Študujúc knižku Wood finishing, usúdil som, že moje výrobky z dreva si zaslúžia kvalitnejší finish než ľanovú fermež za 3,60 a slávnostne som v Hornbachu zakúpil tungový olej. Je to starý čínsky recept na impregnáciu dreva proti vlhkosti, vytlačený z jadier čínskeho tungového stromu. Tung-tung, počuješ ten ázijský zvuk, vidíš džunky v zapadajúcom slnku a to čínske švitorenie.

Olej je v takej konzerve v tvare zaoblenej tehly a s úľubou si ho pozerám, ako sa v polopriehľadnom náustku tak zlato prelieva. Neviem sa dočkať, kým ho vyskúšam na drevo. Celý deň dumám, ako zvláštne vonia a vyzerá ako ťažké tokajské. Rozmýšľam, ako hlboko prenikne do dreva a či ho naozaj stmaví menej než ľanová fermež. A aký bude finálny vzhľad a koľko vrstiev mu dám. Olejovanie dreva sa robí štýlom hojne natrieť, počkať štvrťhodinku a prebytok utrieť handrou a počkať deň, opakovať 3-5x.

Na ľanovom oleji sa aj vypráža, takže myslím že tungový bude niečo podobné. Použiteľný namiesto Raciolu. Akú môže mať chuť. Neviem sa dočkať, kým sa z roboty dostanem do garáže.

V prítmí garáže, kde smrdí fermež, dve kanoe a plastová fľaša, do ktorej som zvykol štiavať, keď sa mi nechcelo chodiť 300 m domov sa fascinovane kochám jeho ťažkou zlatou farbou. Napokon trochu ochutnám: chutí asi ako panenský olivový olej, aj necháva také podráždenie vzadu v krku. Upijem si zasa. Už sa mi prieči, ale sa premôžem a ešte si poriadne upijem. Už sa mi protiví, tak ho uspokojene  zmiešam s lodným lakom a terpentínom podľa Maloofovho receptu a natieram s nim biele javorové drevo, ktoré chytí sýtu zlatožltú farbu.

Doma večeriam pizzu (zapamätať si) a vyrábam šípy zo smrekových tyčiek, mosadzných hrotov a bielych a čiernych letiek. K tomu popíjam oranžový džús (zapamätať si). Zrazu mi príde tak ťažko od žalúdka. Spomeniem si ako počas Vianoc mali sračku prvé dieťa, druhé dieťa a o 4 dni ja, zmeškal som silvestrovský splav na Malom Dunaji. Ale toto je skôr v žalúdku než v črevách. Až sa začnem potiť, idem a ľahnem si do detskej postele s knižkou, no idú cezo mňa také vlny nevoľnosti. Žene skuvíňam, že mi niečo zaškodilo. V tom mi tak rázne zaškrčí v bruchu a ja vystrelím na hajzel. Do pizdy, nestihnem ani povedať a sotva si stihnem stiahnuť čierne boxerky.

Vyjdem trochu otrasený ale nejak sa mi zvlášť neuľavilo a hneď sa aj otočím a bežím nazad. Už znervózniem a po zlých skúsenostiach z Vianoc si nelíham do postele, ale zostanem v obývačke v kresle. Okolo jednej ráno ma prvýkrát naprázdno napne, strčím hlavu do hajzla a párkrát príšerne zaručím, ako pabyvol, keď ho trafí domorodý oštep. Potom si zasa urýchlene sadnem. Predstavujem si, ako mariňáci z 1. divízie na Guadalcanale trpeli maláriou a utešujem sa, že to mám stále lepšie. Potom sa zvrtnem ani had a grciam do nasratého hajzla pizzu a ten žltý džús. Počujem krik staršej dcéry, že "mamiiiii". Toto sa mnohokrát opakuje v rôznych poradiach aspoň do štvrtej ráno. Aj som raz myslel, že je po tom a vliezol som do sprchy, ale rovno odtiaľ som pálil na hajzel.

Zrazu bola sobota ráno a ja som spal v kresle podložený nejakým igelitom. Okolo mňa stáli všetky tri a napäto ma pozorovali. Väčšia dcéra plačlivým hlasom referovala, koľkokrát a čo a ako hlasno som v noci robil. Žena bedákala, že čo som zjedol a že bola orgcaná stena. Menšia žalovala, že to mám za to, že jem popadané veci zo zeme. Odvážil som sa: zo 74 som zišiel na 68. Kurva. Otvoril som slabou rukou mobil a posťažoval sa súrodencom. Brat mi obratom poslal link, že tung oil je jedovatý a požitie vyvoláva diarrheu a vomiting. Snažil som sa zúfalo oponovať, že drevo ošetrené tým čínskym sajratom je food grade additive! To je možné, ale až keď ten olej spolymerizuje, logicky dôvodil brat. A pravda, ani Flexner v knižke o pití tungového oleja nič nespomínal. Zahodím telefón.

Keď ženské spomenú tungový olej, vždy ma napne. Keď si spomeniem ako vonia, zasa ma napne. Celú sobotu som vo vegetatívnom stave, nakoniec aj vyhladnem, ale ženy mi kategoricky zakážu jesť. Príhoda sa rozšíri medzi rodinou, dokonca sa dostane aj k svokrovcom. Vola mi mama, či mi nešibe piť lazúru na drevo. Píše mi sestra z Nemecka. Švagor doktor sa chytá za hlavu.

S tungovým olejom som sa nakoniec spriatelil a natrel som ním Sudbury bow, kópiu indiánskeho luku z r. 1660, čo sa nachádza v múzeu v Massachussetts. Jeho čudný zápach mi už nevadí. Občas si ho nahnem a v prítmí garáže sledujem, ako sa zlatavo prelieva ako tokajské. V živote nemožno mať súčasne všetko, teda aspoň nie naraz.