V jedno smutné sobotné ráno, keď ma mama naháňala upratovať, som sa zašil v izbe a začal sa surfovať na internete. Čo som našiel, mi otočilo život....

 

Blablabla. Takto začínajú takmer všetky blogy, v ktorých pozornosti chtivé dievčence a chlapci opisujú ako odišli „za novou kapitolou života“. Ako to je naozaj? Z nudy v škole sa zaj*bávate (musel som, bude to čítať mama) na mobile, snažíte sa počúvať veeeeľmi zaujímavé učivo o účtovaní nákladov a výnosov a popri tom nájdete reklamu cez pol obrazovky od ISTEJ agentúry, ktorej tu nebudem robiť reklamu. „Študuj v Dánsku a popri tom dostaň od štátu až 750 Evri mesačne“. Ako naivný 18 ročný človek, ktorí si stále myslí že raz bude bohatý a úspešný, sa veľmi rýchlo namotáte.

 

Agentúra (najväčšia na Slovensku, v názve má niečo so Škandináviou a štúdiom, vygooglite si) sa tvári ako najprofesionálnejšia spoločnosť sveta. Balíčky programov, ako veľmi sa Vám budú snažiť pomáhať, nájdete po približne 30 sekundách a zistíte, že až také drahé to nie je. Vidina študovať na našich úžasných vysokých školách ma akože ani vizuálne neláka, takže sa namotávam celkom rýchlo a o niekoľko týždňov si platím za najvyšší Premium program. Ten Vám garantuje preklad „všetkých“ potrebných dokumentov, možnosť prihlásiť sa na 5 škôl/odborov, kontrolu motivačného listu a ak by Vás na konci neprijali, vrátia vám všetky peniažky. Povídali že mu hráli. Preklad všetkých dokumentov vyzerá tak, že Vám preložia vysvedčenia, ale napríklad odporúčacie listy si musíte preložiť sami. Oprava motivačného listu, ktorý Vám predtým skontrolovala učiteľka, lektorka a rodená Angličanka, prebiehala asi tak, že Vám opravia dobré veci na zlé a nakoniec Vás donútia všetko dobré zmazať a prepísať ich bullshitmi. Nevadí no. Na žiadnu Dánsku školu Vás nezoberú bez jazykového kurzu, ktorý Vám agentúra pošle najprv ako cvičný a nakoniec si ten istý test zopakujete u nich v kancelárií. Pokiaľ ani toto nedáte, agentúra Vám pošle domov ďalší test aby ste ho zdarne dokončili. Kto nedá už ani toto, nezaslúži si ani zmaturovať, nie to sa trepať niekam do Dánska na výšku. K celkovému super pocitu z agentúry mi dopomohlo tiež to, že ani nie týždeň po zaplatení prišla na všetky programy zľava 20%. Ako správneho Slováka ma to riadne nasralo, veď prečo by mal mať niekto niečo lacnejšie ako ja?!?

 

Po rôznych srandách, ako keď sa omylom pomýlili a skoro mi dali polovicu prihlášok na iné školy, nakoniec všetko dobre dopadlo. Prijali ma na školu na ktorú som najviac chcel ísť, za čo som neskutočne rád. Hlavne ma prijali už v polovici apríla, takže sa maturovalo oveľa ľahšie.

 

Ako prebiehala moja príprava na odchod? Ehm no... z posledného týždňa si toho moc nepamätám, iba nejaké útržky ako dobré jedlo, jazdy na motorke a potom nejaký ten alkohol. Dodnes ďakujem mojej maminke ktorá sa postarala o všetko ostatné a ešte aj teraz, tri mesiac od odchodu, nachádzam veci ktoré by som si ja nikdy nezobral.

 

Ako som prišiel do Dánska? Jednoducho. Na aute. Do trojkovej „Ofce“ som naložil kompletne všetko vrátane nábytku z Jysku, ktorý som predvídavo kúpil doma. Predvídavo preto lebo v Dánsku stojí asi iba o 120% viac. Cesta trvala príjemných 14 hodín, cca 1300 kilometrov cez celé Česko a Nemecko. Mojím kopilotom bola frajerka, ktorá sa rozhodla sprevádzať ma predtým ako sa na niekoľko mesiacov odlúčime. Auto som si v Dánsku nechal, aj keď to je bakané a vlastne aj proti predpisom. Dáni sú totižto tak fasa národ, že ak si chcete kúpiť nové auto priamo u nich, zaplatíte o 100% viac ako my na Slovensku. A to už je posun dopredu, do minulého leta to bolo prijemných 150%. Samozrejme, rozprávame sa iba o cene za auto, poistky a „cestná daň“ sú kapitola sama osebe. Ako Vám napríklad znie príplatok za každý airbag ktorý v aute máte alebo za každú výbavu? Prípadne navýšenie poistky za vysokú spotrebu alebo počet kilometrov ktoré ročne najazdíte? Pre porovnanie, moja Octavia 3 s dvojlitrovým dieselom a nájazdom okolo 90 000km stojí u nás približne 11-14000 Eur, v závislosti od výbavy. V Dánsku za to isté auto dáte od 24000 Eur vyššie. O to väčšia sranda je, ak chcete prihlásiť auto zo zahraničia. Keď mi program vyhodil sumu rovnajúcu sa 16 000 Eur len za prihlásenie, povedal som si že to spravím na Slováka a nepriznám nič. Takže momentálne sa modlím a jazdím predpisovo, len aby si ma náhodou policajti nevšimli. Ostatní spolužiaci prileteli lietadlom, pričom ich vo väčšine prípadov vyšla cesta viac peňazí ako mňa, avšak prišli s jedným, maximálne dvoma kuframi. Ale hlavne, nedajte sa oklamať rečičkami o tom ako každý Dán jazdí na bicykli a na auto pľuje zhora. Parkovisko pri mojej škole je pravidelne úplne plné, a to sa bavíme o parkovisku pre cca 250-350 áut.

 

Policajtov je tu celkovo oveľa menej ako u nás. Za prvé dva týždne som v 70-tisícovom meste nestretol ani jedno policajné auto, nie to policajta. Celkovo tu majú páni príslušníci rešpekt a úctu. Myslím si že zaslúžene, nakoľko takmer všetci sú príčetní, ochotní a neskutočne milí. Len ich neskúšajte podplatiť, to sa v štáte s najnižšou korupciou moc nenosí.

 

To by bolo asi aj všetko na prvú časť. Pokiaľ sa bude páčiť, dostanete pokračovanie, v ktorom zhrniem ako to je s prácou pre študenta, so školou alebo prečo veľa cudzincov žijúcich tu volá Dánsko „dobre organizovaný chaos“. Prípadne vám rád zodpoviem otázky, ktoré položíte v diskusii.