Brescia, Taliansko, miesto, kde ľuďom namiesto krvi koluje v žilách benzín. Už medzi rokmi 1895-1898 sa v okolí konali troje preteky ročne, v 1899 ich už bolo takmer 20. Napríklad v Marci 1899 sa počas pretekov Verona-Mantua-Brescia-Verona mestom prehnal akýsi Ettore Bugatti, neskorší víťaz daných pretekov. Obyvatelia sa nedali zahanbiť a v Septembri zorganizovali svoju verziu, v nedeľu okruhové preteky áut ako prílepok k motocyklovým pretekom a v pondelok 233 km dlhé preteky Brescia-Mantua-Verona-Brescia. Podujatie sa udržalo pri živote až do roku 1905. Na scénu sa naplno vrátili až po prvej svetovej vojne, keď v roku 1921 zorganizovali Veľkú cenu Talianska na miestnom okruhu Fascia d’Oro. Radosť ale netrvala dlho, už nasledujúci rok sa otvoril okruh v Monze, Grand Prix Talianska sa presunula tam a Brescia ostala s prázdnymi rukami. Po päťročných suchotách sa v roku 1926 od Milan Automobile Club odčlenil samostatný Brescia Automobile Club, Aymo Maggi a Franco Mazzotti si otvorili vlastný office a spolu s novinárom Giovannim Canestrinim došli na začiatku roka s myšlienkou pretekov na 1000 míľ pomenovaných Mille Miglia. Preteky sa konali už 26. marca 1927, keď o šiestej ráno vyrazila prvá posádka. Ako napovedá názov, preteky sa šli na 1,000 míľ (necelých 1,620 km) v tvare osmičky z Brescie cez Modenu, Bolognu, Firenze, Rím, odťiaľ do Ancony, naspať do Bologne, následne smer Benátky a späť do Brescie:
Bezpečnosť malo na starosti 25,000 vojakov, ktorí stáli okolo trate a dávali pozor na divákov. Cesty tvoril z veľkej časti udupaný piesok, dláždené cesty boli maximálne v centrách miest, pretekári teda očakávali, že preteky budú trvať minimálne dva dni a podľa toho odišli aj nabalení zásobami a oblečením. Na veľké prekvapenie prvá Lancia prešla cieľom už nasledujúci deň ráno pár minút po šiestej, v čase tesne nad 21 hodín s priemerkou 77 km/h. Na kategóriu do 750 ccm sa čakalo trošku dlhšie, ale stále dorazili za slušných 34 hodín. Už nasledujúci rok ukrojil víťaz z času celé 2 hodiny a pri čase 19:15 dvihol priemerku na 85 km/h, v roku 1930 Tazio Nuvolari stiahol čas na 16:19 a priemerkou prekonal 101 km/h.
Víťazný vavrín dvíhali nad hlavu 21x Taliani, ak sa pozrieme na automobilky tak to boli 11x jazdci Alfy Romeo a 8x Ferrari . Ak si spomeniete na článok o Targa Florio, tak rok 1955 patril aj tu Stirlingovi Mossovi a jeho Mercedesu-Benz 300 SLR. Bolo to jediný krát, keď nevyhral taliansky tím. Moss trať absolvoval za neskutočných 10:08 s priemerkou takmer 160 km/h, na úvodnom úseku Brescia-Pescara vytvoril rekord priemernou rýchlosťou 190 km/h a na záverečnom úseku Cremona-Brescia dokonca 198,5 km/h. Druhý v závese došiel ďalší Mercedes, za volantom ktorého sedel Juan-Manuel Fangio. Rýchlejšie Ferrari, ktoré ich v polovici pretekov predbehli, doplatili na poruchy, defekty a havárie.
Organizátori mali vlastný systém číslovania vozidiel, štartovalo sa v minútových intervaloch a štartovým číslom vozidla bol čas, v ktorom auto štartovalo (štart o 7:22 = #722). Najskôr vyrážali na trať najpomalšie vozy, čím sa zabezpečilo časové skrátenie pretekov. V nasledujúcich ročníkoch štartovali prvé posádky často už pred polnocou, posledným a teda najrýchlejším vozom trvala cesta minimálne 16 hodín, takže aj ranné posádky došli často neskoro v noci daného dňa, ak teda vôbec došli. Počet štartujúcich posádok rokmi rástol, začalo sa na čísle 77, skončilo to pri 375 posádkach, pri náročnosti trate sa neraz stalo, že do cieľa došla tretina, v lepších rokoch polovica štartujúcich.
Preteky sa udržali pri živote 24 ročníkov s prestávkami cez vojnu až do roku 1957, skončili ako takmer všetky po vážnej havárii kde okrem jazdcov zahynulo aj 9 divákov, ďalších 20 to muselo rozchodiť. Odhaduje sa, že každý ročník naživo sledovalo zhruba 5 miliónov fanúšikov, za 24 ročníkov zahynulo spolu 56 jazdcov a divákov.
Po 20 rokoch sa v roku 1977 automobilový klub rozhodol preteky obnoviť, tentokrát pod menom Mille Miglia Storica, ale už nie ako preteky na čas, ale preteky pravidelnosti, takže skôr pre radosť a potešenie divákov, jazdci na cestách trávia niekoľko dní v bežnej cestnej premávke. Zúčastniť sa môžu len historické stroje vyrobené pred rokom 1957, ktoré sa pretekov zúčastnili v období ich najväčšej slávy.
A pár názorov na tieto preteky:
„Myslím, že Mille Miglia bolo epochálne podujatie, rozprávajúce krásny príbeh. Mille Miglia stvorila naše autá a Taliansky automobilový priemysel. Zrodila autá kategórie Gran Turismo, ktoré sa dnes predávajú po celom svete. Mille Miglia ukazuje, že pretekanie na otvorených cestách na 1,000 míľ dalo cenné technické lekcie nám, výrobcom áut, ako aj výrobcom palív, mazív, bŕzd, spojok, prevodoviek, osvetlenia, čím potvrdila staré príslovie, že motoršport urýchľuje pokrok.“ Enzo Ferrari
„Odjazdil som celých 1 000 míľ. Bol to celkom zážitok ... doslova byť schopný zabiť mačky, psy a dokonca aj ľudí ... aké hrozné ... ale s úplnou slobodou na ceste. Šialený závod. Ísť ulicami miest, v ktorých jazdili električky a autobusy stredom cesty, a zároveň nezraziť tých ľudí naokolo“. Donald Healey
