Minule sme sa boli pozrieť na jednu svadbu. Pri tejto príležitosti mi manželka nezabudla pripomenúť, ako dávno sme mali svadbu my. Však starneme. Vráťme sa však na začiatok a pozrime sa na obdobie príprav vstupu do manželského zväzku. Tí, ktorí to majú za sebou si aspoň zaspomínajú. A tí, ktorých to ešte len čaká, nebudú takí prekvapení.
Rozhodnutie
Po dlhých úvahách sa chalan rozhodne, že z ekonomických a iných racionálnych dôvodov požiada dievku o ruku. Trošku sa strápni a myslí si, že to najťažšie má za sebou. Ale to je len začiatok agónie.
Keďže človek je racionálny tvor (minimálne muž), tak iné dôvody ako racionálne, si ani neviem predstaviť. Možno budete namietať, že sú aj špecifické prípady. Napríklad, keď sa mladí nepoučili z chýb svojich rodičov a tak chalan zvažuje všetky možnosti:
a) Budem platiť alimenty a nebudem mať nikoho, kto mi vyperie, vyžehlí a navarí...
b) Radšej sa racionálne rozhodnem pre manželstvo s matkou mojich budúcich detí.
Romantické duše by možno oponovali, že je tu ešte láska. Kde? Kto ju videl a bol triezvy, čiže bez vplyvu rôznych hormónov a enzýmov a čojaviem ešte čoho, nech sa ozve. Lebo racionálne môžeme uvažovať, len keď sme triezvi.
Takže úvodné strápnenie máme za sebou a chalan si myslí, že nabehne s mladuchou na miestny úrad, odbavia sobáš a dostanú papier. Lenže hneď na druhý deň pribehne dievčina s konkrétnymi plánmi svadby a potenciálnymi termínmi (na jar alebo na jeseň, keď nie je ani teplo ani zima, keď kvitnú stromy alebo žĺtne lístie a podobné estetické dôvody). A začne sa polročný, ak nie dlhší kolotoč zháňania ošatenia, zákuskov, priestorov, kapely a tisíc iných drobností, bez ktorých by svadba nebola taká gýčová, ako zvykne byť každá.
Šaty
Základom sú nevestine šaty. Ženích ich nesmie vidieť, ale keď akurát nie sú kamarátky poruke, musí ju odprevadiť do požičovne na skúšku. Každý deň musí mladucha s kamarátkami chodiť do požičovne a skúšať do zbláznenia. Takto za pol roka vymetú všetky požičovne svadobných šiat v okruhu 50-100-150 kilometrov. Okrem informatikov a dievok na výdaj nikto nevie, že biela má 256 odtieňov. Z tejto palety sa každej páči len obmedzený počet a každá má svoje vysnívané šaty. Chodia do požičovní dovtedy, kým dačo podobné nenájdu. To, že sa do šiat nezmestia a počas obradu odpadnú, lebo nedostali vzduch, je detail, na ktorý každý spomína po celý život.
Kým nevestine šaty sú sväté a ich výber vyžaduje maximálne úsilie, tak ženíchove sú pre istotu klasické. Racionálny ženích by sa najradšej oženil v maturitnom obleku alebo v obleku z promócií. Najracionálnejšia by bola svadba priamo v deň promócií - ženích už je v obleku, rodina sa zišla a treba obliecť už len nevestu. Nevesta však uplatňuje svoju dominanciu a ženích si kupuje ďalší oblek. Keďže je racionálny, tak si kupuje tmavý, ktorý sa hodí aj na ďalšie používanie (do práce, na rozvod alebo do truhly pre labilnejšie povahy, ktoré nevydržia diktátorskú manželku). Bohužiaľ, prax je taká, že po svadbe resp. počas tehotenstva manželky, aj manžel priberá a do svadobného obleku sa viac nenaprace.
To je ten paradox života. Nevesta si požičiava šaty za ťažké prachy a vie, že ich nikdy viac (naozaj?) nebude mať na sebe. Ženích vo viere, že racionálne zainvestuje do oblečenia, ktoré si kúpi, ho má na sebe len raz. A roky mu iba zaberá miesto v skrini. Sadá na neho prach a pochutnávajú si na ňom mole.
Ostatné volovinky
Ďalšia oblasť prípravy je dohodnutie sály. Faktory determinujúce toto rozhodnutie sú najmä:
- Počet osôb, ktoré sa pozvú na rošambo.
- Reštaurácia alebo priestory s vlastnou kuchyňou, kde si donesú čo majú a uvaria z toho, čo sa im bude dariť.
- Vôľa na sobáš v daný deň resp. v danom období (čiže, či je sála voľná). Bratranec mi na synovej svadbe povedal, že väčšia sála bola obsadená, preto nás je len dvesto.
Ale rozoberme si prvé dve podmienky. Každé rozhodnutie o svadbe začína tým, že sa spíše zoznam pozvaných. Potom sa počet väčšinou rozrastie na dvojnásobok, lebo ak sa pozve sesternica z piateho kolena, tak treba pozvať všetkých šesť sesterníc z piateho kolena. Ináč by nás rodinná rada vydedila a nemohli by sme sa pozrieť do očí ostatným členom rodiny. Preto v záujme (širšej) rodinnej pohody pozveme aj tých, ktorých vôbec nemusíme a oni nás tiež nemusia. Vieme však s nimi vydržať v jednej miestnosti pár hodín bez teatrálnych výjavov z Biblie a Šejskíra. Nie je však isté, či sa takto budeme chovať aj pod vplyvom alkoholu. Ale o tom neskôr.
Čim viac ľudí, tým viac to logicky aj stojí a máme silné nutkanie to zrežírovať vo vlastnej réžii. Preto sa obehnú všetky známe tetky, sesternice a susedky, aby aspoň dačo napiekli. Síce z toho vznikne nesúrodá zmes zákuskov a dobošky a punčáky budú v piatich rôznych prevedeniach, ale koho to zaujíma. Potom padnú za obeť kurence. Starká dá päť najstarších, ktoré by aj tak uvarila len psovi, ale na svadobnú hostinu budú dobré. Plus ešte ďalších tridsať z veľkochovu (vekovo podobné starkiným) a samozrejme nesmieme zabudnúť na zabíjačku.
Keďže sa blíži deň D, všetci sú už v strese. Zabíjačka je aj bez toho adrenalínový šport, a možno sa po prvý krát stretne aj rodina ženícha a nevesty. Táto kombinácia rizikových faktorov, spolu s vypitým alkoholom, môže byť smrteľná a to nielen pre prasa. Keď sú v rukách naostrené nože, tak prečo ich nepoužiť? V lepšom prípade padne za obeť iba svadba. Mladý pár sa povadí a žije šťastne až pokiaľ nepomrú, ale s niekým iným. A na svadbu viac v živote nepomyslia.
Väčšina mladých kostol zvyčajne obchádza, ale nevesty zvykli mať ešte takú úchylku, že chcú povedať svoje áno pred farárom. Pravdaže väčšina duchovných sa takémuto náhlemu záujmu poteší a snaží sa za dva týždne dohnať to, čo normálne trhá celých 20-30 rokov. Čiže pripraviť mladý pár na všetky sviatosti - krst, sväté prijímanie, birmovka, sobáš. Niektorým by mohli rovno dať aj posledné pomazanie, lebo do kostola už viac nevstúpia. Inak je zaujímavé počúvať starého asketického single muža v sukni, ako rozpráva o normálnom rodinnom živote. Väčšinou je to ale neškodné a nezanecháva to trvalé následky.
(pokračovanie)
