Len človek, ktorý dlhé roky venčí psa, ma dokáže pochopiť. Neočakávam od nepsích ľudí, že by sa zaoberali konzistenciou, vzhľadom a početnosťou psích exkrementov.

Keďže Čierna sviňa niekedy nemá náladu ísť sa vybehať do lesa, (no dobre, ja som z nás tá lenivá) dávame si tzv. malý okruh medzi činžiakmi tuto okolo baráku. Takéto venčenie so sebou prináša nutnosť zberu vyprodukovaných fekálií. Lebo ja som ten druh psej obsluhy, čo vždy tieto produkty zberá. Som si vedomá, že kopec psích majiteľov to nerobí a úprimne ich za to neznášam.

Onehdá si tak vykračujem s Čiernou sviňou prezlečenou za psa na vodítku a ona si charakteristicky pridrepne. Ja pridrepnem tiež, v ruke nachystaný sáčik. Chudák pes pracuje celým telom, očí vypleštené navrch hlavy, viditeľne sa jej z kečky parí a furt nišť.  Potom naraz, nedá sa povedať, že vytlačí, natíska sa slovo ZNESIE, veľký striebristosivý ovoid veľkosti avokáda.  Vyčerpaná onou činnosťou psica poodstúpi, nech sa činím zas ja. Toto nebudem popisovať detailne, uchopila som, zabalila som, zahodila som.

Prejdeme 50 metrov a pes sa začne hrbiť znovu. Uf, doprdele, čo teraz, nosím len jeden poo bag. Čierna sviňa opäť prácne a celotelovo namáhavo znesie ligotavé hovnovajce a s odpotáca sa bokom. Našťastie, vo viditeľnej vzdialenosti sa nachádza psí odpadkový kôš aj s papierovými vrecúškami. Nemám ich síce rada, vždy sa zababrem, kým tou papundelkovou lopatečkou nakydám trus do sáčiku, ale čo už. Zafixujem si v pamäti vizuálne oporné body, aby som hovnovajce našla. Je síce mega veľké, ale aj tráva je tu vysoká a nepokosená.

Rýchlym krokom, ja i Čierna sviňa, prikmitáme ku kýblu a tam to na psicu dôjde tretíkrát. Pozerá na mňa vyčítavo a od námahy funí jak parná lokomotíva. Tretie striebristé hovnovajce s neporušeným vylešteným povrchom je na svete. Teda v tráve. Prisahala by som, že psici už zo zadku vytŕča kúsok črievka....Chcelo by to odvar z dubovej kôry, tak to aspoň predpisujú ľuďom s hemoroidmi.

Zlikvidovala som hovno presným hodom lopatkou priamo do kýbla. S ďalším sáčikom sme sa vrátili k predošlej produkcii. I tú som odstránila. Pomalým krokom, ja zamyslená a Čierna sviňa vyčerpaná znáškou, sme sa pobrali domov.

Nepýtajte sa ma, čo to zožrala a koľko toho zožrala. A kde to, doprdele, vlastne našla, keď sme sa deň predtým okolo žiadnych odpadkov nevenčili.

Podľa mňa ju v noci uniesli mimozemšťania a skrz jej tráviaci trakt sa takto infiltrovali na náš svet. Podľa Čiernej svine to majú sliepky kurefsky ťažké.