O konci augusta 2015 sa ešte bude učiť na dejepise. Všimli ste si to podozrivo vysoké množstvo lietadiel a vrtuľníkov, padajúcich po celej Európe? Nedávno som sa dozvedel, že základné pravidlo každého rozmýšľajúceho človeka znie: „Vždy si treba položiť otázku, komu vzniknutá situácia vyhovuje.“ Lenže prečo by som si kládol hlúpe otázky? Veď odpoveď je aj tak vždy tá istá. A tak teraz s napätím čakám, kedy sa objaví prvá konšpiračná teória, ako americkí fašisti skúšajú v Európe nejakú tajnú zbraň, vypínajúcu všetky palubné systémy lietajúcich strojov. Nepadajú len ruské lietadlá, pretože tie sú v elektronickej vojne storočie popredu. Pevne dúfam, že tento môj nápad niekto podrobne rozpracuje, možno sa tak už dávno stalo. Určite sa rád nechám poučiť. Medzitým si zaspomínam.
V roku 1948 sa narodil autor soundtracku k sovietskej animovanej rozprávke No počkaj zajac, priekopník elektronickej hudby a koncertný megalomam Jean-Michel Jarre, ktorý koncert pre menej ako milión ľudí ani nerobí. Raz som sa odhodlal pozrieť si nejaké jeho vystúpenie, po dvadsiatich minútach som sa skoro unudil k smrti. Ale ako som už spomínal, ja som len hudobný analfabet, takže na mojom názore nezáleží a 3,5 milióna ľudí na jeho koncerte v Moskve sa predsa nemohlo mýliť.
Sedemdesiatku oslavuje Ken Hensley, klávesák, gitarista a hlavne zakladajúci člen Uriah Heep. Hensley bol odjakživa zaťažený na dobre stavané ženy, pretože práve pri nich vedel lepšie precítiť krásu ženského objatia, ale zároveň bol rád, ak vyzerali štíhlo. Preto trval na tom, aby všetky jeho dámy chodili v čiernom.
O šesť rokov mladší je Rob Halford, Metal God, spevák s nenormálnym hlasovým rozsahom, ktorý rád jazdí na svojej Harleyke po pódiu a ak z nej náhodou nespadne a nezlomí si nos, tak koncert naozaj stojí za to. A to začal pri kapele Judas Priest ako osvetľovač. Ak vám niekedy vŕtalo v hlave, prečo vyzerá, ako keby utiekol z Modrej ustrice, tu je vysvetlenie.
A nakoniec chlapík (?), ktorý sa zo všetkých dnes spomínaných hudobníkov narodil posledný (1958), a prvý zomrel, lunochod Michael Jackson. Tak nech ho deti na druhe stranej Styxu poslúchajú.
Posledný augustový týždeň sa rodili spisovatelia. Najprv to bol v roku 1749 Johann Wolfgang von Goethe, autor románu Utrpenie mladého Werthera, ktorý bol inšpiráciou pre napísanie 50 odtieňov monokla. No čo vám poviem, nešťastná láska, mladý Werther zavesený dolu hlavou u mladej devy a postaršieho pána, trpel dlho, ale krásne.
Z podobného súdka je Milo Urban, narodený roku 1904. Jeho najznámejším dielom je sociálno-pornografický román Živá bitch o neľahkom osude najstarších remeselníčiek na zázrivských lazoch, kde ich trápila zima, choroby a nedostatok práce, pretože im konkurovali oveľa lacnejšie požičovne oviec.
V roku 1947 sa narodil snáď nainšpiratívnejší človek súčasnosti, Paulo Coelho. Niet čo dodať.
Už 439 rokov nie je medzi nami benátsky maliar Tizian, ktorý nepodľahol trendu svojej doby a nevenoval sa aj sochárstvu alebo iným odvetviam umenia, ale špecializoval sa len na maľovanie. A dobre urobil, v maľovaní bol fakt dobrý. Mocní vtedajšieho sveta mu za portréty platili slušné peniaze, takže keď mal zarobené, namaľoval si aj selfíčko a mohol si predstavovať aj veľmi vyzlečené Venuše.
V roku 1958 sa narodil Tim Burton, ilustrátor a režisér. Bol som minulý rok na výstave jeho diel v Prahe, a ak je jeho tvorba daňou za udržanie šialenstva v rozumných medziach, tak to beriem. Jeho rozprávky by som ale s malým dieťaťom určite nepozeral, hoci sa mi naozaj páčia. Osobne Burtonovi vďačím za svadobné oznámenie. Stačilo vziať toto, trošku sa pohrať s Photoshopom a vychutnať si nefalšované zdesenie širokého príbuzenstva.
Koncom augusta sa určite nezdržujte v blízkosti sopiek. V roku 79 si Pompejania prestali pochvaľovať bývanie s výhľadom na more aj na hory, pretože akýkoľvek výhľad im zaclonil mrak sopečného shitu z Vezuvu a následne ich žeravý popol tepelne upravil a zakonzervoval. Napriek tomu, že Vezuv vyprskol do vzduchu pár kubických kilometrov matrošu a zrejme prišiel až o 800 metrov zo svojej výšky, bol to jeden z tých menších jebákov, ktoré si matička Zem vytlačila priamo na ľudstvo. O viac než 1800 rokov neskôr na druhom konci sveta praskli nervy indonézskej sopke Krakatoa, a tak nechala zmiznúť celý ostrov, na ktorom sa nachádzala. Spravila to vo veľkom štýle, nech o tom vie celý svet. Výbuch tejto sopky bol vraj najhlasnejším zvukom vôbec, bolo ho počuť na takmer 5000 km vzdialenosť, následné vyše 40-metrové tsunami prepláchli široké okolie a rozkývali lode, kotviace v Južnej Afrike, tlaková vlna niekoľkokrát obehla Zem. Priemerná teplota celosvetovo klesla o viac, ako celý stupeň.
V roku 1723 zomrel Antoni van Leeuwenhoek, majiteľ predajne metrového textilu, fascinovaný zakriveným sklom, ktoré sa mu stalo príjemnou kratochvíľou. A keď tak nahádzal do trubice niekoľko sklených guličiek, zistil, že vidí veci nevídané. Musel to byť celkom šok, keď zbadal, že naša krv je plná buniek, oplodňovacia tekutina sa hmýri divnými bičíkovcami a náš životný priestor je zamorený takmer neviditeľnými animalculami. Vlastne tento nevedec dosiahol vo vede viac, než väčšina študovaných bádateľov.
Ďalším zosnulým je Michael Faraday, ktorý sa porúčal v roku 1867. Preslávil sa objavením elektromagnetickej indukcie a výrobou klietky, do ktorej sa máte zavrieť pri búrke. Keď sa najbližšie bude nad Tatrou blýskať a vy budete sedieť v Tatre, nech vás ani nenapadne ísť si poskakovať na korbu. V kabíne ste v bezpečí, aspoň teda pred úderom blesku, za vodiča sa nemôžem zaručiť.
Keď sme už pri elektrine, patrilo by sa spomenúť ďalšieho nebožtíka, Josepha Thomsona (zomrel v roku 1940). Thomson objavil elektrón, ktorý sa tak stal prvou objavenou subatomárnou časticou. Paradoxne Thomsonov syn dostal Nobelovku za objav, že elektrón sa správa skôr ako vlna, než ako častica.
Jediným narodeným vedcom v tohtotýždňovom výbere je Hans Adolf Krebs. Nenechajte sa zmiasť jeho menom, s výskumom rakoviny nemal nič spoločné. Krebs bol zaťažený na cykly. Najprv popísal močovinový cyklus, metabolickú dráhu, pomocou ktorej sa kreslením žltých srdiečok do snehu zbavujeme prebytočného dusíka a potom objavil Krebsov cyklus, základnú metabolickú dráhu na získavanie energie a syntézu životne dôležitých látok. Je to presne ten cyklus, ktorý je nutné potlačiť nedostatkom kyslíka, keď chcete, aby kvasinky produkovali etanol a nie nejakú zbytočnú energiu.
