Po skončení Pohody sa vždy napíše kopa článkov a v podstate všetky hovoria to isté, aké krásne, jedinečné, neopakovateľné a špeciálne to bolo. No a pred pár dňami vyšiel jeden aj tu, na Dailymale, ale kritický- a napriek tomu, že s veľa vecami som súhlasil, prišiel mi až príliš negatívny, hoci chápem, že nikoho moc nebaví čítať, že „bolo dobre“. Tak som sa rozhodol, že jeden napíšem aj ja, a keďže som posledné dni strávil v Ostrave na Colours, budem tieto dva festivaly porovnávať.

Áno áno viem, Colours sú väčším festivalom. Vzhľadom na to, že tam chodí asi o polovicu viac ľudí a cena lístkov je trochu vyššia, predpokladajme, že majú dvojnásobný rozpočet. Nehodlám ale porovnávať len headlinerov, ale aj organizáciu a podobne. A pri tomto sa chcem ešte zastaviť- to, že Kaščák drží kapacitu letiska na 30000, je verejne známe, ale nepamätám sa, kedy by sa Pohoda vypredala aspoň niekoľko týždňov pred festivalom, ako teraz napríklad Grape, vždy tak maximálne týždeň pred festivalom. Proste neverím, že by Pohoda bola schopná predať aspoň 35000 lístkov, sorry, a tých pár tisíc navyše by to letisko podľa mňa vedelo zvládnuť, ak by bola voľa. Ale ok, do tohto nebudem kecať, chcete malý festival, máte malý festival.

Porovnanie začnem nápojmi a jedlom, pretože to bola vec, ktorá ma na Pohode najviac srala. Už druhý rok po sebe mi to totiž prišlo, že brigádnici mali totálne na háku, či na pivo stojím minútu alebo desať minút, vnútri to bolo nezmyselne usporiadané a pred kasami to, vďaka absencií pokynov, kde to vlastne má byť tá fronta, nebolo moc o tom, kto prišiel skôr, ale o tom, kto si pivo asertívnejšie (hlasnejšie) vypýtal, čo som si vďakabohu dosť rýchlo uvedomil. Ale stále sa teda mohlo stať, že sa proste tak nejak všeobecne zabudlo, že vám mali načapovať pivo a museli ste im to pripomínať.

Čo ma ale sralo najviac je, že keď ste sa na nich pozreli nasrane, tak sa tvárili urazene a nechápali, prečo vlastne nie ste “v pohode”, veď sme na festivale pohoda haha… no pretože som chcel pivo ku koncertu, ten začal pred piatimi minútami, stojím tu už desať minút NAPRIEK TOMU, že predomnou boli len traja ľudia a namiesto toho, aby ti vŕtalo hlavou, prečo tu stále stojím bez piva v ruke, si si zobrala mobil, presne preto sa netvárim ako Šuvadová po rannej lajne. Kurva, veď nie som kokot, len chcem, aby veci aspoň trochu fungovali.

Po tom, čo veľký priestor, ktorý mal kedysi Kingswood, zabral so svojou zónou vysoko populárny Kaufland, cider zoženiete iba cca v dvoch mini stánkoch vo food courte, na ktorý si tiež postojíte pekných pár minút. A piť moźete ešte “lokálku” alebo nejaké minerálky od Budišu. Dobre, a ako to je na Colours? Majú tam originálnu kofolu, profesionálne (asi preto, že si vážne uvedomujú, že ho potrebujú predať), čapujú pivo a dokonca tam majú aj haluze typu škola čapovania. Čo ten Kingswood? No, je tam zóna, kde sú tri pokladne a vie si tam oddýchnuť dobrých 100 ľudí. Navyše to čapujú na ďalších (troch?) menších miestach. Čo sa cien týka, tak… je Colours znovu lacnejšie, a to o nejakých 20% (desiatka Radegastu stála 39 korún (asi 1,6 eura), desiatka Urpineru 2 eurá.) Nie, fakt si nemyslím, že Urpiner je o toľko lepšie pivo. Plus tam má svoju zónu asi päť značiek tvrdého alkoholu, tak nežiaduceho na Pohode. Nechápem, načo tá hystéria- kto tam piť chce, donesie si to do stanu a pije tam, tie zóny práveže boli priestor, kde sa dalo zabaviť, ak človeku práve nič z lineupu nesedelo. Navyše predpokladám, že to naleje peknú sumu do rozpočtu, z ktorej potom môžete zaplatiť umelcov a tak ďalej… jasné, super, Pohoda je rodinný ňuňu festival, ale detí a rodín som videl viac na Colours, a to z prozaického dôvodu- deti príliš elektronický rap kombinovaný s akustickým postrockom zo Zimbabwe moc nebaví.

Čo sa jedla týka, poviem len toľko, že na Colours som tak nejak všade čakal menej, bolo to opäť lacnejšie (porovnávam identické stánky) a boli síce kompaktne umiestnené po oboch stranách “hlavnej cesty”, ale boli po troche rozmiestnené aj pri každom pódiu, takže dostatočné množstvo a dostupné odvšadiaľ, zatiaľčo na Pohode boli viacmenej roztiahnuté po celej jednej strane areálu, ak ste napríklad chceli jedlo po koncerte na hlavnom stagi, čakala vás celkom cesta. Bolo ich tam aj výrazne menej, čím potrebujete od stánkarov získať viac peňazí, takže tí si potrebujú zapýtať viac za jedlo. Jednoduché. Akurát že návštevníka to stojí viac a čaká dlhšie. Je možné, že ma ojebáva DunningKruger, ale keď si spomeniem na ten lán poľa pred foodcourtom medzi Budišom a Orangom, fakt si myslím, že by sa tam toho dalo narvať viac. Nakoniec teda na Colours utratíte (za tri dni) cca o toľko menej, o koľko viac zaplatíte za lístok.

Od jedla sa presunieme k organizácií. Áno, na Colours tých ľudí vidíte všade a na Pohode toto proste nie je. Ak idete na/z veľkého koncertu, v podstate idete v dave a úplne všade cítite, že ste na fakt veľkom festivale. Otázka je, prečo to je zlé? Čo je presne ten dôvod, prečo je menej ľudí lepších? Je to o tom, že kratšie čakáte na jedlo/pivo alebo že sa viete dostať dovnútra stanu na hocijaký koncert? Pretože ak áno, tak ste to dojebali. Koncert Little Big v sporka stagi, na ktorý som musel odísť 10 minút pred koncom Charlotte, aby som sa dostal dnu, mám v čerstvej pamati. Chvalabohu, priateľka má dosť rozumu, aby správne vytušila, že tam pôjde fakt úplne každý, arguably to bol jeden z headlinerov celého ročníka a jasné to bolo každému, len Pohode nie. Takéto faily na Colours proste nie sú.

Potom samozrejme, Pohoda je aj o debatách a týchto ďalších veciach, ale mňa nebaví tých istých desať moderátorov typu Štefan Hríb, ako každý rok debatujú o tých istých generických témach s hosťami, ktorí majú všetci rovnaký názor. Nie, sorry, ak sa nikto nepýta kritické otázky a hostia hľadajú odpovede, ktoré by boli ešte viac ňuňu, ako ich korektný názor, nie je to debata, ale circlejerk. Colours mali Meltingpot, teda samostatné diskusné fórum a síce som bol len na dvoch prednáškach, tie témy v programe mi prišli komplexnejšie, pestrejšie, zaujímavejšie… a bolo ich skoro dvesto. To je celkom dosť, že?

Dobre, hlavná téma, kapely. Akceptujem, že Pohoda má polovičný rozpočet, ale povedzme, že by sme škrtli The Cure, ktorí by vraj zožrali polku rozpočtu Pohody, povedzme Years/Years, ktorí sa mi zasa nepáčili, ale vraj hrali dobre, a nejakých menších headlinerov, napr. Rosalia a Lewis Capaldi. Z tých štyroch mien sa mi dve páčili, vyvážené to trochu je… Povedzme že tam teda neboli, aby sme mohli byť fér (hoci je fakt škoda nevenovať sa Cure, pretože hrali úžasne). Narozdiel od kolegu sa vôbec nevyznám do toho, či je koncert ozvučený dobre alebo zle, takže to riešiť nebudem. Tie mená, čo ostali na Colours ale aj tak považujem za omnoho viac ako tie, čo boli na Pohode, už len Florence+the Machine je ťažké tromfnúť.

A rozdiel je pekne vidieť aj na menších/lokálnych interpetoch. Na Pohode ma pred pár rokmi, keď som s festivalmi iba začínal, prekvapilo, že nikto, kto hral minulý rok, už nehrá o rok neskôr. To už neplatí, Kaščák si medzitým urobil kamarátov, takže prišli po xtý krát Bazookas a Lola Marsh a druhý rok po sebe aj Donny Benét. Ono mi to v princípe až tak nevadí, pretože nájsť sa dá niečo vždy… no lenže Pohoda si urobila retro hneď prvý deň, keď na výber ešte nebolo. Otvorilo sa to symfonickým orchestrom a Lolou, potom mal človek na výber medzi ďalšou stálicou Parou a Plastikmi a mali sme pol desiatej večer. (Vzhľadom na to, že Bolo nás jedenásť ma dojalo aj po druhý krát, mi je ťažké spomenúť, že to tiež nebolo nové.) A potom, chýbala mi trochu kreativita pri slovenských kapelách, mal som z toho dojem, ako keby si ich výberu vyhradili v kancelárií dokopy jeden deň. Korben Dallas, Para, Walter, Peter Lipa, BComplex, Medial Banana... aj iné, menšie kapely ako Small Town Life a Our Stories boli po druhý krát, hoci to sú chalani z nášho mesta a vôbec nehrali zle…

Z Colours som cítil oveľa väčšiu túžbu v tomto experimentovať a náhodne som našiel napríklad skvelých chalanov z Martina, Mr. Teddy and Sidekicks, ktorí dali skvelý set vytrhnutý z minulého storočia a určite by zabavili aj ľudí na Pohode. Zabavili ma aj napr. Bert and Friends, ktorí “prišli z roku 2050 zahrať najväčšie hity roku 2049” a ich hudba bola správne futuristicky bizarná, ale zároveň aj dobrá. U oboch mien sa bavíme o 2000 fanúšikoch na facebooku, rozpočet Pohody by to nepodojilo takmer vôbec, no ale Kaščák si volá kamarátov. Bonusom na tejto “sviežosti” Colours boli secret koncerty, ktoré ste museli hľadať v areáli, čo ma veľmi bavilo, ale tu chápem, že v železiarňach je podstatne ľahšie niečo ukryť, ako na letisku.

Inak ma headlineri Pohody tak trochu sklamali, najma teda prvé dva dni. 1975 na mňa boli príšerne sladkí, Skepta šiel úplne mimo mňa, Mac De Marco ma za tú hodinu unudil k smrti, The Roots boli fajn, ale mne to proste neprišlo dosť dobré/zaujímavé, aby z toho bol pamätný koncert a Death Grips šli opäť mimo mňa. Posledný deň to síce zachraňovalo trio Gallagher- Gainsbourg- Little Big, ale to bolo už trochu neskoro. Na Colours som mal každý deň koncerty, čo ma bavili, prvý deň som (vinou ŽSSK za výdatnej podpory ČD) stíhal len tú Florence, ktorá predviedla skvelú show. MO by ma bavila asi tiež, ale… no aj tak som ju už videl. Druhý deň bol Tom Walker, RagnBone Man a Ólafur Arnalds, deň potom bol síce slabší headliner (Years/Years), ale hneď na to ma absolútne rozstrelili svojim setom Mogwai, po ktorom som sa zmätene tackal ešte desať minút napriek relatívnej triezvosti. Jasné, je veľmi ťažké hodnotiť festival podľa hudby, ak ma 90% kapiel minula, ale považujem za celkom smerodatné, že nič, okolo čoho som na Colours išiel, vo mne nevykúzlilo to magické wtf, ako sa to na Pohode pár krát stalo. Na Pohode mi inak dosť chýbala kvalitná “hĺbavá” hudba, ako tam za posledné roky boli Bjork, Sigur Rós alebo Slowdive, teraz som si nenašiel nič (alebo to mal byť MacDeMarco?), na Colours boli Ólafur, Mogwai a The Cure. Neporovnateľné.

Inak musím Pohodu pochváliť za pár vecí, aby to k nej nebolo len kritické. Je super, že zvyšuje počet splachovacích záchodov, alebo a to, že konečne zaviedla päťminútové pauzy na presun medzi setmi (hoci by to mohlo byť aj desať) a ďalšie veci, na ktoré si teraz narýchlo nespomeniem.

Ale na záver ešte pár nezmyslov vytknem. Najviac ma asi nasralo, keď som okolo ôsmej spal v stane, pretože nepražilo slnko a DALO SA, a prišla nejaká dychovka zobúdzať ľudí. Seriózne, jebe vám na mozgy? Ja chcem spať, a ak by som nechcel, dám si budík, je to vážne také jednoduché. Chcel by som vidieť toho človeka, ktorého napadlo “a potom pošleme heligónku všetkých zobudiť” a ostatní zatlieskali, že to je dobrý nápad. Potom, politika bola s Pohodou spojená tak nejak vždy a už som si zvykol, ale tentokrát som sa hneď pri prvom výlete do areálu stihol nasrať, pri stánku o klimatickej vyrovnanosti do roku 2030, kde bol ako jeden z cieľov “zníženie nerovností medzi ľuďmi”. Ja síce neviem, prečo zasa naberá popularitu tá ideológia, ktorá ešte nikdy v histórií nefungovala, ale som si celkom istý, že socializmom nezachránime planétu, súdruhovia... hoci, taká Severná Kórea je vlastne k planéte celkom šetrná, veď nikto nič nemá, tak možno by to mohlo fungovať aj u nás. Potom som si všimol umeleckých inštalácií od Kundycrew, ktoré ma síce najprv jemne pobavili, no výšivka “moja maternica, tvoj problém” mi zmrazila úsmev. Jednak mi to príde absolútne za hranicou vkusu, nie o meter, ale o míľu, napr. ako keby náckovia zakontrovali bannerom “moj penis, tvoj postrach”, a druhak, stále sa Pohoda tvári, že sme nepolitický festival?

Na Colours som bol posledné dva roky, na Pohode už päť krát za sebou, a fakt mi nejde o nejaký prvoplánový hejt, pretože obidva festivaly mám rád, rád na ne aj chodím a rád by som na ne prišiel znovu. Ale vážne mám pocit, zhruba od toho momentu, keď Kaščák uvádzal štvrtú kapelu s tým, že je to jeho splnený sen, že Pohoda začína spohodlnievať.