Autor brakov Krajina kanibalov a Kontakt – záhuba prichádza z nebies nám naservíroval novú chuťovku s originálne neoriginálnym názvom Na dušičky zomrieš, ktorá sa ako prvá zo série (pyšne?) na obálke popisuje ako young adult horror story. Článok môže obsahovať spoilery z knihy. Teda, nie môže, ale bude. Stopercentne. Vlastne tu všetko vyzradím. Kto nečítal, stay back!

Okrajové literárne žánre to na Slovensku nemajú veľmi ľahké. Málokto je ochotný také knihy vydať, a ešte menej ľudí je ochotných za niečo také, ako je slovenský slash/horor zaplatiť. Nehovorím teraz o hororoch typu Karika – ponurých a temných - Epocha ide trošku (úplne) iným smerom. Čo už sa týka štylistiky textu, používania účelne (trápnych) vtipných názvov/mien/fráz, či celkového vyjadrovania. Jeho štýl mne osobne pripomína Ketchuma, najmä pokiaľ ide o explicitné násilie a surovosť. Narozdiel od neho, po Epochových knihách nemá človek problém zhasnúť pred spaním svetlo bez toho, aby za dverami očakával smrť.  Epocha nestraší. Áno, dokáže vytvoriť realistickú scénu, vyvolať v čitateľovi znechutenie, no hlavne dokáže kráľovsky zabaviť, hlavne čo sa týka hláškovania. Totiž, určiť konkrétny žáner je v tomto prípade nejednoznačné. Nejde celkom o horor, ale o komédiu tiež nie. Paródia? Nemyslím. Proste brak. Je to tam všetko, all in.

 

„V jednom momente jej trafil tvár a rozsekol líce od kútika úst po ucho, takže sa odhalili mimické svaly a zuby aj s ďasnami, pripomínajúce obrázky z učebníc anatómie.“

„Zajac pricupkal k vyvrhnutým vnútornostiam a pohrabal sa v nich labkou. Uchmatol zubami kúsok tenkého čreva a začal ho ťahať aj s fialovočerveným klbkom za sebou kamsi do bezpečia...“

 

V skratke skúsim načrtnúť, o čo v knihe ide.

SPOILER:

Celý príbeh začína na dušičky, keď to ešte vlastne neboli dušičky, ale Samhain, pohanský keltský sviatok. Mladík Drust, aka Kripel, aka Honelník, mal tajný zálusk na svoju sestru, ktorú však načapal s jej frajerom uprostred besného prirážania. Nezvládol fakt, že jeho sestru nakladá niekto iný, než on sám, a tak ich oboch zabil.  Za to šaman zaklial jeho dušu na večné muky. Tá sa však o pár stoviek rokov tak nejak dostala do malého divného dvanásťročného albína, ktorý potom posadnutý vyvraždil celú rodinu, a neskôr, keď vyrástol,  surovo zavraždil v podstate každého, kto sa mu dostanl pod ruku. Vrátane plného obsadenia diskopárty v dedinskom kulturáku, lebo veď sme na slovensku, tak žiadne prome nights, right?

Horror story ako vyšitý, no nie?

KONIEC SPOILERU!

„Do tváre mal vpísané odhodlanie a hnev.

Fúziky mu viali.“

(Áno!) Nie. Teda, je to o čosi zložitejšie.

Možno je to tým labelom young adult, hlavné postavy sú v podstate pubertiaci, ktorí ešte nevedia, čo so sebou. Ak nie ste young adult, buď vám budú liezť na nervy, alebo ich budete mať na háku a prehryziete sa cez nich k ďalšej dejovej linke, kde už svet nie je taký ružový.

Možno je to tým, že Epocha neberie ohľady na cieľovku a proste píše, ako sa mu zachce. Príbeh netrpí neduhom predchádzajúcej knižky, čo bol nudný a rozťahaný rozjazd a po ňom prakticky tvrdý skok do finále. Dušičky striedajú viac dejových liniek, a tak sa čitateľ nemá čas nudiť, či už ide o (ček ček hak hak) doktorku ktorá dáva rozhovory pre Markízu, doktora Wieneršnitzla, či slušne neslušné sexuálne scény, z ktorých by mali začať čerpať Evitovky.

Záver: Nebyť odfajčeného, narýchlo napísaného konca, máme tu novú slovenskú (multižánrovú) hororovú kultovku. Dávam štyri vypichnuté oči z piatich a odhryznuté polovicu ucha, a kúšem si nechty v očakávaní, s čím ten pán v bielom plášti príde nabudúce.