CSP

Od júla je účinný nový Civilný sporový poriadok, ktorý mal skvalitniť prácu súdov. Keďže odvtedy  prešiel už nejaký ten piatok, môžeme si tento zákon zhodnotiť. Už dávnejšie som počul v televízii doc. Števčeka (hlavného autora CSP) hovoriť, že prijatím tohto zákona sa dáva súdom do rúk nová, mocná zbraň. Jediné, čo som si pomyslel bolo, že CSP v rukách súdov je asi rovnako užitočné ako Magnum 0,44 v rukách človeka v terminálnom štádiu rakoviny – môže sa ňou odpraviť a ak bude chcieť, ešte pred tým s ňou môže pár ľuďom pekne skomplikovať život, a to je asi tak všetko. Ale aby som nebol nespravodlivý, najskôr spomeniem pozitíva tohto zákona. Práve CSP konečne vyriešil problém, ktorý dlhodobo trápil zamestnancov justície, advokátov, ba dokonca aj širokú verejnosť – konečne sa v rozhodnutiach číslujú odseky odôvodnení. Určite ani veritelia Váhostavu by toľko nepindali, keby súdne rozhodnutia, ktoré dostali, boli očíslované. Okrem toho by mal CSP (aspoň podľa toho, čo som čítal v novinách) priniesť ustanovenia, ktoré urýchlia konania na súdoch. Tu vymenujem všetky, ktoré som našiel:

Okrem číslovania a urýchlenia konaní CSP zaviedol aj metódu teleologického výkladu. Pre laikov: ustanovenia zákona sa nemajú vykladať podľa toho, čo tam zákonodarca napísal, ale podľa toho, čo tam zákonodarca napísať chcel. Tí z nás, ktorí vedia aj bez slov, čo si druhá osoba myslí, to majú v pohode, ale nanešťastie pre zvyšok populácie celý ten zákon je napísaný tak nejasne, že hádať, čo jednotlivými vetami chcel zákonodarca povedať, je asi rovnako zložité ako hádať, kto naštval moju bývalú, keď na otázku čo sa deje odpovedala nič. Keďže je to bývalá, asi je každému jasné, že v tejto hre som veľmi nevynikal, zrejme som ju ale nasieral ja.

No ale späť k CSP, normálne sa účel zákona určuje s pomocou dôvodovej správy, avšak tu je pri polovici paragrafov len napísaná nejaká všeobecná, nič nehovoriaca veta ako napríklad: „upresňuje sa doterajšia právna úprava“ (paradoxne „upresnený“ paragraf je vždy nezmyselnejší ako jeho predchodca) alebo „zavádza sa nový právny inštitút“ (v preklade vôbec sa v tom nevyznám, ale veď na súdoch si to už nejako vyložia, a ak to aj nebude fungovať, nevadí, veď čo už len v tomto štáte funguje). Ale zasa na druhej strane predsa len tieto všeobecné vety vyzerajú lepšie, ako by sa malo do dôvodovej správy natvrdo napísať: „toto som našiel v nemeckom zákone, a hoci tomu vôbec nerozumiem, dám to tam, lebo to vyzerá dobre,“ alebo „jeden prekladateľ mi prebral frajerku a ja sa za to teraz pomstím všetkým prekladateľom tak, že dám do zákona paragraf, na základe ktorého sa im bude vyplácať odmena až na konci konania, čo môže byť až po pár rokoch.“

Najspoľahlivejšia Jediná metóda výkladu tohto zákona je tá, že sa postupuje podľa toho, čo samotní autori zákona povedia, že sa ním myslelo a ako ho treba chápať. A tak, ak pre zaostalé africké alebo juhoamerické domorodé kmene je najdôležitejšou osobou ich šaman, ktorý vykladá ostatným členom kmeňa nejasné znamenia a v závislosti od jeho výkladu sa robia rozhodnutia týkajúce sa celého kmeňa; v slovenskej justícii je najdôležitejším človekom Števček, ktorý vykladá nejasné  ustanovenia zákona, ktorý on sám napísal, a v závislosti od jeho výkladu sa robia rozhodnutia týkajúce sa celého slovenského súdnictva, a tým aj celej krajiny. Príklad: v zákone je napísané, že vo veci samej sa rozhoduje rozsudkom, medzi výnimkami nie je nič o uzneseniach, ktorými sa schvaľuje súdny zmier. Znamená to, že sa zmier už neschvaľuje uznesením, ako to bolo ostatných 50 rokov? Nie. A prečo? Lebo Števček povedal. Týmto by som mu chcel popriať dlhý a šťastný život, lebo ak by sa mu zajtra niečo stalo, už by nikto nevedel, čo týmto zákonom chcel povedať.

Uvedomujúc si svoju nenahraditeľnosť, usporiadal Števček v priebehu mája a júna k zákonu sériu prednášok formou videokonferencií. Popravde ma to mierne prekvapilo, pretože ešte keď som vo februári kontroloval plán školení na rok 2016, medzi prednáškami boli uvedené školenia na tému „Telefonická komunikácia“ alebo „Zvládanie stresu,“ v skratke témy, ktoré by sa mi zišli, keby som chcel ísť niekedy robiť do call centra, avšak ak by som ostal na súde, tieto školenia sú pre mňa rovnako použiteľné ako školenia na tému Čo robiť, keď premiér uposlúchne výzvu súdu a dostaví sa na súdne pojednávanie.

Teoreticky boli prednášky k novému CSP dobrý nápad, ale teoreticky funguje aj komunizmus. Prednáška, na ktorej som bol ja, vyzerala asi tak, že prišiel Števček pred webkameru a na úvod sa pochválil, aký dobrý zákon napísal (toto som bral ešte celkom v pohode, lebo aj ja sa riadim tým, že ak sa nepochválim sám, iný to za mňa neurobí), pokračoval tým, že vymenoval kopu paragrafov, vďaka ktorým budú mať zamestnanci súdov viac roboty a konania budú trvať dlhšie (toto mi znelo, akoby sa niekto hrdo chválil tým, že vynašiel hranaté koleso) a následne asi tri hodiny rozoberal, ako sa po novom budú viesť pojednávania, aké nové kompetencie bude mať sudca, atď. Tieto informácie síce značne rozšírili môj duševný obzor, ale školenie malo byť pre vyšších súdnych úradníkov, a tí pojednávania (zatiaľ) nevedú, preto všetko, čo hovoril, bolo asi rovnako užitočné, akoby vysvetľovali Kollárovým milenkám, na čo slúži Postinor. Z osemhodinového školenia sa venoval tomu, čo sa týka práce vyšších súdnych úradníkov hodinu, možno dve. Na záver školenia sme mohli klásť otázky, škoda, že len sebe navzájom. Inak dopočul som sa, že sa usporiadavali aj školenia pre advokátov, no Števček v nich vraj odmietol pokračovať, pretože advokáti na neho boli zlí.

Z času na  čas sa aj napriek prepracovaným školeniam pri aplikovaní zákona môže objaviť aj nejaký praktický problém, napríklad či možno vyplatiť prekladateľom odmenu za preklad ešte počas konania. Predsa len prekladatelia nie sú Bašternák, aby sa im z peňazí daňových poplatníkov vyplácalo niečo, na čo nemajú nárok. Jednou z mála zmysluplných vecí, ktoré pri rekodifikácii boli zavedené, bolo zavedenie hotlinu, teda zamestnanie nejakej slečny, ktorá sprostredkúva súdom názor Ministerstva spravodlivosti na jednotlivé problematické ustanovenia. Ako Pýtia, ktorá v antickom Grécku sprostredkúvala názory bohov na jednotlivé problémy antických Grékov. Akurát, že Pýtia sa pred veštením ešte vždy sfetovala a tak potom vyzerali aj jej odpovede. A rovnako zmysluplne vyzerajú aj odpovede z ministerstva. Týmto samozrejme nechcem povedať, že sa slečna sfetuje predtým, ako niečo napíše, možno používa aj nejakú inú metódu výkladu, napríklad hod mincou alebo generátor náhodných viet. Ale aby som bol spravodlivý, dať zmysluplnú odpoveď na základe nezmyselného zákona asi musí byť dosť ťažké, a to aj v prípade, ak by na maily odpovedal niekto, kto sa v problematike vyzná.