Tak som bol na koncerte. Vo Viedni. Vlastne to bol taký mini festival. To sme sa dozvedeli až na mieste. Áno, na lístku napísaný Leprous + Agent Fresco (special guest) + supports mohlo byť prvým vodítkom, ale kto dnes podrobne číta, čo je napísané na lístku však?

Večer otvárali presne o 19:30 nórski Astrosaur. Nastúpili a odohrali veľmi príjemný post-rockový, trošku psychedelický setlist. Veľmi mi pripomenuli poľských Tides from Nebula – dokonca boli aj traja! Basák z Astrosaur robí myslím aj technika basákovi z Leprous, takto sa zrejme dostali na turné (pri ostatnom turné, kedy Leprous zavítali aj do Bratislavy im support robil aj taký side-projekt bubeníka Baarda Kolstada). Každopádne ako začiatok večera to bola výborná vec. K prvému vystúpeniu večera som nemal vôbec žiadne výhrady, keďže post-rock celkom môžem.

Po skončení vystúpenia Astrosaur sa to na maličkom pódiu v Szene začalo riadne zahusťovať. Chystať sa začala austrálska kapela s názvom Alithia. Internety vám napovedia, že hrajú space rok/psychedelic. Celkom sedem kúskov vrátane dvoch klávesov a speváčky. Naozaj crowded. Rovnako ako preplnene pôsobila kapela na pódiu, tak podobne pôsobila aj ich muzika. Preplácane. Hrozne veľké plochy naplácané jedna na druhú, príliš veľa nástrojov, speváčka síce s celkom pekne zafarbeným hlasom, ale celkom sme sa zhodli, že do tej kapely to moc nesedelo. Bonus – klávesák vyzeral ako trochu nabúchanejšia verzia Tomáša Hudáka. Na tom sme sa dobre pobavili. Zo štyroch vystupujúcich v ten večer pre mňa najnudnejšia časť.

Špeciálny hostia Agent Fresco – kto ste o nich ešte nepočuli a máte radi progrock a progmetal, rozhodne si týchto Islanďanov vyhľadajte. Išiel som na koncert neočakávajúc nič, vôbec som ich predtým nepoznal aj napriek skutočnosti, že na tej trúbe majú celkom dosť videí. Koncert bol úchvatný. Energický. Skvelá komunikácia s publikom. Štyria členovia kapely vedeli krásne zaplniť celé pódium (naozaj to na tú veľkosť nie je až taký problém) a svedčalo im to na pódiu oveľa viac ako predchádzajúcej kapele. Spevák počas koncertu ohlásil, že pred nami nestojí pôvodná zostava Agentov, pretože basák musel odísť na Island, kde sa mu narodil syn a rodina je rozhodujúca. Čiže mali na turné zaskakujúceho basáka ale skladby, ktoré hrali mal nacvičené poriadne a rozhodne si koncert užíval. Najviac si však užíval bubeník s tak originálnym účesom, že aj neskôr po koncerte pri stánku s merchom bol neprehliadnuteľný. Pre mňa toto bolo rozhodne najpríjemnejšie prekvapenie toho večera.

Po odohraní setu Agentov prišla posledná zmena na pódiu a technici začali chystať veci na záverečné vystúpenie večera – headlinerov Leprous. Nórsky Leprous je pre mňa objav posledných rokov. Prvý album, ktorý som od nich počul bol Coal z roku 2013. Ďalší album v poradí vydali v roku 2015 s názvom The Congregation a s týmto albumom sa v rámci turné zastavili aj v bratislavskom MMC. Tento rok vydali album s názvom Malina (hej slovanským národom to prišlo celkom vtipné, neviem však prečo si vybrali tento názov). A Malinu propagujú na tomto turné. Veľmi príjemným spestrením vystúpenia týchto nórskych majstrov progmetalu bolo živé violončelo, ktoré začínalo koncert. Violončelista ostal aj počas koncertu na pódiu a vo väčšine skladieb hral výborne napísané pasáže. Kapela odohrala celkom 14 parádnych skladieb z ostatných troch albumov. Teda hlavne z ostatných dvoch pretože z Coalu hrali len jednu skladbu – The Valley ktorá je podľa mňa naživo úplný masterpiece tejto kapely so svojou neskutočne ťažkou rytmikou a úchvatnými vokálmi. Rytmika a vokály celkovo tvoria značnú časť úspechu tejto kapely, pretože spevák Einar Solberg má jedinečný hlas a obrovskou pridanou hodnotou je, že dokáže rovnako dobre spievať oddýchnutý v štúdiu, ale aj po tridsiatich odohraných koncertoch na šnúre. Stále znie famózne. O rytmiku kapely sa stará Baard Kolstad, ktorého jazzovo-funky vplyvy krásne sedia do štýlu, ktorý kapela prezentuje. Zároveň je Baard schopný uhrať aj rôzne náročné polyrytmy a celkovo myslím, že momentálne patrí medzi top bubeníkov na svete. Ak máte záujem, Baard nahráva drum playthroughs na kameru a uploaduje na trúbu.

Počas celého koncertu Leprous som sa usmieval od blaženosti, pretože presne to, čo som očakával som aj dostal – výborný, energiou a skvelými výkonmi nabitý koncert, žiadne rutinne odohrané fláky. Napriek tomu, že Einar znel unavene, dával do svojho vystúpenia úplne všetko. A tým u mňa získal miesto jedného z najlepších vokalistov súčasnosti. Verím, že Leprous môže teraz už len rásť a s veľkou radosťou očakávam ich každý ďalší album a každé ďalšie turné, pretože vidieť Leprous hrať naživo je rozhodne zážitok, ktorý sa len tak nezabúda.