V dávnych časoch v dalekej galaxii... teda vlastne ani nie. Bolo dnes večer a v našom hlavnom meste. Napriek rozporuplným dojmom zo siedmeho dielu som sa rozhodol absolvovať nové Hviezdne vojny v predpremiére. Možno tak trochu zavážil aj spin-off, ktorý bol síce z pohľadu deja úplne zbytočný a vopred jasný, ale v princípe išlo o dosť kvalitný film. Teasery a trailery tiež odviedli svoju prácu dobre a moja platonická láska k Daisy Ridley stále pretrváva, tak prečo im nedať novú šancu?
Film začína z ostra, teda samozrejme po tradičných odchádzajúcih žltých titulkoch, kde sa dozvedám, že som predchádzajúci diel vôbec nepochopil. To že Prvý rád zničil hlavnú planétu novej republiky som postrehol, no nejak mi z toho ako divákovi nedošlo, že by kvôli tomu bola Republika na lopatkách. Mal som za to, že ked vládnem galaxii, tak jedna planéta hore-dole, to ma nerozhádže. Práve naopak, čakal som, že strata tak mocnej zbrane definitívne rozdrolí Prvý rád a zvyšné diely nebudú len o epických bitkách, ale znovu trochu viac ako ich dávny predchodcovia. A hľa, v úvodnej scéne sa prizeráme na nadchádzajúcu deštrukciu posledných zbytkov vojsk Rebelov, pozostávajúcich z miniatúrnej flotily.
Hviezdne vojny vždy ignorovali fyziku, no mám pocit, že tento diel to posúval z pohľadu výbuchov, manévrov a celkového chovania objektov vo vesmíre ešte o kus dalej. Všetko má ale svoj spád a tento fakt tvorcom jednoducho odpúšťam, dokonca som ochotný uveriť, že táborák by sa dal založiť aj na Mesiaci, keby sme tam doviezli drevo, zápalky a športovú prílohu týždenníka Moderný kresťan.
Trailer, ktorý navnadil, ukázal mnohé a získate pri ňom pocit, že ste videli všetko a film sa jednoducho vystrielal už v ňom. Stal sa však presný opak a minútu po minúte sa usmievate nad tým, ako veľmi vás to všetko vlastne prekvapuje. Rovnako dopadnete aj s predpokladmi, ktoré ste si priniesli z predchádzajúceho dielu. Spomínate si na epický koniec, kde mladá Rey podá Lukeovi jeho sveteľný meč? Svoje selfie reakcie z pokračovania scény si skúste porovnať so známymi. Dobrá zábava na dlhé zimné večery.
Neustála dynamika a striedanie niekoľkých dejových liniek, ktorými si prechádzajú hlavné postavy, konštantne držala divákov v záujme. Na siedmom diely sa ľudia medzi sebou bavili, niekoľko z nich vrátane mňa sa často plieskalo po čele a našli sa aj jedinci, čo to do konca proste neusedeli. Toto pokračovanie si však vyslúžilo len smiech, udivené hýkanie a jedno hlasné “čo?!”. Všetko presne tam, kde to malo byť.
Samozrejme všetko stojí na postavách a ich rady sa od posledného dielu razantne rozšírili (a o jednu zúžili). Práve oni samé, alebo ich skupinky určujú spomínané jednotlivé linky deja, ktoré sa prepletajú a rozdelujú. Obzvlášť sa mi páčilo ustúpenie od CGI a častejšie sa tak môžme stretnúť s použitím kostýmov, figurín a bábok. Hej, aj tej malej zelenej s chlpami v ušiach obohatenej o modrú auru.
Zaradenie starého Lukea priamo do deja so sebou nieslo množstvo predpokladov a obáv. Ako spravíte zo stroskotaného herca, ktorého nezachráni ani armáda maskérov, dôveryhodného majstra Jedi? Nespravíte. Nechajte ho dejovo stroskotať, ukážte divákom kus jeho vnútorného bahna a bažiny, na sekundu ho nechajte omladnúť skrz efekty a potom znovu pod strnisko a vodnaté oči alkoholika. Podobne to bolo aj s Leiou, ktorej predstaviteľka stihla počas natáčania zomrieť. Popravde, na deji to nie je poznať a ak aj niekde je digitálna, nie je jednoduché to postrehnúť.
Dej samotný prinesie niekoľko nových postáv a opäť niekoľko starých vezme. Ako už ale bolo spomenuté vyššie, v tomto diely idú predpoklady a odhady bokom.
Samozrejme, našli sa aj negatíva. Paradoxne, ide o striedanie samotných prvkov spomenutých vyššie, ktoré je často zmätočné a divák si tak nie je istý, o aký žáner vlastne ide. Na jednej strane pozeráte na epické výbuchy, lietajúce mrtvoly nepriateľov aj spojencov a na strane druhej je tu Chewbaca a jeho nové krížence morského prasaťa a kurčaťa, ktoré sa rozhodol poňať za domácich miláčikov a oni mu teraz žerú kabeláž Millenium falcona. Negatívom je aj hlavný záporák Kylo Ren, ktorý síce od predchádzajúcej časti viditeľne zosilnel a zdrsnel, no stále je problém mu tú jeho úprimnú zlosť a nenávisť proti celému vesmíru uveriť. Navyše pre našinca stále vyzerá ako Jan Kraus za mladi a tak len čakáte, kedy po jeho teatrálnej hláške zahrá kapela džingel.
Negatívom je aj samotný boj a myšlienka rebelov a ich povstania, ktorá stojí kdesi v úzadí a sem tam nesmelo zaspieva pár tonov, aby sa na ňu nezabudlo.
S Hviezdnymi vojnami som vyrastal, tak ako aj generácie predomnou. Ked prišla Epizoda 1 - Skrytá hrozba, bol som vo veku jej presnej cieľovej skupiny. Jar-Jar Bings bol super, začal som trénovať boj s palicou a vonku sme sa hrávali na závody klzákov. To čo vtedy mnohí starší vnímali ako úpadok Star wars ako takých, mňa čakalo až pri siedmej časti. Ked na ňu pozriem s nadľadom, bola tým istým, čo prvý diel - mala len jednoducho podchytiť dalšiu generáciu fanúšikov a divákov. A s ohľadom na predaje a zisky sa jej to rozhodne podarilo. Posledný diel je však iný a v niekoľkých drobných momentoch dokonca vzdáva hold pôvodnej trilogii. Je akčný, vtipný, dynamický, no dá sa v ňom nájsť aj hlbší rozmer a Sila sa znovu vrátila na svoje miesto. Prezentuje staré veci z iných pohľadov a s inými názormi od postáv, od ktorých by sme to nikdy nečakali. Znova a znova nás privádza do momentu, kedy si povieme: “Jasné, teraz sa stane toto, klasika.” a my sa mýlime. Je skvelý a ak pre nič iné, tak pre pocit, ktorý som ako fanúšik nemal od Novej nádeje. Mám na mysli ten moment, kedy stíhačky nalietavajú na Hviezdu smrti, prebíjajú sa skrz úzky kaňon a sú postupne zostrelované. Vy ste len žmolili okraj sedačky a v momente, ked si Luke vypne zameriavací systém ste prestali dýchať. A želali ste si len to jediné - aby ten lempl čo nevedel vykryť cvičnú sondu, dokázal trafiť do toho úzkeho kanála a aby to tým Rebelom vyšlo. Hoci je to čisto subjektívne, ten pocit tu pre mňa znovu bol.
Aby som nebol zlý a zodpovedal som najväčšiu hypotézu do momentu uvedenia filmu: Bude mať Luke súboj s Kylo Renom? Ano. Prehrá? Ano. Zomrie? Ano... teda... nie... teda... A viete čo? Budem zlý, pozrite si to sami. Rozhodne to stojí za to.
Stavím na to osem vytunených imperiálnych krížnikov z desiatich.
Krátka recenzia od Niekta
To už všetkým jebe? S radosťou čítam recenzie, ktoré s odvahou Mazureka s dlažobnou kockou používajú slovné spojenie Najlepšie hviezdne vojny ever a do kina idem s dobrými očakávaniami. V polke filmu extaticky spomínam na vydarené trháky tohto roku ako napríklad Alien Covenant, Valerian and blabla alebo Power Rangers - áno, tieto pičoviny boli trikrát lepšie ako SW a to som Power Rangers ani nevidel. Čo sa posralo? Podarilo sa úplne nemožné, postavy, ktoré vám boli v TFA ukradnuté budete momentálne nenávidieť. To si asi scenáristi uvedomili a tak to zachránili tým, že tam pridali nové postavy, ktoré budete nenávidiet ešte viac, zbytočnejší subplot ako s tlstou aziatkou som ešte nevidel, a to som videl tri diely Transformerov. Postavy majú asi toľko charizmy čo humoristické duo Danko&Hrnko dokopy a so slzami v očiach budete spomináť na osobnostný rast a vydarené monológy Jar Jara. Najväčší hriech tohto filmu je jeho neskutočná natiahnutosť, ktorá vám dáva naplno pocítiť prázdnosť príbehu a postáv, mať to tak o hodinu tak tomu odpustím, pretože všetky príbehy SW boli mdlého rozumu. Podotýkam, že mne sa TFA relatívne páčilo.
Trošku sa povenujem aj Leile a Lukovi. V recenziách si prečítate ako Luke bojuje so svojím vnútrom, stratil nádej, blablabla, povedzme si to bez zbytočných servitiek, Luke je presne ten zatrpknutý dedko, ktorý si v poloprázdnom autobuse vyhliadne decká, čo sedia a vynadá im nech idú preč - je rovnako charizmatický a zaujímavý. Jeho osud je jedna veľká nuda a nedočkáte sa žiadneho vývoju alebo aspoň relatívneho vysvetlenia. Nehovoriac o tom, že to nakoniec tak vychádza, že odišiel od všetkého lebo chce mať pokoj a skapať, ale nechal mapu nech ho našli, makes sense. Leila ja v tomto príbehu úplne zbytočná a k tomu tam má ešte aj najviac WTF scénu.
Ďalším klincom do džbánu nádeji sú herecké výkony. S hlavnými postavami toho moc nenarobíte, lebo už boli vybraté v predošlej časti a tak je hlavná hrdinka stále rovnako ohybná ako roxor v betóne s presne rovnakým počtom tvárových výrazov ako Steven Seagal. Finn je trochu sympatickejší, čo je asi jediné pozitívum tohto nepodarku. Poe je jediný polodobrý herec z tejto trojice, ale čo z toho keď je jeho postava blbšia ako lobotomizovaný bakalár. Kyle Reno je rovnako nudný ako v TFA a stále je rovnako desivý ako predstava, že vás vyhodia z roboty s 30ročným odstupným. Aby to zachránili, tak zo Snooka spravili Hugha Heffnera v žltom župane, aspoň, že má ninja ochranku. Postava Benicia Del Tora (mala vôbec meno?) je úplne zbytočné plytvanie Beniciom Del Torom a má dokopy päť minút. Ryšavý Hitler z First Orderu je ešte horší ako v TFA. Okrem toho spomeniem ešte dočasnú admirálku, ktorej herecké výkony by neobstáli ani v porne.
Za mňa jedna z desať, radšej si pozrite Panelák.
