Nie, nemám žiadne zvrátené sexuálne túžby, ale kúsok pyromana je v každom z nás a keď k tomu prirátame možnosť zažiť týždenný žúr, počítajte ma dnuka a hor' sa na Burning man festival. Blíži sa ďalší ročník a preto píšem tieto riadky s dostatočným odstupom, lebo zážitkov na spracovanie bolo viac než dosť. A dopredu sa ospravedlňujem za anglicizmy, ale občas sa nedá inak.
Čo to bolo pôvodne?
Burning man odštartoval v roku 1986 na malej pláži v San Franciscu, kde nemenovaný Larry Harvey spálil deväť stôp vysokú drevenú sochu, ktorá mala predstavovať obetu letnému slnovratu. Osobne si myslím, že to nebol žiaden maskovaný pohan, ale normálne spáchal woodoo na svoju/svojho ex a teraz už to nikto v rozvinutej západnej spoločnosti neprizná. Toľko wikipedia. Okrem toho tvrdí, že potom, čo spáchal toto mega dielo, to začal prevádzkovať s ročnou periodicitou a keďže niekoľkometrové plamene neutajíš, postupne sa k nemu pridali ďalší hipíci. A keď ich prvý raz vyfakovala polícia, rozhodli sa presunúť tento bohumilý koncept do púšte, kde vraj nebudú nikomu vadiť. Títo hipíci mali čisto náhodou aj spolok Dadaistov a tu nemám dôvod Wikipédii neveriť, lebo to "hračičkovstvo" (požičiavam z češtiny) sa nesie celým festivalom a to dosť významne.
Šupli teda celý projekt do púšte Black Rock City, ktorá je v Indiánskej rezervácii, a tí ju milosrdne bielym mužom za nejaké $4M prenajímajú.
Čo je to teraz?
- Mašina na peniaze: Hrubé príjmy pre ročník 2017 cca $42M, výdaje $40M lebo, samozrejme, je to Nonprofit a tak si chudáci vo vedení musia vyplatiť nejakých $200k mzdu, aby im to vyšlo. Okrem toho vyplácajú ľudí, čo im tam robia program a zväčša je na lineupe pekná zbierka vychýrených mien.
- Týždenná zábavka pre vyše 70k účastníkov.
- Ukážka precíznej organizácie a dobre odvedenej roboty. Od samotného návrhu mestečka, kde je všetko do kruhu a naviguje sa podľa hodinových ručičiek a letokruhov značených abecedou, až po precízne odbavenie tisícov áut a RV na vstupe/výstupe. Bývate teda na 5K, lebo je to blízko záchodom, ale najhlučnejšie stejdže sú od 9-10 a 2-3. Apropó toalety - tie každý deň umýva a dezinfikuje špeciálna čata a sú samostatnou kapitolou kreatívnych nápadov. Zároveň sme ani raz za celý týždeň nevideli žiadne zverstvá, aké u nás neraz nájdete čo i len po dvoch hodinách na fesťáku. Možno cena za lístok funguje ako istý filter, alebo si tam ľudia o niečo viac uvedomujú, ako ďaleko je najbližší splachovací záchod a tečúca voda.
Hlavná filozofia
BM má desať hlavných princípov, pridávam k nim moje postrehy:
Radical inclusion - áno, naozaj každý je vítaný, ale americká mentalita, kde sú všetci od prvej vety kamaráti, mi ako správnemu Slovanovi dosť vadila. Ale vedia to o nás a berú to s nadhľadom.
Gifting - základný pilier vzájomného obohatenia a nemusí byť len materiálne (STD nemyslím, skôr potravu pre dušu). Jednoducho máte radosť z obdarovania, aj z prijímania darov a často sú to veľmi kreatívne zážitky, po ktorých váš dekel detegujú blízke letiská.
Decommodification - toto je okej. Na BM nefungujú peniaze a nič okrem ľadu a kávy sa nedá od organizátorov, ani od nikoho iného kúpiť. Malo by sa obdarúvať nezištne, ale často to končí ako výmenný obchod. Aj tak je to ale príjemná zmena a málokedy sme natrafili na vyžírky. Ale aj takí sa našli.
Radical Self-reliance - toto je ináč dosť bomba. 70k ľudí, týždeň v púšti a väčšina to prežije. Minulý rok zomreli len dvaja, aj to jeden prirodzenou smrťou, lebo išiel party hard už 78. rokom a druhý tuším skočil z lietadla, alebo niečo také. Okrem toho si každý jeden účastník vezie dostatok potravín aj pitnej vody na celý týždeň a obydlie v ktorom prežije 50 stupňov cez deň a niečo okolo nuly v noci. Freakin' awesome.
Na vstupe náhodne kontrolujú stav zásob a zameriavajú sa hlavne na vodu. Ak nemáte galón vody na osobu/deň, otočia vás pri bráne a nezaujíma ich, že ste za lístok a car pass dali 1000 USD.
Kto by chcel tábor obísť a dostať sa doň mimo hlavnej brány, tak na to funguje vytýčený perimeter, v ktorom patrolujú Rangeri, ktorí nemilosrdne každý priestupok pokutujú a za vážnejšie prečiny (littering) rovno vozia na stanicu.
Radical Self-expression - toto je kľúč k neuveriteľným zážitkom. Ak cítite, že by ste radi chodili celý týždeň oblečení ako kurča, nikto vám nebude brániť, ale z dôvodov vysokej dennej teploty sú zväčša všetci polonahí, ak nie komplet holí. O full frontal nudity teda nebola núdza a je to zdrojom všetkých tých lákavých fotiek vyvinutých a pomaľovaných žien. Hint 1: okrem žien tam sú aj muži, takže sa bežne môže stať, že o siedmej večer obedujete a pred očami sa zrazu hompáľa "Nebožtík můj Alois" chalaniska, ktorý prišiel na kus reči a obdarovať nás už ani neviem čím.
Nevešajte ale smutne hlavy, seskov sme napokon videli oveľa viac ako bibasov.
Hint 2: Nejako ma nelákalo pokúšať sa o intímne zblíženie so slečnou, ktorá najskôr dva dni išla autom na miesto určenia a potom od prvého dňa v púšti mala piesok všade - viem to, lebo sme ho tam mali všetci vďaka piesočnej búrke, ktorú sme zažili hneď na privítanie. Preto ma od tretieho dňa pohľad na každé usmiate poprsie skôr nervoval, než tešil, ale úspešne sme to zaháňali pivom. Sex teda nebol a skutok sa nestal (až na nejaké soft oblápanie a zábavnú hru: kto lepšie bozkáva, ktorá dokázala rozvíriť inak pokojné prúdy konverzácie v partii).
Communal Effort - každý by mal prispieť k tomu, aby bol festival ešte lepší. Vyzeralo to tak, že v každom kempe ste mohli zastaviť, spýtať sa, akú aktivitu ponúkajú a zúčastniť sa. Ďalej v texte vyberiem najlepšie, čo si pamätám.
Civic responsibility - toto som nepochopil, ale vraj by si mal byť dobrým občanom. Bonzovať sa nemá, ale hlásiť sa to musí? Netuším.
Leaving no trace - jeden z hlavných pilierov, aspoň pre mňa. Ak je niekde 70k ľudí, môže to dopadnúť hrozne. Nie však tu. Všetok odpad sme si odviezli a dokonca aj ten tekutý, čiže aj voda po umytí zubov a varení nešla na zem, ale do fľaše. Vďaka tomu, že to naozaj všetci dodržiavali, sa darí zachovať púšť v rovnakom stave už niekoľko rokov. A ešte teda vďaka tímu dobrovoľníkov, ktorý po skončení BM celú púšť prejde v organizovanej rojnici a vyzbiera možné odpadky a pozostatky expozícií. Krásny systém.
Participation - nestoj a nečum. Bav sa, prípadne aj pomáhaj! Toto je na naštartovanie Brownovho pohybu.
Immediacy - ži okamihom, vstrebávať budeš neskôr. Je toho toľko, že keby mal človek rozmýšľať, čo je dobré a čo nie, stratil by veľa šancí na zážitky.
Pre koho to je?
Pre každého, kto prežije týždeň v absolútnej špine. Akože, videli sme aj ľudí, čo nevyzerali ako divosi, ale nám sa to nepodarilo. A ísť tam v obytnom prívese so sprchou, chladničkami a komfortom jednak stojí $$$ a tiež to nemá správneho ducha.
Ale inak tam najviac chodia ľudia pre "zmenu myslenia, nové hodnoty, stepovanie mimo zóny útechy, dosiahnutie nirvány a obohatenie života, aké nikde inde nedosiahnu". Je to sice BS, ale takéto perly tam zo seba boli schopní vydolovať pri náhodných konverzáciach, alebo pri vyvreskovaní na mikrofón.
Ak by ste radi len týždeň chlastali a pozerali na zaujímavé umelecké expozície, tiež je to dobrý dôvod tam ísť.
BM je cez deň o socializácii, pozeraní skulptúr v púšti, prezeraní ostatných kempov nasávajúc a cez noc sa to mení na obrovský festival, kde si vyberie každý od jazzu po megalomanské techno párty. Taktiež nasávajúc :)
Ako sa tam dostať?
Black Rock City je v Nevade, čiže ideálne východisko je niekde v Kalifornii, kde sú už na BM zariadení a aj v požičovniach majú pre daný termín kolónku "účasť na BM" aby mohli adekvátne navýšiť poistenie a prípadne extra príplatok za umytie auta. Po tom, čo sa nasmerujete zo západného pobrežia na Reno, je to už len pár sto kilometrov púšťou, cez dedinku "Gerlach" (cítil som hrdosť) až na miesto určenia. Nepochybujem, že hard core fans to došoférujú pokojne aj z východného pobrežia, či odinakiaľ.
Prípravy
Najlepšie je začať lístkom. Tie sa totiž vypredajú v okne 15 sekúnd a preto treba voliť správnu stratégiu (kupujú aj kamaráti a kamaráti kamarátov). Predaj lístkov ide v dvoch hlavných vlnách - na jar (cca 400 USD) a potom sa môžete ešte zapojiť do letného výpredaja za ľudových $1400. Prečo nie, keď je dopyt. Ale aby uľavili srdiečku, majú aj nejaký charitatívny program, kde môžete zdôvodniť, prečo ste chudobní a nemôžete za lístok zaplatiť plnú taxu. Čo na tom, že ten zvyšok nákladov je minimálne ešte raz toľko, ale jedná sa o to spirituálne obohatenie, na ktoré musí dosiahnuť aj študent, alebo mamička na materskej dpč!
Potom už len heslovite: ESTA, letenka, Airbnb, požičať dodávku, nakúpiť bicykle, dokúpiť veci ku kostýmom (kožuchy na noc sme mali z bazoša), nakúpiť jedlo a vodu na týždeň, zabaliť jurtu, veci na kempovanie, riady, 100 redbulov, 5 sudov piva (áno, náš príspevok bol pojazdný sud s vychladeným pivom a pípou), zabaliť miliardu svetielok z Číny, ktorými bolo treba ozdobiť stan, bicykle, aj seba samotného, aby v noci nenastávali kolízie, potom klimatizáciu, ktorá predĺžila spánok až do 11AM, čo sa dosť hodilo, keď sme chodili spať až keď začínalo svitať a všetko to natetrisovať do dodávky.
