Písal sa lenivý februárový deň, ktorý mal upadnúť do zabudnutia ako ďalšie iné dni. No zrazu sa osud rozhodol prihrať mi príležitosť pre týždeň, na ktorý budem spomínať aj na staré kolená. Fakulta nám, študentom, ponúkla možnosť ísť na týždeň do Ruska, aby sme sa zúčastnili vedeckej konferencie a hrdo prezentovali školu. Čo za to? Pripraviť prácu na akademickej úrovni a odprezentovať ju.

 

Bola to ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť. Všetky parametre sedeli:

 

Grant, ktorý preplatil letenky? Check!

Ubytovanie, strava a víza poskytnuté univerzitou? Check!

Týždeň v hlavnom meste krajiny, kde som ešte nebol? Check!

Euro má stále dobrý kurz voči Rusku? Double check!

Ostalo mi po zaplatení leteniek dosť na ochutnávku vodky? Triple check!

 

Do prihlášky bolo nutné napísať potrebnú motiváciu. Poškrabal som sa po hlave a vyšlo zo mňa niečo takéto:

 

„Bolo by nesmiernou cťou reprezentovať našu fakultu na preslávenej univerzite v Moskve. Naše krajiny spolu zdieľajú dlhú históriu, kedy sme sa vyvíjali spoločne, prostredníctvom rovnakého ekonomického systému a máme toho doposiaľ veľa spoločného. Zistiť, ako funguje unive....bla, bla, bla, ďalšie riťolezectvo.

 

Prijatý.

 

Letenka kúpená, zimná bunda do slnečných 0 stupňov v marcovej Moskve zbalená. Len mi dajako ešte chýbala tá práca, hodná akademickej úrovne. Bola nedeľa a letelo sa v utorok. Tak som chcel ešte ušetriť dva dni a spraviť to v Regiojete smerom do Viedne. No plány mi prekazil email od doktoranda, ktorý bol vedúci výpravy a žiadal, aby sme mu prácu poslali.

 

Nezostalo mi nič iné, len sa prehupnúť na druhý bok a nájsť 10 fotiek k téme Ekonomická kríza a jej vplyv na ruskú a slovenskú ekonomiku. Prečítal som niekoľko článkov na Wikipedii, posťahoval dobové fotky (v prezentácii ide predsa o to) a poslal som prácu na email. Rusi si na konferenciu žiadali iba prezentáciu, čo sa mi páčilo, keďže si to nevyžadovalo veľa roboty.

 

Nastal deň C (deň pred prezentáciou). Leteli sme z Viedne s Aeroflotom, čo je ruský ekvivalent Lufthansy. Po prílete nás na letisku privítali dve baby v mojom veku spolu s šoférom. Hneď sa mi to začalo páčiť. Tie baby samozrejme, šofér veľmi nespeakoval.

 

Cestou na internát sme si vyskúšali ruskú dopravu. Veľmi sa od našej neodlišuje. Zápcha v meste, výmoly na ceste a staré dobré paneláky. Skoro ako doma. Môžem povedať, že som zažil ako bývali naši promovaní komunisti a ďalšie pijavice, ktoré študovali v Moskve, keďže intráky vyzerali, ako by ich postavili včera, ak by včera bol rok 1964.

 

No, ale teraz k pointe, kvôli ktorej ste klikli na článok. V deň prezentácie sme sa všetci rozdelili do skupín. Ja som skončil s peknou Ruskou, ktorej síce nebolo veľmi do reči, ale aspoň bola milá. Zaviedla ma do triedy, ktorá mi pripomenula časy základnej, teda aspoň lavice boli také staré, ako si ich pamätám zo základnej.

 

Ruska ma usadila a zostala pri mne sedieť. Najprv som si myslel, že to je zo súdržnosti. Keď však začalo oficiálne predstavenie, ktoré bolo komplet po rusky, začalo mi to postupne dochádzať. Pre istotu som sa spýtal a pravda ma prekvapila viac, než som čakal. Zostala nielen preto, aby ma predstavila, ale aj prekladala celú moju prezentáciu pre účastníkov do ruštiny.

 

Tak som tam stál s novou kamarátkou po boku, začal som, povedal som vždy dve vety po anglicky a dal som si pauzu, kým to moja kamoška preloží ostatným do ruštiny. Musím povedať, že to bolo viac na úžitok, než na škodu, keďže mi to dalo dosť času, aby som si premyslel, čo poviem ďalej, keďže som to celé improvizoval. Do toho som prihral ešte niekoľko ekonomických termínov, ktoré sa jej ťažko prekladali a zrazu som vyzeral ako najmúdrejší v triede. Vyzeral.

 

Keď som skončil, nastalo chvíľu ticho. Čakal som, že ma Rusi sprdnú, akú úbohú prezentáciu som si dovolil pripraviť na ich svätej pôde a skritizujú, že som sa nepripravil. Prišiel potlesk. To ma potešilo.

 

Následne prišli otázky, pričom som stále čakal, že sa ma budú pýtať niečo ťažké. Nepýtali. Padli otázky ako Prečo máme euro? Aké to má výhody? Aké máme úrokové sadzby na hypotékach? Inak, Rusi majú 11 % úvery na hypotékach. Keď som im povedal naše, tak im od údivu skoro oči vypadli.

 

Po prezentáciách prišlo vyhlásenie. Tretie miesto pre Ivana z domácej univerzity. Druhé miesto pre: pre mňa! Bolo to pekné prekvapenie, ktoré ma aj trochu potešilo. Získal som diplom a knižku o univerzite.

 

Nič si však nenamýšľam, získal som druhé miesto kvôli tomu, že som jediný prezentoval po anglicky. A preto, lebo prvé miesto získal predsa Putin. Srandujem, prvá bola baba z Arménska, ktorá mala fakt dobrú prezentáciu na praktickú tému, ktorú si však už, žiaľ, nepamätám.

 

Keď som však videl ako ostatní prezentovali, až tak som sa nečudoval tomu, že som skončil druhý. Doslova každý mal prezentácie plné textu, pričom aj v ruke mali svoj vlastný text, ktorý, samozrejme, čítali monotónnym hlasom. Jobs by sa obracal v hrobe. Konkurencia skrátka nebola veľká.

 

A tým sa skončili moje povinnosti. Do konca nášho pobytu zostávalo 6 dní, z ktorých sme 5,5 strávili voľným programom (0,5 dňa bolo celkové uzatvorenie konferencie).

 

Pre turistu je Moskva skvelé miesto. Staré mesto spolu s pamiatkami má svoje čaro, jedlo je na dobrej úrovni a vodka je všeho druhu. Cenovo to tam je lacnejšie ako v Bratislave.

 

Celkovo to bol skvelý týždeň, jeden z takých, ktoré si budem pamätať do konca života. Naše ruské kamarátky sa s nami celkom dali do reči a po úvodnom chladnom privítaní (ako to my Slovania máme vo zvyku), sa celkom rozrečnili a bola s nimi veľká sranda. Doteraz si vymieňame na Instagrame srdiečka a ak sa jedného dňa podarí, radi by sme sa stretli u nás na Slovensku.

 

Múdrosť na záver: ak máte takéto možnosti, či už v škole, práci, alebo hocikde inde, určite ich využite. Neprichádzajú každý deň, no na každý jeden deň takéhoto výletu budete mať pekné spomienky. Šťastnú cestu.