Cesta tam
Odchádzame o druhej ráno, aby sme nahnali nejaké hodiny na cestu, ale „prekvapenie, prekvapenie“, nie sme sami a už za SF sa dostávame do kolóny podobne obťažkaných vozidiel. Pôsobí to ako alegorická hradba truckov s bicyklami všade možne. Cesta ubieha primerane plynulo (US dopraváka nechceš dráždiť), ale už za Gerlachom je jasné, že niečo nie je v poriadku, lebo brzdíme do kolóny áut podozrivo ďaleko od samotného BR City. V tábore je whiteout, čiže zatvorili vstupnú bránu a všetci čakáme, kým to prejde, aby nenastal Carmageddon. Po chvíli sa búrka priženie aj k nám a vidíme, že viditeľnosť je niečo medzi 10 centimetrami a "bež do prdele" a tak by sme aj tak neboli schopní ani nájsť svoje miesto na kempovanie, nieto ešte stavať stany/jurtu. Cestu si krátime počúvaním informácií z rádia BR City, ktorým prenášajú informácie všetkým účastníkom. V zmysle: Nepanikárte, ste v poradí. Stále tu máme búrku, ale už čochvíľa budeme všetci spolu v harmónii a kým sa tak stane, vypočujte si Kejtrin, ktorá k nám prišla z Holandska a zahrá nám na gitaru. Rádio takmer letelo z okna, len preto "takmer", aby sme ho každých ďalších dvadsať minút zapli, lebo čo keby ... A takto už len ďalších 5 hodín.
Prišli sme až po tme, mňa ako nováčika privítali objatím, slovami "Welcome home, brother" a vyváľaním v piesku, lebo vraj aj po tom vyváľaní som v najčistejšom stave na nasledujúcich 7 dní. Mali pravdu.
Rýchlo hľadáme miesto na kempenie, kecáme s prvými susedmi, staviame jurtu a vrháme sa do víru párty. Oh wait, prvá noc bola rozpačitá, lebo ešte kopa prichádzajúcich čakala pred bránami a niektorí, ktorí prišli, to od únavy radšej zalomili. Ale aj tak to bolo čarovné a išli sme spať až ráno.
Čo sa tam dá vidieť
Denný režim bol nasledovný: Vstať o 9AM od horúčavy, zapnúť klímu, vstať o 10Am na zimnicu, prikryť sa spacákom a dospať do 12. Prvý čo vstane, rozkladá varenie a ide po ľad. Ten zaistí chlad v improvizovanej chladničke z polystyrénov až do ďalšieho dňa. A tiež pivo dochladí na siedmy schod.
Nasledujú raňajky - slanina a redbull. Nahodenie denného outfitu, naskočenie na bicykle a korzovanie kempami a obohacovanie samých seba, ale aj ostatných účastníkov pivom. Večer okolo siedmej sa ide na obed - kotol cestovín, tuniak, zelenina, parmezán, paradajky a poďme. Preoblečenie do zimného, nočného outfitu a ovešanie sa blikajúcimi doplnkami. Nezabúdame na pivo, ktoré točíme pri každej interakcii. A šup do víru nočnej hudobnej scény, všadeprítomných ohňov, plameňometov, polonahých ľudí a tanca.
Nad tým všetkým dominuje obrovská laserová show.
Krátko pred svitaním prichádzame vyčerpaní k jurte, silu máme už len na instantnú polievku a proteínovú tyčku a po rýchlej hygiene zaspávame.
Toto opakujte 7 dní, sem tam trocha pomiešajte a až sú všetci al dente, nahádžte veci a seba do dodávky a rýchlo domov.
V prvé dni sa človek stráca, vo dne tie skulptúry a inštalácie vyzerajú úplne inak ako v noci a keď sa jeden sem tam pozabudne niekde v bare a pivo si priostrí nejakým miešaným nápojom, ktoré tu robia naozaj poctivé, tak zabudne občas aj bicykel a to len preto, aby ho po dvoch hodinách cesty alegorickým vozom naprieč púšťou a párty na Esplanade našiel náhodou stáť vedľa baby, s ktorou dvadsať minút konverzuje.
Aby som nezabudol na to najdôležitejšie, uprostred Playe tróni samotný Burning man a kúsok vedľa neho Temple, ktoré sú z dreva a na konci týždňa veľmi efektne zhoria. Samozrejme, v sprievode fantaskného ohňostroja - do vašich ksichtov dobrovoľní zberači odpadkov! Leave no trace behind ...
Ale aby som príliš nehejtoval, ten chrám je naozaj silný zážitok aj pre odľuda ako som ja. Je plný odkazov, prosieb, vecí (svadobné šaty, kusy odevov od blízkych čo odišli, plyšové macíky...), fotiek, spomienok, túžob, smútku, nádeje, radosti, radosti cez slzy. Skrátka život. Čítať to všetko dá človeku najskôr cez gule a potom kres papuľu. Je to silné a nedá sa s tým nič spraviť, človek si poplače a na konci to všetko zhorí do tla. Katarzia ako hovädo.
Ideme do finále, sľubujem. Vyberám to najlepšie, čo si z minulého ročníka pamätám:
The best of camps:
P for Pickles - sprav čokoľvek na P a dostaneš ogurec
Namaľuj nám niečo na stan - komunitná tvorba
Pošta - pošleme Tvoju pohľadnicu kamkoľvek na svete. Naozaj to fungovalo
Analog audio - zaspievame alebo prečítame knihu
Giant Jenga games - proste Jenga, ale dvojmetrová
Akrobatická veža - 12m veža z profilov, hore istená tromi povrazmi a tam týpek, čo miešal drinky. Alkoholické. Už som hovoril, že všetko, čo sa za ten týždeň odohrá v púšti, je na vlastnú zodpovednosť a prevádzkovateľ za nič nezodpovedá? Nie? Ale bolo to super!
Skinny cat - bar kde mali samé vysušené torzá reálnych mačiek. Čudné.
Fazuľky meniace chuť - dáte fazuľku a potom na výber z bežných potravín. Banánový shake napríklad chutí ako blen, ale po inej fazuľke ten istý chutil ako mango.
Silent speed dating - niečo pre introvertov, človeka dosť vyviedla z komfortnej zóny, na záver párty.
Veža s posedením v sieti - cca 7m pyramída, hore terasa zo sietí, v ktorých sa ležalo a pod vami Naked Yoga class. Cvičená na deathmetal. Dosť mimo krabice.
5m hojdačky - self explainable, ale okrem toho rôzne opičie dráhy, trampolíny a preliezky pre dospelých. Skoky do penových kociek s hladinkou sú naj.
"Utržené sluchátko" - telefónna búdka, v ktorej môžete rozprávať s Bohom. Akýmkoľvek.
Tell me yours, tell you mine - výmena tajomstiev/spovednica
Popolnica - uhádni, čo je vnútri, ak neuhádneš, musíš obliznúť majiteľa atrakcie, alebo spraviť o jeden kľuk viac ako predchádzajúci nešťastník (70). Trošku som ich nedoťahoval, ale aj tak boli poctivejšie ako tie, čo robil Hranol. Dal som to, výhra bola Mega dildo, ktoré sme pripevnili na bicykel ako poznávacie znamenie.
Balónové horáky - why not? Plamene sú fascinujúce.
Retiazkový kolotoč - miesto sedačiek artistické kruhy, hrazdy a pruhy látky. Každý môže byť artista a vyhodené koleno mal kamarát iba raz.
Body painting - áno, natrieme vás na požiadanie všade. Nedal som sa.
Cooling drive through - rampa s chladenou vodou. Pri prejazde na bicykli nás pokropili ľadovou vodou. Cool.
Startup troll - akože toto sa tak nevolalo, ale dpč, to bola bomba. Mala to byť prednáška pre startupistov, ako uspieť v Bay area a ten prednášajúci tri hodiny rečnil nejaké polopravdy a všeobecné zlátaniny, aby na konci skríkol "Tramtarará. Cesta k úspechu je niečo robiť a nenechať sa oberať o čas chujmi". Nebol som, tak som počul :D
Fuck you, Monday - akože, najskôr som sa chcel rozhorčovať, ale pri piatom pozdrave Fuck you z celého hrdla do ksichtu som pochopil a pridal sa. Mondelky sú zjavne obľúbené všade rovnako.
Daft punk stage - Daft Punk na BM je pani Colombová
Jazz jam session - hráš na niečo? Pridaj sa.
Start a finish line - ideš tak na bicykli a zrazu transparent Start a dav ľudí, čo fandí a ženie vpred. Vyrazíš teda, len aby si zistil, že cesta vedie do slepej uličky. Otočíš sa a na tom istom transparente vidíš Finish. Reku odrb riadny, ale v cieli čaká vyvinutá slečna, ktorá prehodí na krk vavrínový veniec a potúli. Všetko odpustené.
Never ending new year party - nestihli ste z nejakého dôvodu novoročnú oslavu? Nevadí, tu je každý deň.
No regretzky hockey - zahrať si v púšti hokejbal s Kanadským ligovým tímom je sranda. Dostali sme strašne.
Carcass wash - fronta ľudí, kde sa záujemcovia mohli obmývať žinkou navzájom. Vynechal som, pre nedostatok žien. Asi boli všetky čisté, či čo.
The best of expozície
Car Jenga - šroty starých amerík, nastoknuté na niekoľkometrový kôl. Šplhať na to sa dalo iba prvé tri dni, lebo potom si tam traja zlomili kľúčnu kosť a jeden panvu pri páde a museli to zatvoriť.
Giant puppets - dva vysokozdvižné vozíky, ktoré držali obrovské bábky a ľudia ich mohli lanami ovládať. Z kabíny ich megafónom čiastočne dabovali a čiastočne usmerňovali. Pointa: pred dvomi rokmi bola bábka iba jedna, ale po návrate z BM bola autorka natoľko obohatená, že o tom nadšene rozprávala svojmu dedkovi, ktorý chcel ísť tiež. A tak zobrali forklifty dva a jazdili si po pláži a bavili ľudí.
Záves z korálikov - áno, z diaľky naozaj. A neviem prečo mali všetci chuť ním prejsť na bicykli. Ale miesto korálikov to boli pasce na myši, nuž tak sme nelenili a venovali 20 minút nastraženiu pascičiek, ktoré na mne sklapli (au), aj pre ďalších záujemcov.
Zrážka vlakov - fireball included.
Nafukovací balón s textúrou mesiaca a led osvetlením znútra. V noci bez mierky pomýlil mnohých.
5m Tesla coil napojená na klavír - samozrejme, každý hral Imperial March, ale našli sa aj iné pecky. Napríklad Husička divoká, čo letela zvysoka.
Obrazce z dronov - tiež len nočná zábavka, ale dosť pôsobivá.
No a všadeprítomné vozítka s hudbou, bez hudby, v podobe gaučov, doubledeckerov, apokalyptických vozidiel, steampunkovo pozvárané šroty, ale aj organické tvary pozvárané z nerezovej ocele.
A keďže téma pre rok 2018 bola Mr.Robot, o robotov nebola núdza.
The best of music
Diplo, Flume, Zhu, Skrillex, DaftPunk a mnoho iných. Mená nie sú moja parketa.
The best of people
Chilli rum - pánko každým rokom, čo bol na BM pridal do fľaše chilli papričku, ktoré sám pestuje a každému ponúka transcendentálny zážitok, ktorý po 20 minútach pominie a na druhý deň nebudú následky. Ako povedal, tak aj bolo. Bol tam 17. krát, čiže z toho rumu sme plakali všetci dojedného. Vraj and now I quote: Pain is inevitable. Suffering is optional.
Partička, čo si náhodne každý deň vybrala toitoiku, kam kráčal niekto s vážnym výrazom číslo 2 a pokým on pracoval, narolovali mu pred dvere červený koberec, zostavili špalier pochodovej kapely a krásne ho privítali do nového dňa.
Zmrzlinová polícia - týpci v kožuchoch, čo jazdili s kýbľami zmrzliny a každého obviňovali z prečinu nedostatočnej konzumácie. Našťastie sa z toho dalo vylízať.
Cesta naspäť
Po zhorení muža sme chceli pobaliť veci a odísť, ale atmosféra nás pohltila natoľko, že sme odhlasovali odchod o jeden deň a potiahli sme ešte do rána. Na zhorenie chrámu sme už nečakali a pobalili všetky haraburdy, pozametali po sebe púšť, naložili sa do auta a spolu s tisícami podobných vyrazili k bránam. Keďže aj odjazd majú perfektne organizovaný a vedia, že úzke hrdlo výjazdu na hradskú je problém a autá po týždni v púšti, kde náhodne štartujú kvôli klíme, rádiu a dobíjaniu nemusia mať autobatérie v najlepšom stave, tak odjazd takzvane pumpujú. V praxi to vyzerá tak, že sedíte v aute, máte vypnutý motor a viete, že sa pohnete iba každú hodinu. Preto nie je nutné každých sto metrov popoťahovať, ale takto sme na trikrát poskočili vždy približne o dva kilometre a šťastlivo sa dostali domov. Že to nie je zlý výmysel, sme zistili pri obchádzaní desiatok áut, ktorým naozaj batéria vypovedala a čakali na pomoc.
A ako bonus nám pri bráne dali každému nanuk. No nešli by ste tam?
P.s. Fotiek mám milión, ale sú ich plné internety. Isto si ich dohľadáte sami.
