Spoznávajte Bratislavu! Je tu druhý diel cestopisu po netradičných miestach (rozumej bufetoch, putikách a pajzloch) v Neviestke na Dunaji, o ktorých sa bežne nedočítate. Tentoraz o kultovom bistre Vanesa.

 

Vanesa sa (údajne) nachádza na Nedbalovej ulici. Neviem, v živote som si názov ulice nevšimol. Vhodnejšie orientačné body sú Stará tržnica, respektíve KC Dunaj (orientácia pre hipsterov). K tomuto skvostu bratislavského umelecko-alkoholického undergroundu ma priviedla kamarátka po jednom koncerte. Hlavným lákadlom bolo plzeňské chmeľové potešenie za 1,50 eurogrošov- ako obvykle, neveril som.

 

Po príchode som uveril. Konečne som sa cítil ako doma, v starej krčmičke v rodnej dedine neďaleko Rožňavy (áno, existuje aj taká oblasť). Bistro je pomerne zavádzajúci názov. Pod slovom bistro si predstavujem podnik, kde je možné k pivu zjesť nejaký pivný pokrm - v lepších prípadoch vepřo-knedlo-zelo, či guláš, v menej lepších prípadoch aspoň nakladaný hermelín alebo pečenú/zohrievanú klobásu. Oni tie pochutiny možno aj majú (videl som pagáče), ale málokto sa odváži ochutnať. Vanesa je krčma. V každom pozitívnom i negatívnom aspekte tohto slova.

 

Vanesa je krčma a to je dobre! Takýto podnik si priam pýta pozornosť návštevníkov popri všetkých tých povrchných „sladovniach“, „irish puboch“ a caféčkach. Vnútri sa v maličkom priestore môžete usadiť na drevených stoličkách pri malých nestabilných stolíkoch alebo priamo pri bare. Klasika. Posedenie pri bare má veľké plus, keď namiesto milej tety pracuje mladá, potetovaná čašníčka v obtiahnutom tričku a legínach a... Uhmmm... Čo som to chcel? Aha, pivo.

 

Okrem plzeňskej šmakoty majú aj veľkopopovického kamzíka. Musím priznať, že vo Vanese nechutia ani tak ako dobre načapovaná hurbanovská dvanástka. Veď čo by sme chceli za tú cenu. Hlavne, že je studené a osvieži (a píše). Množstvo štamgastov dáva prednosť vínu a vo večerných hodinách sa uleje i nejeden poldecáčik.

 

Vnútro bistra, zdobené socialisticky pôsobiacim kovovým obložením a masívnym barom, kontrastuje s obrazmi a modelmi lodí, ktoré majú evokovať umenie. Vrcholom tejto krčmovej estetiky je plastová hlava kozla nad fľašami tvrdého za barom. Našťastie, obvykle je vo vnútri tak nafajčené, že tieto skvosty na stenách nevidno. Niekedy nezbadáte ani prísediaceho človeka. Letná terasa (kreslá na chodníku pred krčmou) má tri výhody: neuvidíte výzdobu, neotrávite sa dymom a môžete sa kochať sexi kávičkárkami v podniku naproti.   

 

Návštevníci Vanesy. To je téma na samostatný článok. S kamarátom sme ich zadefinovali ako „distingvovaných alkoholikov“. Sú to alkáči, ako sa na takýto podnik patrí, ale z mumlania pri vedľajšom stole zachytíte aj debatu o gotickej architektúre v Bratislave, či o Dalího Andalúzskom psovi. Vanesu teda navštevujú umelci, ktorým to umenie až tak finančne nevynáša, teoretici umenia (to je veľký rozdiel), ale aj štandardní alkoholici, alebo ľudia s čiastočne intelektuálnou prácou, ktorí sa potrebujú uvoľniť a na chvíľu prestať predstierať slušných ľudí.

 

Áno, patrím medzi návštevníkov Vanesy. Keď máte po dlhom dni všetkého dosť a chcete si bezstarostne „zapičovať“ pri priemernom, cenovom dostupnom pive, tento podnik vám môžem odporučiť. Tú jedinečnú krčmovú atmosféru si určite užijete.

 

Nabudúce: Mr. President