Keď som bola malá, tak som vždy túžila mať veľa kamarátov a trvalo to ešte aj chvíľu potom, ako som začala pracovať. Bolo to super spoznávať nových ľudí a flákať sa a baviť sa a svet bol gombička, hlavne nech ma všetci žerú... až kým som nezistila, akí sú ľudia v skutočnosti tupí. Tuposť je v mojom ponímaní celkový stav osobnosti, nie IQ.

Určite zopár z vás, ktorí čítate tento článok, by poľahky zapadli do mojej kategórie tupých ľudí. Neberte si to osobne...

Pravdou je, že keby som stretla tupca na ulici, nič by som proti nemu nemala. Nevedela by som totiž, že pri bližšej interakcii je to tupec. Problém by nastal napríklad v situácii: „Na mítingu tu vždy sedím ja! Pusti ma!“ (lebo to, kde sedím, je zásadný kritický aspekt môjho bytia) ... alebo „Booooožeeee, počula si, čo povedala Kata a ježiš, pozri, čo má zas na sebe???“ (vôbec, ale totálne ma nezaujíma, čo hovorí Kata, keď to nehovorí mne a je mi šuma fuk, čo má na sebe) alebo „Aha, vidím, že za mnou ide mama s deckom, ale veď podržím dvere len mojej frajerke a jej zavriem pred nosom“ (skutočný príbeh, prebratý, jeden z tisíc), „Idem z wéeeecka jéee jeeeee, načo by som si umyla ruky, veď hepka je len u doktora na plagáte, ale visačku na šatách drbnem smerom von, nech vidia, že mám Dezígval“ (čítať spevavo).

Moje precitnutie do krutej reality prišlo v práci. Všetci, ale totálne všetci (svorne) sme v tej robote len a LEN kvôli peniazom, lebo inak by sme robili niečo, čo nás naozaj baví (nie niečo, čo nám najmenej pije krv z toho množstva debilín, ktoré reálne musíme robiť) – česť a poklona výnimkám. Až v práci som zistila, čo všetko sú ľudia schopní riešiť / robiť a nerobiť (skúste si ísť niekedy pozrieť babské korporátne wecká... nádhera). A to by jeden človek povedal, že dospelí vzdelaní a šikovní ľudia poznajú základné hygienické návyky a úkony, a že neplytvajú energiu na riešenie kravín.

Až keď sa všetci začali tváriť, že som zodpovedná za nejakých ľudí a mám nad nimi neobmedzenú moc", som zistila, aká silná vie byť ľudská pretvárka („sme super tííím, strašne sa ľúbime, ale mňa nazaujíma, že tvoj pes je chorý a ty si z toho v riti, keď mi nezvýšiš plat, tak idem na otcovskú! Nie, to nevadí, že som mal zvýšený plat pred 4 mesiacmi“).

Môj muž je podobný asociál ako ja, čiže v tomto sme sa našli. Po rokoch robenia s luďmi robím ňuňuňu nad malými mačkami, psami, ježkami, lamami a všetkým zvieracím okrem pavúkov (tolerujem ich, už ich nevraždím, ziapem a hľadám niekoho, kto ich pustí žiť von) – spolu s ním. Nie, určite by som nešla pohladkať tigra na safari v Afrike, lebo je zlatý a určite cíti, že ho ľúbim. Zdravý rozum ma (zatiaľ) neopustil. Nie, deti nemám. Áno, som normálna žena. Na túto tému neskôr.

Moja Jeblina (to hovorím s láskou) je so mnou polovicu môjho života. Sedela mi na kolenách, keď som sa učila na maturity / akože štátnice / štátnice. Vždy sa teší, keď ma vidí a keď nemá na mňa náladu, tak mi to dá jasne najavo. Nepretvaruje sa. V novembri bude mať 15 rokov. Za posledný rok mi zostarla pred očami. Pomaly prichádzajú (našťastie len) malé choroby. Stále je šťastná a veselá, teší sa a behá, aj keď už slabo vidí a ledva počuje. A mne lezie na nervy, ako mi každý hovorí, že sa trápi a že ju určite mám nechať uspať. Lebo podľa nich by to bolo (pre mňa) jednoduchšie.

Nežijem v alternatívnom vesmíre a je mi jasné, že ten môj pes nebude žiť večne a NEDÁ sa na to pripraviť a ani to nemienim robiť. Takže sa snažím žiť v silnej prítomnosti a seriem na to, čo mi ostatní hovoria. Jedným si môžu byť istí, že trpieť ju nenechám.

Ak ste doteraz čakali pointu, tak nebude. Nemám v pláne kázať o (ne)ohľaduplnosti a egoizme a podobné kecy.

Jediný záver, ktorý môžem poskytnúť je, že zopár vyššie spomenutých tupcov vie zanechať na mojich nervoch väčšiu brázdu ako tí, ktorí ma dennodenne zachraňujú. Preto dostávam dar v podobe spätnej väzby (chlieb náš každodenný korporátny), že som chladná / neprístupná / bič fejs. Prípúšťam a nemienim to meniť. Je to slušná a hlavne funkčná barikáda pred ľudmi, ktorí mi žerú energiu. Okruh mne blízkych priateľov sa dá spočítať na jednej ruke a len výnimočne ho rozširujem. Musím povedať, že sa mi to osvedčilo. A popritom robím ňuňuňu na zvieratká.