Boh panvíc, hrncov a pekáčov mi je svedkom, že ja z polotovarov nepečiem. Nemám to rada a ani to tak nechutí. Ale spravila som výnimku. Trest na seba nedal dlho čakať. Prišiel, ako inak, v podobe čiernej svine prezlečenej za psa. V podstate je to chodiaci žalúdok (resp. tráviaci trakt), ktorý sa zvonku podobá na štvornohého domáceho miláčika.

Začalo to celé úplne nevinne. Stretla som v regáli nemenovaného obchodu krabicu s pripravenou zmesou na koláč Red velvet. Pre neznalých, je to taká dosť hnusná americká akože piškóta, ktorá je úmyselne umelo zafarbená na červeno. No pre pravoverných domapečúcich, ku ktorým sa radím, je to eek a fuúúúj. Lenže rodinná príslušníčka, žijúca za hranicami všedných dní v krajine, kde takéto vymoženosti nemajú, túto umelinovú červenú špongiu má rada. I zakúpila som ja preto jednu jedinú krabicu od doktora O. 

Doma ma postihlo nepochopiteľné zatmenie mozgu a krabicu som umiestnila do výšky očí psieho smetiarskeho auta. Tieto mentálne zlyhania obsluhujúceho personálu čierna sviňa vždy stopercentne využije. Mňa ospravedlňuje len časová tieseň a príprava iných súčastí plánovaného balíka do cudziny. Byt som opustila na jednu hodinu!

Pri návrate som pocítila ľahkú neistotu, pretože obvyklé jednočlenné vítacie komando sa ku dverám nedostavilo. To vždy znamená problém. Aj tak bolo.

Na kedysi čiernom brlohu nevinne ležala čierna sviňa. Celá, ale že naozaj celá izba bola poprášená ružovým popraškom. V strede izby ležala zavraždená krabica od polotovaru s vyvrhnutými papierovými vnútornosťami. Podlahu pokrývali sýtoružové pruhy, to sa tá sviňa pokúšala prášok zlízať a prilízala ho o linoleum. Vyzeralo to ako po útoku opitého maliara so štikútkou, ktorý padol z rebríka. Proti svetlu bolo zreteľné, že aj vzduch bol ružový. Zhlboka som sa nadýchla a v ústach som pocítila vanilkovú chuť, v nose ma pošteklil naružovelý prach.

Ružová Sodoma Gomora. Nočná mora doružova. Stála som pred rozhodnutím napudrovaný brloh oprať alebo vysať. Mala som taký nejasný dojem, že keby sa k tomu polotovarovému prášku v práčke pridala teplá voda, môžem jej obsah potom dať rovno piecť – lebo vyrobím cesto na Red velvet. V útrobách vysávača som sa zas obávala spečenia prášku do neodstrániteľnej guče. Zvolila som teda vyprášenie brlohu do sprchovacieho kúta. Veľmi chybné rozhodnutie.

Sprvu to vyzeralo, že fajn. Ležovisko stratilo ružový poprašok a mohla som ho dať prať. Lenže! V bielo kachličkovanej kúpeľni sa pri prvom kontakte s vodou všetko zafarbilo do ružova. Sprchový kút, záchodová misa, umývadlo, podlaha.  Ešte dva dni po útoku ružovým práškom som nachádzala kontaminované plochy s ružovým zafarbením. Aj na lampe.

Keď som zlikvidovala najhoršie následky a vytiahla čiernu sviňu spod postele, pripla som jej vodítko a šli sme von. Bola som vytočená dobiela a adrenalín mi tiekol doslova až z uší. Po necelých sto metroch chôdze po ulici som zaregistrovala zadivené pohľady okoloidúcich. Najprv som si myslela, že sa nevedomky rozprávam nahlas sama so sebou a používam veľmi nefiltrovaný slovník. Potom mi zrak padol na psa. Jaj, do riti! Aj čierna sviňa bola z jednej strany RUŽOVÁ. Cely bok jej zdobili apartné voňavé ružové fľaky veľkosti ľudskej dlane.

V potravinách ešte dodnes obchádzam sektor polotovarov na pečenie širokým oblúkom.