Bol som kedysi na služobke v Budapešti a spali sme v takom malom hoteli. Po pár pivách sme sa večer s kolegami vracali na izby, keď tu mi oko zachytí mladá recepčná v bielej blúzke a hlavne jej CRT monitor. Obraz sa chveje na príšerných 60 Hz! Pochopte tie vzrušujúce časy, lietali sme ruský letecký simulátor, každý mesiac vyšli nové drajvre na grafiku, každý do svojho PC šťúral šrobovákom a tunil frekvencie a teploty len preto, aby mu Šturmovik fičal hladšie. Prisahám, že fps bolo pre nás viac než oné centimetre, fakt!

Nemôžem sa na to dívať, vravím jej, ako môžete celý deň pozerať na tak otrasný obraz, veď z toho bolí hlava? Dievča sa tak bezradne usmialo a pokrčilo plecami, hej je to zlý obraz ale ona nevie, čo s tým. Mne, posilnenému pár pivami nebolo viac treba, vravím, ja vám to nastavím, chápete, JA sa v tom vyznám. Vyhnal som ju spoza monitora, zhodil tú hotelovú aplikáciu na lištu a šiel -->right click @desktop.

Malo ma varovať, že Windowsy sú v maďarčine. To znamená, že nerozumiete vôbec ničomu, ani jedinému slovu. Technický nie je technical alebo technische, ale müszaki, chápete. Dokázal som sa však preklikať na vlastnosti grafickej karty a víťazne ukazujem recepčnej, tu máte 60 Hz a preto vám to ťahá oči, ale ja to viem zmeniť na 85 Hz! Dievčina sa bezbranne usmiala a pokrčila plecami, tak som nastavil 85 Hz, PC si vypýtal reštart a olee, obraz bol neporovnateľne lepší. Dievčina sa usmievala, ak mala nejaké pochybnosti, tak som ich svojimi skillz rozptýlil. Ja, povzbudený úspechom vravím, toto je 85 Hz, ale ja vám tam môžem nastaviť aj 100 Hz a vtedy je obraz celkom najkvalitnejší. Preklikám sa oknami, nastavím 100 Hz a sebavedomo stlačím reštart. A... nič. Na čiernej obrazovke pláva nejaký nápis v maďarčine.


Trochu som sa zarazil, pýtam sa, čo to znamená? Angličtinou s neodolateľným maďarským zatiahnutím povie, že nejaký érror. Reštartnem znovu. To isté. Prašivá grafika zrejme neutiahne 100 Hz, ale ako ju dostať nazad na 85. Začnem sa trošku potiť. Uvedomím si, že dievča je v práci a keď prídu alebo odídu hoteloví hostia, nebude schopná ich prihlásiť, odhlásiť ani vytlačiť faktúru. Začnem sa potiť ešte viac. Určite bude niekomu telefonovať, najskôr manažérovi, ktorého vytiahne z postele a ten nasraný príde riešiť situáciu. Bude sa mu musieť priznať, že dovolila hotelovému hosťovi brblať do počítača. Hostia sa budú sťažovať. A ja, buta tóth, tam budem prihlúplo stáť. Dievča na mňa prosebne pozerá. Potlačím nutkanie ujsť a zamknúť sa na izbe.


Vtom sa mi trochu rozjasní. Tváriac sa, že presne tuto situáciu som očakával, reštartnem PC a kým bootuje BIOS, horúčkovito stláčam DEL a všetky F-keys v hornom rade ako šialený klavirista. Úspech! Dostávam sa do boot menu, nastavím Safe settings a maďarské Windoze sa znovuzrodia, síce len v rozlíšení 640x480; horúčkovito sa preklikám maďarskou džungľou ku grafickému adaptéru, vyberiem frekvenciu monitora na 85 Hz a reštartujem. Všetko je, ako má byť.

S citeľným uľahčením pustím dievčinu nazad za PC. Len čo jej nabehne hotelový softvér, prídu dvaja hostia. Dievča sa na mňa ešte raz trochu neisto usmeje a začne ťukať ich údaje. Ja ujdem a zamknem sa na izbe. Prisahám si, že toto sa mi už nesmie stať. Ráno je tam nejaký iný recepčný.