Prvý problém 99% rodičov je, že akonáhle prihlásia dieťa do jedného z milióna lyžiarskych klubov a investujú svoj prvý kapitál do lyžiarskeho výstroja, myslia na to, ako budu otagovaní vo FB statuse druhej Velez Zuzulovej alebo nového Žampu v zmysle - ďakujem manke, tatovi a všetkým, ktorí ma podporujú (je to na mieste, ak sa vám ich naozaj podarí vychovať, museli ste sa nadrieť, kadečo obetovať a dosť investovať).
Vráťme sa však k počiatku celého lyžiarskeho bláznovstva, k cieľom rodičov. Namiesto toho, aby boli radi, že sa harant naučí lyžovať (a či fakt dobre, závisí od toho, ako dlho mu to vydrží), trávi voľný čas vonku v prírode a s kamošmi, neprestajne mudrujú. Menia kluby, menia trénerov, šomrú na trénerov, šomrú na kluby, porovnávajú sa a riešia úplné pičoviny, okrem jednej veci - čo do toho moje decko dalo = výsledky. To v preklade znamená, ze prvá lyžovačka prichádza s prvým snehom (keď ostatní už od leta jazdia na ľadovci), občas nám tréning prekazia sviatky, návštevy, výlet k babke, sestre a bratrancovi (kde sa sánkujeme, papáme a oddychujeme), ostatné športové záujmy (lebo my by sme chceli byť dobrí ešte najmenej v troch ďalších športoch) a proste veľa iných prekážok každého človeka (každej ovce).
Takže úplne prvá podmienka prístupu – beriem to vážne a robím to rád. Keď je pre vaše dieťa prednejšie dlhšie si cez víkend pospať ako trénovať, nerobte to. Keď je preň prednejšie byť dnes len tak pred telkou, lebo na kopci je práve príjemný mínus, nerobte to. Keď sa radšej pôjde hrať ku kamošovi (Ha! Vraj hrať! Videohry, telefón alebo TV), nerobte to. Vlastne, ak má zámienku, prečo nejsť, už nechoďte trénovať, buďte panensky šťastní turisti (vyspia sa – ranné vtáčatá prichádzajú medzi 09:00-10:00, keď je zima, hibernujú v bufete a keď im niečo sadne na nos, proste nejdú – „aspoň sme zasa ušetrili na lístku“.
Ak som splnil prvú podmienku, potom sa len stačí rozhodnúť podľa stavu financií, kde sa chcem vo výsledkovej listine nachádzať. Ak v prvej desiatke, sezónu začínam za hranicami, ak od desať vyššie, je to jedno a podľa toho, ako je to jedno, sa aj umiestni. Najlepší variant je buď všetko alebo nič – chcem byť najlepší alebo jebať na preteky.
Hlavne objektívne zhodnoťte predpoklady potomka, lebo ani veľa financií a ani tréner, s ktorým idete pretekať(!), vám nezaručia úspech. Ukážu vám smer, ostatné je na dieťati.
Problém je, keď sa bez dohľadu nepohne z gauča (podcenili ste vyhodnocovanie predpokladov, muhahahhahahaaaaa).
Avšak v prípade, že ráno o 05:00 ho na kopec nemusíte budiť, kondičnú prípravu má zmáknutú tak, že vy ste za celý život dokopy toľko neodbehali, neodskákali, neodbicyklovali, neodkorčuľovali, neodposilovali a neodplávali, je to v suchu. Okrem toho ešte bude málo doma, nebude s vami chodiť na dovolenky, bude chýbať na nedeľných obedoch a takisto v škole. Bude na kopci – skoro ráno, možno aj večer, cez víkendy, predĺžené víkendy, týždne a viac (nezabudnite, že niekto ho tam bude voziť, xixixi). Môže mať slabé výsledky v škole, zlé vzťahy s učiteľmi, stres zo školy, bude sa učiť do neskorej noci a možno aj tak dostane len za 3, a bude rád. Teraz ste si pomysleli, ako sa budete pred ostatnými takýmto deckom chváliť? Ale veď vychovávate budúceho Žampu, dpč!
Takže ešte predtým, než investujete všetky svoje financie do prvej výstroje, zistite, či je ochotný obetovať svoj komfort v štýle – „manka, som smädný, som hladný, je mi zima, som unavený, mám toho veľa, ňuňuňu... manká ?!