Tento článok bude o autách, zase, ako sa to na „male” portál patrí. A možno tých článkov bude aj viac, ak bude záujem na Vašej strane a čas na mojej.

Celý ten „humbuk“ odštartoval veľmi dávno nejaký lenivec ktorému sa nechcelo vláčiť veci na chrbte a objavil koleso (poprosím našich dvoch pamätníkov o zverejnenie mena v diskusii). Časom sa ku kolesu pridávali rôzne trámy, dosky, držadlá, neskôr sa prešlo k tomu, že celý ten zlepenec môže ťahať zviera a človek si len lebedí na nejakej doske, ale niečo s vlastným pohonom čo by sme s prižmúrením oboch očí mohli nazvať automobilom vzniklo až v 17. storočí s príchodom pary, keď sa stroj dokázal pohnúť sám, bez vonkajšej pomoci. Nasledovali rôzne pokusy s rôznymi olejmi, alkoholmi, baterkami, ale až s príchodom ropy a spaľovacích motorov sa to celé rozbehlo. Za našim príbehom treba hľadať ženu (GW approved), konkrétne pani Berthu Benz, manželku istého Carla, ktorému to jeho prvé (no, prvé, volalo sa Patent-Motorwagen 3) ako tak poriadne auto v Auguste 1888 proste vzala, naložila deti a poď ho pozrieť rodnú viesku, pochváliť sa matke čo ten jej chlap poskladal. Ako benzínka po ceste poslúžila lekáreň kde držali nejaké vypalováky, ako servis obuvník, ktorý nabil kus kožky na brzdy a tým vlastne vymenil brzdové doštičky, karburátor a zvyšok auta si po ceste odservisovala sama. Na druhý deň utekala zasa domov, možno sa zľakla a dúfala, že manžel nič nezbadá. Mašinka mala iba 2 kone a šla maximálne 16 km/h, Bertha dala na otočku 194 km po rozbitých nemeckých cestách (Autobahn začal Adolf stavať až o nejakých 40 rokov neskôr) a ukázala svetu, že toto považuje za stroj, ktorý v budúcnosti zmení svet dopravy a priemyslu ako takého.

Muži si porovnávali rýchlosť svojich parných koní už dvadsať rokov pred týmto Berthiným reklamným výletom,  šlo ale skôr o preteky na pár míľ, a samozrejme za porušovania vtedajších pravidiel cestnej premávky, keď napríklad pred týmito autami nebežal žiaden tajtrlík s červenou vlajočkou aby varoval vystrašených občanov juesej. Bertha dala touto svojou cestou v podstate základ diaľkovým resp. vytrvalostným pretekom. Netrvalo dlho a už o 6 rokov po jej výlete sa v Júli 1894 konal prvý oficiálny event ktorý môžeme nazvať vytrvalostnými pretekmi áut, aj keď na štarte ešte stáli aj parné stroje. Zorganizoval ich parížsky časopis Le Petit Journal ako preteky na trase Paríž-Rouen, na 50 km dlhú kvalifikáciu sa postavilo 69 áut, na 127 km dlhé preteky ale pustili len 25 z nich. Víťaz na Peugeote Type 5 s výkonom 3 koní dal túto trasu za 6:48 pri priemernej rýchlosti 19 km/h. Jeden by si povedal, že mohol ísť radšej na bicykli, ale tak začiatky bývajú ťažké, pri kvalite ciest sa totiž jednalo skôr o rally ako o cestné preteky. Už nasledujúci rok v Júni to ale frantíci rozbalili a preteky sa konali na trase Paríž-Bordeaux-Paríž, slušných 1,178 km trvalo víťazovi prejsť  takmer 49 hodín, druhý v cieli došiel o 6 hodín neskôr, nie tak úplne tesný finiš ako vídavame dnes. Zahanbiť sa nedala ani Amerika a v Novembri 1985 zorganizovali 87 km dlhé preteky v Chicagu, okrem rozbitých ciest tam už musela byť riadna kosa, keďže prejsť túto vzdialenosť trvalo víťazovi takmer 8 hodín. Pár odvážlivcov si po prečítaní Verneovky Tour du Monde et 80 Jours povedalo prečo nie a v 1907 zorganizovali vytrvalostné preteky Peking-Paríž (15,000 km) a o rok neskôr dokonca New York-Paríž (35,400 km), tieto dokončil víťaz za 169 dní.

Pretekalo sa ale aj na uzavretých okruhoch, pôvodne určených na preteky koní. Pravdepodobne prvé verejné preteky na takomto okruhu sa konali v 1896 na Rhode Island a vyhrala ich elektrická Tesla, teda pardon, elektrické auto od Riker Electric Vehicle Company, Tesla vtedy riešil iné problémy fyziky. Potom to celé prebral na seba benzín, v podstate môžeme povedať, že až do dnes, keď si vieme znova pozrieť ako sa naháňajú Formulky-E na baterky (ozaj, pozeráva to niekto?). Tu sa pomaly história začína rozdeľovať na dva prúdy, Američanov, ktorí si zamilovali aj preteky na ovále, a Európu, kde sa ovál veľmi neujal, a začali sa stavať rôzne prírodné okruhy na tento druh športu. V priebehu rokov sa postavili kultové trate ako americký Indianapolis, Sebring, Daytona, v Európe LeMans či Nurgburgring, jazdili sa vytrvalostné preteky Targa Florio, Mille Miglia a iné, na niektoré z nich sa pozrieme v ďalších častiach ATI.