Keďže som si chcel nejako spestriť leto, rozhodol som sa navštíviť dáky hudobný festival. Line-up Pohody ma nejako nezaujal, ale na Grape som našiel pár kapiel, ktoré by sa oplatilo vidieť. Nie som žiadny hudobný odborník ako Potkan a nemám napočúvané komplet diskografie skupín a nepoznám ani ich históriu. Proste, len bežný počúvač a buď sa niečo páči alebo nie. Okolnosti a situácie v mojom okolí sa vyhrotili tak, že som išiel nakoniec sám. Ako voľbu mojej strechy nad hlavou som vybral služobný kombík. Navolím si skorší čas príchodu na miesto, aby som parkoval čo najbližie a nemusel sa večer unavený trmácať cez celé parkovisko. Balenie prebieha rýchlo a ľahko podľa hesla radšej viac ako menej. Deň pred odchodom dostávam od klienta domácu mladú 2x vypálenú živú vodu z čiernych ríbezlí. Zásoby doplním dvoma fľaškami červeného, lebo biele bez chladenia nie je bohviečo na pitie. Príchod na miesto hlásim 12:30 a darí sa mi zaparkovať v 5. rade od vchodu. Lupnem do seba glg osvieženia a poberám sa k bráne obzrieť situáciu. Tam sa tisne už slušná guča ludí a tak len vymením lístok za náramok a poberiem sa naspäť k autu. Sklopenie sedadiel, položenie karimatiek a vybalenie. Testujem na dve hoďky moje lože a zisťujem, že lepšia by bola nafučka, než tenké karimatky. Prezliekam sa, prelievam destilát do menšej plastovej fľašky, aby mi ho na bráne nezhabali a vyberám sa k vstupu. Ešte pred tým hľadám záchytný bod, v ktorom rade som zaparkoval. Guča ľudí je stále rovnakého objemu a hľadám cestu najmenšieho odporu. Organizátor nemyslí na ľudí, čo vstupujú do areálu naľahko a musím si odstáť rad spolu s masou tých, čo tam vstupujú s batohmi a stanmi. Ku kontrole sa dostávam za pol hoďky a ľutujem dievčinu, ktorá si to celé odstála, ale nevymenila lístok za náramok a tak ju vracajú naspäť. Neviem, či je letargická z tepla, ale berie to so stoickým kľudom bez odvrávania. Kontrola batohov je viac-menej symbolická. SBS-mens hmatom prebehnú po batohu opatrne štýlom panica, keď sa prvýkrát dotkne ženskej. Za vstupom každý frfle, že si zbytočne prelievali chlast do plastu.
Som dnu, valím si to stredom runwaye a hľadám možnosť dať si kávu. Stánky sú ešte skoro prázdne a pomerne rýchlo do seba lejem ľadovú kávu (3 EUR). Po tomto oživení sa rozhodnem pre rekognoskáciu areálu a priestor si ukladám do svojho harddisku. Začína sa ozývať pán Hlad, a tak sa vyberiem do gastrozóny. Je tu čo na výber a tak si dávam predsavzatia: tam, kde je prijateľný rad ľudí, stánky, čo mi niečo hovoria a striedať a degustovať. Prvou voľbou je Bearded Brothers v Kali stane. Dávam si ich BBQ burger za 6,5 E a som spokojný. Chuť je vyvážená, pochutín je tak akurát, že ani nevypadávajú, ani nežujete suchú žemlu, mäso akurátne opečené, ale šťavnaté.
Pomaly sa premiesťnujem k Suzuki stage, kde majú hrať Puding Pani Elvisovej. Mám ešte čas a obzriem Urban Market. PPE spúšťa svoj koncert a napriek tomu, že je ešte pomerne skoro, najväčší stan sa slušne zaplnil. Plachty na boku stanu sú spustené, vetranie neexistuje a všetci sme do 5 minút mokrí, ako po skoku do bazéna. Dav aj skupina si koncert užíva a panuje výborná nálada. PPE by si určite zaslúžili lepší čas a hlavný stage. Po koncerte si beriem veci z auta k očiste tela a idem k sprchám. Sprchy sú ešte čisté a hneď nájdem i voľnú kabínku. Na počudovanie ani voda nemá teplotu severného Atlantiku. V aute sa prezliekam, dopĺňam zásoby a naspäť do areálu. Cestou sa vnorím do stanu, kde svoj hip-hop set začínajú dáki kluci z Liberca. Stačí mi, že na začiatku prehlásia, ako si vážia Ega a prchám preč. V klídku si popíjam a idem na Cigarettes After Sex, príjemná melancholická muzička k počúvaniu bez skákania, už len kreslá tu chýbajú. Idem von zo stanu a tam tupý pár s asi dvojročným deckom. To akože fakt sa budú malé deti ťahať všade? Na koncerty, festivaly a do exotických krajín so zníženenou hygienickou normou? Na Pohode, pokiaľ viem, mali deti nejaké to zázemie, ale tu nič také nebolo. Asi som proste zaostalý so svojimi názormi, ale prajem týmto progresívnym rodičom, aby keď budú mať 70-80 rokov, ich vnuci naložili na vozík a zobrali na nejaký fesťák. Naozaj chvíľu čakám, kedy sa zjaví prvá kenguria matka v divadle, na opere či balete. Hlava sa mi mierne motá a chytá ma hlad. Hladám stánok s niečím drobným a vyberám si podpecníky. Cesto je dobre nadýchané (asi mali správne napapaný kvások) a príchuť je syrová s niečím. Cena za 3 E, chuť dobrá, bez výčitiek. Snažím sa uchytiť si dobré miesto pred hlavným stageom na Metronomy. Skupina to rozbalí na plné gule a je to vysoko počúvateľné. Ľudia sa spokojne pohupujú, neskôr krepčia a z prvých radov započuť fistuly pubišiek. Akurát bubeníčka na moj vkus nejako netriafa občas rytmus a príliš afektovane luftuje paličkami. Asi robí matrac niekomu zo skupiny, alebo je tam kvoli image, ale proste sa mi neľúbi.
Začínajú sa objavovať mnou nenávidení koncertní turisti. Sú to ľudia, ktorí sa objavili v zlom čase na zlom mieste, opití týpci a dievčatká vo veku teen age. Tie sú zo všetkých najhoršie. Pochytajú sa za ruky, urobia vláčik, na čelo ktorého sa postaví drzaňa. Ostatní turisti sa ako-tak snažia ísť cestou najmenšieho odporu a občas utrúsia prosím alebo prepáčte. Tieto šťandy však idú hlava-nehlava ramenom dopredu (a samozrejme o chvíľu naspäť). A ešte sú tak drzé, že začnú mindžovať, ak im vrátiš lakťovku. Koncert končí a dav sa pomaly rozchádza. Občas si vymieňame s Potkanom správy s dojmami a odporúčaniami. Ja si vyberám Bulp a s výberom som spokojný. Chlapec to tam dobre miesi, speváčka je k oku i sluchu. Publikum dáva silné odozvy a chlapec za mašinkami je zjavne dojatý. Dostávam prvé sms z Bratislavy o búrke a i na spomalenej Grape apke sa objavuje upozornenie. Zatiaľ všetko beží podľa programu, akurát sa spustil dážď. Keďže už mám nakúpené, až tak mi to nevadí. Skúšam nájsť odpadkový kôš. Viac ako malé množstvo odpadkových košov je negatívum festivalu, ale asi je ľahšie zbierať roztrúsené odpadky po areáli ako vyprázdniť koše.
V Kaliho stane zatiaľ hrá nejaké country zoskupenie hity z Hriešneho tanca, Nirvánu atď. Pokročilou dobou a zriedenou krvou sa prítomní veselo bavia. Dážď zvyšuje svoju intenzitu a z oblohy nás už značne fotia. Je čas nájsť si bezpečné miesto a idem do stanu, kde hrajú Purist. Chalošom to odsýpa a spolu s publikom sa tiež dávam do pohybu. Ku koncu však všetko stíchne a niekto zo staff oznamuje prerušenie kvôli búrke. Našťastie nás nevyhadzujú zo stanu, len sa máme posunúť 2 m od okraja. Po pár okamihoch koncert pokračuje, ale fluidum je ta tam. Keď Purist skončia, odchádzam von zo šiatra. Cestou obchádzam sedo-ležiaci párik, ktorý sa uvelebil akurát pri vchode/východe stanu. Chalaňko drtí babenku a je zjavné, že žiadna romantická predohra na tráve sa konať nebude. Vo vedľajšom šapitó hrajú Saténové ruky. Celé zle. Zvuk sa zlieva do jednej masy, hudobníkom to tiež moc neladí. Keďže silno prší na presun inde, iba sa schovám z vonkajšej strany stanu pred dažďom. Spevák ďakuje publiku a zahlási, že je to ich najlepší koncert. Nie je mi viac treba, prchám preč. Chce to trocha elektroniky a tak mierim na Kolektiv Turmstrasse. Ako odchovanec Boomerangu a U-clubu očakávam podľa popisu kvalitné nemecké techno. S technom to má akurát tak rýchlosť BPM, inak je tu tuctová záležitosť bez nápadu.
Trošku ma prekvapuje publikum. Za mojich mladších čias sa na takýchto akciách tancovalo, pískalo, no proste žilo. Tu sa mládež len tak kolíše z boka na bok. Asi je to tou dvojicou za gramcami, že nevedia urobiť zábavu, uvažujem a idem do stanu, kde hrajú Milos & Skank & Baltazár. Podobný štýl hudby a podobná atmosféra. Mládež sa proste nevie baviť. Započúvam sa do hudby. Bolo aj lepšie. Skank vyzerá o 20 rokov starší a 20 kg ťažší. Snaží sa robiť nejakú šou, keď chodí po pódiu, sem tam sa pretlačí medzi väčších kolegov ku gramcom a sem tam pokrúti dákym gombíkom. Keďže je o dve hlavy menší od kolegov, celé to vyznieva tragikomicky a akurát tam robí zo seba trtenka. Pritom v minulosti patril k výborným pregresívnym house dj.
Okolo pol tretej to balím, zdá sa, že i dážď je menej intenzívny a poberám sa k autu. Motanica v hlave, neistý krok, slabé svetlo, ale auto nachádzam na prvýkrát. Sťahujem dvoje okienka, aby som sa nezadusil. Chýba mi istota v rukách a nastavenie optimálnej škáry pre prístup vzduchu, ktorá zároveň nesmie byť veľká, aby do auta nenapršalo, sa stáva problémom. Vyberám dve igelitky, zacvaknem ich do dverí, aby prekryli škáry na oknách, nech mi dnu neprší. Umyjem si zuby, snažím sa dostať do auta, prezliekam sa do spacieho a skúšam zaspať. Voda mi vniká do auta. Bojím sa zoskratovania elektriny. Jedno okno zavriem a igelitku použijem na to druhé otvorené, snáď to teraz tie dve igelitky prekryjú. Zase bojujem so vstupom do auta a utieram mokré dvere zvnútra. Snažím sa zaspať, keď zisťujem, že voda pomedzi dve igelitky opäť vniká dnu. Dostávam nápad a obetujem jeden pršiplášť. Zacvaknem ho ponad celé dvere. Bojujem s autom, aby ma vpustilo dnu. Zase všetko utieram. Zdá sa mi, že vzduchová štrbina je pršiplášťom príliš prekrytá a chytá ma paranoja, že sa udusím. Nastavím si budík o dve hodiny, aby som vyvetral. Snažím sa zaspať, ale zisťujem, že som si zobral malú deku, ktorá ma celého nezakryje. Moja obsesia z odkrytých nôh mi zaspať nedovolí. Keďže neviem spať na chrbte, snažím sa zaujať spaciu polohu brucho-bok. Karimatky sa posúvajú, deka zo mňa zlieza a malý priestor okolo mňa a podo mnou je tvrdý. Našťastie alkohol a únava víťazia a budím sa o siedmej ráno po prvej fáze spánku. Ten budík som asi teda nenastavil.
