Na začiatku vás sklamem hneď v úvode. Nie, nepodľahol som módnym trendom. Bežne si nohy neholím, nie som totiž ani vegán ani crossfiťák.

Nepodlieham módnym trendom, aj napriek tomu, že už nejaký ten rok chodím do holičstva.

Je to totiž jediný podnik (ktorý poznám), kde si môžem vybrať holiča, povedať mu, ostrihať ako vždy a následne si vychutnať pol hodiny nekonverzácie.

Ale aby som neodbiehal od témy, požiadavka oholiť si oblasť okolo kolena prišla od fyzioterapeutky (peknej).

Samozrejme, že aj na túto situáciu (ako takmer na všetko), existuje rozumné vysvetlenie.

Mám problém s meniskom. V ľavom kolene.

Prvé zranenie kolena prišlo počas môjho obdobia amatérskeho cyklistu, keď som  v jeden deň absolvoval 150 km v kopcoch, povinnú návštevu omše v zatuchnutom a nevetranom kostole, kde ľudia húfne odpadávali, a oberanie čerešní.

Nasadol som na bicykel a odhodlaný dať ešte pár kilometrov som išiel čerešne odviezť sestre neďaleko, do Detvy.

Pamätám si, že sa mi snívalo, že som spadol z bicykla. Zobudil som sa, a nesnívalo. Ktosi mi utieral skrvavenú ľavú časť tváre, ktorou som sa šúchal štrkom a pomáhal mi vstať.

Vraj mikrospánok. Predné koleso bola pekná osmička, z čerešní skoro sirup a teda som sa vybral späť domov. Pešo.

Pár desiatok metrov pred domom som stretol rodičov, ktorí sa vybrali na prechádzku. Nakoľko som sa pri rozhovore otočil pravou časťou tváre, nič si nevšimli, veď by som dostal vynadané, že som sa mohol zabiť.

Príchod domov si veľmi nepamätám, iba zobudenie v nemocnici s rozbitým kolenom, kývajúcimi sa prednými zubami, zlomenou rukou a Otrasom otrasom mozgu.

Koleno odvtedy pobolievalo a opúchalo pri väčšej námahe.

O 23 rokov neskôr sa zranenie zhoršilo (aj kvôli šermu) tak, že som skončil s príšernými bolesťami ľavého kolena. Skoro taký kripel ako Otras.

Žiaľ doma sme už žiadny terapeuticky vhodný homeo lopúch nemali a Savo nemalo v návode vhodne dávkovanie pri zranení kolena, tak som sa rozhodol skúsil zájsť za fyzioterapeutkou.

Fyzioterapeutka mi odporučila tejpovať, ale najskôr oholiť dotyčnú oblasť (koleno).

Vraj strhávanie tejpu bude menej bolestivé a tejpovať musím. Pravdepodobne už do konca života.

Holenie tváre zvládam v pohode, teda s naivnými predpokladmi som si oholil aj všetky chlpy okolo kolena.

A bez problémov. Všetko úplne v poriadku.

Až na to, že moja noha vyzerala, akoby som nosil kraťasy z yetiho a veľmi huňatú ponožku. Vizuálne naozaj hnusné.

Pani manželka si zo mňa robila srandu a neustále ma s veľavýznamným dvíhaním obočia hladila po kolene.

V očakávaní krajších a tiež vizuálne lepších zajtrajškov som sa rozhodol úplne bez nátlaku, že si oholím celú nohu. A aj tú druhu. Ale až ráno, keď budem mať kľud a prázdnu vaňu, aby som nezakrvácal celú kúpeľňu.

Kým som zaspal, pre istotu som googlil, ako správne holiť nohy (kiežby v časoch prvého sexu bol internet tiež tak voľne dostupný). Prečítal som asi tri články a s dobrým pocitom zaspal. Čoho sa vyvarovať som samozrejme preskočil, pretože som chlap a oholiť si nohy snáď zvládnem.

Ráno som vyprevadil pani manželku do práce s prísľubom, že večer sa môže tešiť, dcére pustil z youtube rozprávku a hor sa do kúpeľne.

Najprv som použil na hrubú prácu strojček a umytí vane mi zostali dve veľké hrste chlpov. Následne som si pekne namydlil ľavú nohu a s novučičkou žiletkou si ju pekne oholil.

Skvelá práca, úplne jednoduché. Po vyhodení dcéry z kúpeľne som si oholil aj druhú nohu.

Som úplne úžasný, nič komplikované, potlesk, opona, ďakovačky.

Keď som v ten deň šiel s dcérou k lekárke, cítil som sa ako Daredevil. Mal som tých zmyslov náhle oveľa viac. Ten pocit, že je človeku zrazu zima a cíti na nohách čerstvý zimný vzduch.

Prečo som to neurobil už dávno?

Deň ubehol ako voda, pani manželka uznanlivo ohodnotila moje pyšne na obdiv vystavené nohy a zaspala unavená na gauči.

Nevadí, veď aj zajtra môže byť streda. Aspoň si v kľude dočítam knihu. Ale čo to, preto tie nohy svrbia?

Žeby som sa zle oholil? Je to možné, niekde som sa určite neoholil dôkladne a teraz tie chlpy pichajú a dráždia stehná.

S plánom, že ráno sa znovu oholím, ale tentokrát už dôkladne, som šiel spať.

Keďže ráno je múdrejšie večera, a nič lepšie mi nenapadlo, oholil som obe nohy ešte raz. A trošku silnejšie. Aj som máličko krvácal. Ale za krásu treba trpieť, nie?

Poobede k tomu došlo. Už som sa necítil ako Daredevil, ale ako ten motorkár, ktorý celú noc skuvíňal v jarku. Bol som na tom určite horšie. Pocit pálenia, svrbenia a celkovej neochoty k životu neprestával. Zadná časť stehien vyzerala ako diktát prívrženca ĽSNS.

Rýchle googlenie poskytlo niekoľko „zaručene dobrých receptov“, z ktorých však žiaden nepomohol.

K úľave a chuti do života mi pomohla až rada od Ajky ohľadom správneho krému, ktorej týmto veľmi pekne ďakujem.

Po štyroch dňoch svrbenia som znovu tam, kde predtým.  Nohy sú chlpaté a chlpov sa musím zbaviť.

V diskusii očakávam pohŕdavý komentár od Kňoura, aký som pajác a akosamáše dobré rady od dailyfemales alebo Jokiho.