Vzhľadom na to, že sme vďaka oprave lietadla prišli na ubytko až okolo piatej ráno, rýchlo sme sa ubytovali a dali si len krátkeho šlofíka. Aj napriek strašnej únave ani jeden z nás nemohol zaspať, lebo vedomie, že všetky tie miesta a atrakcie, čo sme si týždne pozerali na youtube, v bedekeri atď, sú hneď za dverami, nás držalo hore, kým sa nevyjasnilo, čiže asi dve hodinky. Rýchlo sme hodili sprchu. Tu som pochopil pointu tých meme, čo istú dobu kolovali po 9GAGu o tom, že doma si tam, kde vieš, ako sa používa sprcha. Dovtedy som si myslel, že ľudia sú asi kokoti, veď ja som nikdy nemal problém u nikoho pustiť sprchu. Až tu som pochopil, že to je asi výsada Severnej Ameriky, ale táto sprcha naozaj vyzerala, že na ňu treba mať vysokú školu a osvedčenie o ovládaní. Aby toho nebolo málo, tak sme sa ešte vymkli z izby. Oni všade používajú namiesto kľučiek guľu, ktorá sa z vnútora miestnosti dá otočiť, aj keď je zamknutá, ale z druhej strany nie. Blbé bolo, že teraz sme stáli na tej druhej strane a kľúčik bol v izbe. Domáca ešte spala, a tak sme čakali, kým vstane a odomkne nám náhradným kľúčom. Obliekli sme sa a natešene zobrali GoPro, špeciálne kúpenú pred cestou.
Vyšli sme konečne von do nádherného počasia, ktoré sme mimochodom vychytali. Údajne je počasie v Kanade, alebo aspoň vo Vancouveri, typicky len o niečo lepšie ako v Anglicku, čiže tu skoro furt leje. My sme za celý pobyt videli dážď asi dva-trikrát, takže sme si permanentne užívali príjemných 30°C, z čoho boli domáci trochu prekvapení, lebo také teplé leto vraj nezažili už dobrých 20 rokov.
Toto bola typická obytná štvrť ako z amerických filmov - ulice do štvorčekov, cesta lemovaná stromami, autá väčšinou 4x4 pickupy (GMC a Dodge tu letia ako u nás škodovky), domy rôznorodé tak, že by ste dva rovnaké márne hľadali, ale tie novšie boli made by sadrokarton, takže si v ňom nemôžete ani silnejšie kýchnuť, aby neodletel zo základov. Keďže sme boli ešte unavení z cesty, a aj časový posun robil svoje, rozhodli sme sa prvý deň preskúmať len Commercial Drive a jej blízke okolie. Táto štvrť sa nachádza juhovýchodne od centra, je tam skvelé spojenie MHDčkou a jej atmosféru krásne dokresľujú siluety mrakodrapov v diaľke. Obraz ako na pohľadnicu, len nám zo začiatku výhľad trochu kazil dym, ktorý sa sem niesol až zo severu Britskej Kolumbie, kde boli v tom období rozsiahle lesné požiare.
Priateľka už naplánovala prvú zastávku, a tak sme na najbližšej križovatke zamierili do Starshitfucksu na kávu. Ja som nikdy nechápal, čo je na tejto sieti kaviarní také úžasné, ešte tam aj moje meno zakaždým skomolia (Andren /Erwin/...), ale keďže spolu so subwayom (a cannabis "klinikami") sú tu takmer na každom kroku, využíval som ich ako free wifi a free WC, čo sa hlavne neskôr v centre mesta zišlo. Po káve sme sa vydali spoznávať samotnú Commercial Drive. Obchádzame malé zelovoce, reštaurácie a občerstvenia od najlacnejšej pizze na rohu až po nejaký nóbl japonský podnik, na ktorý ľudia čakali vonku v 20-metrových radách a netrpezlivo nazerali cez výklad tým vnútri do taniera, kedy už dojedia. Ďalej sú tu všemožné antikvariáty, drugstory a cannabis centrá. Ja síce tomuto neholdujem, a ani sa s touto životnou filozofiou nestotožňujem, no neodsudzujem to. Pobavilo ma ale, ako sa to tu údernými sloganmi a názvami vydáva za health kliniky, kde vraj vypíšete jeden formulár so symptómami, aby ste mali na ňu nárok - takže takmer všetkých záhadne bolela hlava, a potom si veselo vysmiati vykračovali s brčkom po ulici, či už bežní teenageri alebo zahojení biznismeni v obleku, vďaka čomu sme celkom rýchlo arómu marišky začali vnímať ako charakteristickú vôňu Commercial Drive. Niektorí to s touto životnou filozofiou zjavne prehnali, a preto sme tu stretávali aj také výjavy ako ustavične plačúceho staršieho pána v rozopnutej havajskej košeli ovešaného plyšovými medvedíkmi a s ventilátorom v ruke (seriously, WTF), mladého chalana so živým potkanom na krku, alebo môjho favorita - večne na zemi ležiaceho pred jedným z antikvariátov, ktorého som pasoval za oficiálneho maskota Commercial Drive - familárne nazvaného Zhulený Astrálny Ježíš s Ukulele, pretože vyzeral, ako keby sa Ježiš narodil za čias Woodstocku, a keď nemal v ruke ukulele alebo kvetináč s rastlinkou, tak strúhal z kameňa astrálne výjavy. Celé to zaklincoval majiteľ jedného z týchto uzdravovacích centier, ktorý keď videl, že si fotím jeho výklad, nám okamžite potriasol rukou a pozval nás dnu do svojho doupěte. Hneď ako sme po vstupe spracovali dymovú facku, našli sme stenu, celú vytapetovanú fotografiami všemožných odrôd marihuany s komentárom, že on sa tomuto venuje už roky a všetko toto je jeho, podstivo vycraftené a odskúšané. Najviac ma však zaujal pult, ktorý aj s chladiacim boxom a monitormi vzadu pripomínal svojím spôsobom Subway, akurát, že tu ste mali namiesto dennej ponuky sendvičov dennú ponuku trávičky. Verím, že už pri pomyslení na to niektorým našincom (hlavne tým bojujúcim za zdravý životný štýl, samozrejme) nastane heavy breathing, nie však od množstva dymu.
Keď sa nám už-už chystal podať členské formuláre, úctivo sme poďakovali a vydali sme sa spoznávať ďalšie zákutia ako úžasný Army shop se vším všudy - od nožov, bodákov, guľometov a ružových M4iek až po uniformy z TopGunu. Keďže som tušil, že s guľometom by ma naspäť domov cez letiskovú kontrolu asi nepustili, tak som si kúpil na pamiatku aspoň nášivku Námorných Tuleňov, Team 6.
Jedna z vecí, ktoré sa mi na Vancouveri páčili, bola, že tu bolo obrovské množstvo parkov, menších, väčších, s ihriskami, bez ihrisiek, s jazerom, s bezdomovcami, bez, proste každému podľa jeho gusta. Či priamo v centre mesta alebo v obytných štvrtiach, ak ste chceli ísť vypnúť do parku, nikdy ste to do toho najbližšieho nemali ďaleko a nemuseli ste pri tom ani prekračovať psie hovniská na každom druhom kroku. Tunajšie deti nemali najmenší problém hrať sa v parku medzi domami a prekračovať pri tom spiacich bezdomovcov, či vedľa nich usporadúvať piknik. Tomu ja vravím susedské spolužitie.
Idylku nám posrala len GoPročka, ktorá sa rozhodla nefungovať hneď v prvý deň a ani všemožné triky z internetu nám ju nepomohli rozbehnúť, a tak som bol odsúdený si niektoré výnimočnejšie dni GoPro požičiať z jedného servisu a väčšinu dovolenky fotiť a nakrúcať všetko len na mobil, takže zvlášť pri videách to znamenalo značný downgrade.
V ďalšej časti sa pozrieme na centrum mesta Downtown, historickú štvrť Gastown, Chinatown a famózny Stanley Park. Haze!
