Cestovala som vlakom. Ale nie obyčajným rýchlikom ako Ľubo Nemeš. Cestovala som lôžkovým vozňom z Mordoru až do Prahy. A to pomerne často, keďže som mala taký geniálny nápad , dokončiť si inžinierske štúdium práve tam. To, že to bol nápad možno geniálny, ale nie úplne lacný, sme zistili až neskôr. Nebyť toho, že sa jedná len o susednú krajinu a nie o exotiku ako napríklad Filipíny, uvádzať, čo koľko stálo, myslím, nebude nutné.

 

Na kupé v lôžkovom vagóne je zaujímavé to, že je ako Polly Pocket . Všetko tam má svoje miesto a je viacúčelové. Napríklad taký stolík po nadvihnutí ukrýva umývadlo. Kúpeľňová skrinka je zároveň kuchynkou, posteľ je po menších úpravách gaučom atď.

 

Na výber máte až z troch typov vagónov. Nový, alias zelený , vozeň sme mali asi najradšej, čistá a pekná „kúpeľňa“, kde som nemala žiadny problém s rannou hygienou.  A hlavne bol veľmi tichý. Nevýhodou bol malý priestor a úzke a tvrdé postele, ale vďaka novote a čistote som sa aspoň nebála, že sa vrátim domov s nejakým kožným ochorením.

 

Potom tu bol polostarý vagón, ja som ho volala garsónka. Fakt bol ako taký malý bytík. Walk in šatník, kúpelňa/kuchyňa a relatívne dosť veľa priestoru. Výhodou bolo odkryté umývadlo, tým pádom som sa ráno mohla umývať v pohodlí „domova“ bez toho, aby som musela všetky veci spratať zo stola dole. Postele boli v pohode, ale hluk bol výraznejší ako v novom.

 

A aby sme sa vedeli vžiť my mladí do toho, ako to bolo pred mnohými a mnohými rokmi, ŽSSK mali v ponuke aj starý vagón. Smradľavé koberce aj závesy na oknách, a takisto v celom vagóne taký jemný záchodový pach. K tomu sme prispeli aj my (a veľmi sa za to hanbím), keď sa nám raz náhodou rozlial sekt na koberec a začal uvoľňovať všetky tie pachy, ktoré sa v ňom za desaťročia nahromadili. Jediná možnosť, ako prežiť, bolo dať dole záves a prikryť ním koberec, aby sa smrad držal pod závesom. Pomohlo. Horšie to bolo ráno, keď sme ho vešali späť. Ale aspoň postele sú veľké a pohodlné, ale hluk obrovský, keďže sa vagón vyrábal v časoch, keď ešte zjavne nepoznali zvukovú izoláciu. Hm, čo by som povedala o sociálnych zariadeniach... Povedzme, že zuby by som si tam nedokázala umyť bez toho, aby sa mi večera nechcela dostať zo žalúdka opäť von. WC sa splachovalo pedálom, na rovnaký spôsob fungovala aj voda v umývadle. Zabávne? Ani nie.

 

Najväčšia sranda spočíva v tom, že si neviete vopred vybrať, aký vagón chcete, systém vám to priradí náhodne, a tak zaplatíte rovnakú sumu ako za nový, tak aj za starý vagón.

 

V cene máte kelímok pitnej vody na umytie zubov, keksík, uterák z neidentifikovateľného materiálu so zaujímavým zápachom, ktorý je hygienicky zabalený aj s mydielkom. Vďaka konkurencii sa služby zlepšili, časom sme dostávali aj pollitrovú nesýtenú minerálku a úbohý keksík vymenili za polosuchý croissant (tipujete správne, že to nebol 7days, ale značka ŽSSK). Na raňajky sme si mohli vybrať kávu alebo čaj, ale radšej sme to neriskovali. V cene je aj budíček od sprievodcu – na nezaplatenie. Čo sme asi najviac ocenili, je výber relatívne kvalitného vína za dobrú cenu. Nie stále človek stihne kúpiť, čo treba, prípadne mu dôjdu zásoby  a ako sme zistili, bez alkoholu je priam nemožné sa vo vlaku vyspať.

 

Do Prahy sme cestovali stále traja, ja a dvaja spolužiaci, minimálne raz mesačne. Nocou tam, deň strávený v škole a večer späť. Za celý rok sme ani raz sme nenatrafili na toho istého sprievodcu. Niektorí boli milí, iní nepríjemní, ale jediné, čo bolo pre nás dôležité, aby nerobili problém, že sme v kupé rôzneho pohlavia. Niektorí s tým nemali vôbec problém, niektorí robili obštrukcie, ale za pivo alebo 5 € sa to dalo vybaviť. Akurát jeden sa nám vyhrážal, že ma presťahuje do ženského vagóna, lebo to, ako sú ľudia na izbe, kontroluje v noci polícia a sú za to vysoké pokuty, ak je muž so ženou v jednom kupé. Čo je hlavné, nebudem vás napínať, nikdy som sa do väzenia kvôli kupé zdieľanému s mužmi nedostala.

 

Po roku cestovania vám ešte prinášam 8+ 1 tipov na cestovanie nocou:

  1. Či v zime alebo v lete, v kupé je stále horúco, takže na spanie si zoberte niečo ľahké. (Pre tých s bujnejšou fantáziou, nie, nenosila som také pyžamo.)
  2. Ak chcete fajčiť vo vlaku, dá sa to aj legálne – medzi vagónmi. Stačí len milo požmurkať na sprievodcu a povedať, že aj jeho kolegovia nám stále dovolili.
  3. Štuple do uší. Na nezaplatenie, hlavne v starom vagóne a v okolí Ostravy, kde sú tak hlučné koľajnice, že máte pocit, akoby vám na vlak vysypali tonu železa.
  4. Zábradlie. Odporúčam si ho nadvihnúť, ak spávate na druhom, resp. treťom poschodí. Sú úseky, kde rušňovodič tak driftuje, že som na zemi neskončila len vďaka zábradliu.
  5. Nedávajte si zbytočne budík pred príchodom, vlak často mešká, tak aby ste nestáli nachystaní už hodinu pred cieľovou stanicou. Sprievodca budí presne polhodinu pred príchodom.
  6. Pribaľte si rozdvojku, ak si budete chcieť nabíjať mobil viacerí, pretože zástrčka  zásuvka je len jedna.
  7. Odporúčam kúpiť lístky čo najskôr, ŽSSK ponúka obmedzený počet „lacných“ lístkov (33,50 €), ktoré si viete kúpiť dostatočne v predstihu cez internet. Inak sa dajú kúpiť lístky iba osobne na stanici a zaplatíte výrazne viac.
  8. Nezabudnite si stiahnuť roletu. Teda nemusíte, ak chcete pri prezliekaní vidieť usmiatych ľudí na stanici.
  9. Bonusový tip pre dievčatá: Vo vlaku nie je pitná voda, takže som neriskovala a na umytie tváre som si stále pribalila cestovné balenie micelárnej vody, napríklad Biodermu (Pali recommended).

 

Príjemnú cestu.