako som sa (ne)strápnil vo fitku , tak tipujete správne, začal som ja, ťažký ako malá násobilka s rukami hrubými asi ako... strašne by som chcel byť na tomto mieste vtipný a dal adekvátne prirovnanie no nič ma nenapadlo do 3 minút tak píšem ďalej, chceme predsa pointu, však. (edit: po dokončení článku som ešte 10 minút rozmýšlal no nič)
Takže som si povedal, že po rokoch rokúcich si dám na leto trošičku pauzu a nebudem hneď žhavo hľadať zamestnanie ako chlapa 34 ročná žena so zlým chrupom, ktorá si myslí, že ma všetko pekné za sebou. No ale čo s voľným časom okrem mojich najvernejších koníčkov – najebávkam, počúvaniu hudby, spaniu, čítaniu, zapisovaniu si. Pomedzi to ešte doháňanie strateného času so starými kamošmi a dohnanie nestihnutých najebávok.. no takto to nemohlo isť ďalej, potreboval som robiť aj niečo užitočné a v tom sa vo mne niečo pohlo a odhodlal som sa ísť na motivačný workshop majstra Zen-kokotiny z Číny, zmenilo mi to život a ja som začal počúvať Majka Spirita a meditovať s hadmi.
Nie, kecám, proste som si povedal, že idem do fitka sa trošku popýtať, že čo a ako, ale som tak priposratý, že som si ako psychickú podporu vzal kamarátku, ktorá zhodou okolností tiež chcela zamakať na svojej tlstej 53 kilovej postave a dať to na 50.
Samozrejme, som typ človeka, ktorý sa veci snaží predvídať a snaží sa za každých okolností pripraviť na všetko, preto som pred touto trápnou návštevou absolvoval turné po internetoch a prečítal si niečo o tomto makrosvete Fitness, nakoľko som o tom nevedel ani prd, keďže ma to nikdy neinteresovalo a vo fitku by som si sám seba vedel predstaviť asi ako orangutana prezlečeného za žabu.
Ale jebať, povedal som si, chcem to skúsiť a cítiť sa vo svojom biednom tele lepšie a mať trochu lepšiu postavu, hrubšie ruky, také tie oblúkové lýtka, väčšiu hruď, väčsie cecky a všetko čo k tomu patrí, aj vačší penis. Síce to sa nedá. Škoda.
S tou kamoškou sme teda prišli do, na prvý pohľad nezaujímavého fitnescentra, ktoré sa nachádzalo blízko naších domovov, preto to bola jasná voľba už od začiatku. Ekonomika + ušetrený čas > potencionálne kvalitnejšie fitko + povedomé tváre, ktoré nemáš záujem aby ťa tam videli.
Spýtal som sa týpka za pultíkom ktorý bol širší než vyšší, no vyžaroval notnú dávku charizmy a energie, či tu majú nejakých osobných trénerov (bez trénera by som ani nevedel, pri akom stroji sa prv strápniť, čo najskôr chytiť, no hlavne, ako na to, aby som to nerobil nesprávne ) a koľko by taký špás stál – naštudoval som si, že to stojí od 7,50 do 50€ v závislosti od profesionality, no neviem si predstaviť rozdiel napríklad medzi 20 eurovým trénerom na hodinu a 50 eurovým ale to je jedno, toľko som zas neštudoval problematiku a pre mňa bol základ sa zmestiť do 10€ na čo by som na pár mesiacov dokázal pokryť naklady za vstupy do fitka a trénera celoživotnými úsporami a podporou v nezamestnanosti.
Týpek povedal, že on je tu tréner a tiež majiteľ fitka, tak slovo dalo slovo a dohodol som si prvý tréning. Nahonený z internetov som sa ešte chcel spýtať pár múdrych otázok, že či mi na prvom tréningu bude merať aj vodu v tele a tuky, či sa pekne odvážime ako v pôrodnici a podobne.., že som to tak čítal. Neudržal sa a vysmial ma do xichtu aj s náhodným 4 metrovým chalanom poblízku, ale tak otcovsky a narovinu mi smejúc povedal, že či si nechcem cvičiť tak, že v jednej ruke činka a v druhej mobil s videonávodom, lebo tak cvičia najväčší borci.
Každopádne začal som pravidelne 4 krát do týždňa cvičiť. Kamoška nie. Sekla skôr, než s tým žačala, chcela len trochu schudnúť a tak malý úbytok váhy docielila tým že menej žrala. U mňa už to šlo: Ruky, nohy, cecky, ramená, chrbát a tak dokola. Brucho nie. Pivné brucho je sexi. Aj podľa trénera.. ktorý zvykne popiť, fajčí (cca na 4. tréningu ma poslal hneď od dverí mu kúpiť cigy oproti na pumpu) a na bruchu sa nekonajú tehličky ale jeden veľký pupek. Ale, že baby na to fakt letia. Vraj. No neviem bývalá mi tvrdila, že vypadám ako sirota zo Sudánu v kontraste s dierou v hrudi.. Aha ale to som nemal, ani nemám vymakané všetko ostatné. No dobre, možno to je sexi, najradšej by som spravil anketu medzi babami: pivný pupek alebo tehličky.
Postupom času (teraz cvičím takmer 2 mesiace už – nenormálne číslo, vraj mi už trochu napuchli ramená) ma to začalo baviť, čo som vždy tvrdil, že by ma to nikdy nebavilo a nie je to nič pre mňa. No veci treba naozaj najskôr vyskúšať. Ani mi nenapadlo skončiť, aj keď som mal teplotu zo svalovice a po prvom „leg day“ som nechcel nič iné iba eutanáziu. Wow, že. To je na krištálové krídlo za obetu v kategórií fitness.
Nechystám sa končíť ani keď doteraz trapoším (a aj dlho ešte budem) pri určítých cvikoch lebo ono sa to kurva nezdá, ale neni to tak jednoduché robiť to podctivo a sa správne skoordinovať a pre takého pohybového neandrtálca ako ja duplom.
Neskončíl som ani vtedy keď som jebol z bežiaceho pása. No. Bolo to ako vystrihnuté z americkej béčkovej tíneďžerskej komédie, padol som a rozpleštil sa a dúfam, že to niekedy v budúcnosti neuvidím v zostrihu tých smiešnych videí niekde na nete.. tuším tam ale nie sú kamery vďakabohu, ale každopádne sa to slovom trénera isto rozšírilo ako vtipná príhoda. Noačo. Videla ma len jedna žena, ktorá tam bola a tá sa zasmiala. Sú aj horšie veci. Napríklad spadnúť znova, ale to už sa fakt sústredím ako fyzik z Cernu pri štiepení atómov, keď som na páse, aby som tie šmatlavé kuracie nohy prekladal pekne a správne. Jednoduché že. Ale skús sa nedržať rúčiek pása, kukať von a kluskať si. Čosi.
Chcem tým iba povedať, že ešte ma čaká množstvo trapasov, svalovíc, padnutých mydiel v sprche, zabudnutého pitia, uteráku, náhradného trička a podobne, ale môj počiatočný predsudok voči posilňovaniu v telocvični bol neopodstatnený, lebo tieto predsudky spôsobujú skutoční jebkovia v telocvični, ale to už je na iný samostatný článok.
