Kedysi moje svadobné eskapády vyzerali dosť nudne. Človek si príde na svadbu, prežije tie nekonečné chvíle pokoja v kostole, popočúva vopred pripravené sľuby a ajhľa, dorazí zábava. Tam si kúsok potancuje, márne pokúša partnerku na rýchlovku na záchode, zaplatí mladomanželom obálkovo-peňažným darom za jedálne porcie, alkohol a koláče a niekedy nadránom sa sprace domov. Avšak ako mnoho iných vecí, aj tieto sa veľmi rýchlo zmenia s príchodom malých detí.
Poviete si, veď to predsa nie je žiadna veda. Deti menia náš život a teda nič už nie je aké bolo predtým. Ale mne osobne už lezú krkom antihejteri, neustále spomínajúci, aké sú deti požehnanie (nazdar Viktor) a super špicové dary z nebies. Najmä s prihliadnutím na fakt, ak títo ľudia vlastné deti ani nemajú.
Takže. Situácia je nasledovná. Máme deti v počte kusov dva pomlčka dieťa M. (krycie meno Trdlo, 4 roky) a dieťa E. (krycie meno Flegma, 9 mesiacov) a vybrali sme sa na rodinnú svadbu.
Cesta
Samotný koncept cestovania s deťmi stojí za ohromný prd. Najmä s malými deťmi, pretože tým síce zapnete na tablete rozprávku, no ich attention span má prudko krátkodobé trvanie. Okrem toho musíte prísť na miesto určenia aspoň o pár hodín skôr, aby sa deťúrence predtým vyspali a boli celé uvoľnené a milučké. Bohužiaľ však naša dobrodružná cesta nespaním iba začína.
Obliekanie
Mysleli ste si, že obliecť samého seba je zložité? Think again. No nejde tu len o to ošemetné obliekanie. Kým totiž oblečiete jedno dieťa, druhé sa vám zavše vyzlečie. Ako čerešnička na (svadobnej) torte pôsobí hysterický záchvat, kedy sa Trdlo zosobní do hlavnej úlohy epického martýria s podtitulom Nasadenie leukoplastu. Priority sa tiež poriadne zmenili. Detičkám nakupujeme nové a nové veci len a iba na túto príležitosť. Extra body sú za nákup takého oblečenia, ktoré sa použije raz a následne sa odloží do skrine, pre budúce generácie. Hlavne, že sme tým závistlivcom ukázali, aké krásne deti máme. Škoda len, že v celej tej snahe upútať ostatných ľudí mi pani M. zabudla zabaliť ponožky. Veď členkové biele ponožky v obleku majú tiež čosi do seba.
Kostol
Tu to až také grandiózne horibilné nie je. Tak najprv musíte s Flegmou v kočiari krúžiť po hrboľatej obežnej dráhe kostola, aby prioritne prejavovala svoje verbálne nadanie v exteriéri. Na druhej strane ale aspoň nie je potrebné kľačať, stáť na mieste, či vykonávať iné, pre vieru prepotrebné úkony. Rovnako ale budete musieť asi miliónkrát napomínať Trdlo, lebo to na zadku neobsedí a vy zaň v očiach pani M. nesiete bezodkladnú zodpovednosť. Presne pre toto prajem mladomanželom vždy aspoň zo päť takýchto „zázrakov“.
Zábava
Niekde v týchto okamihoch si pomaly začína rodič uvedomovať, akú veľkú chybu vlastne svojou atendáciou urobil. Najmä vo chvíli, keď Trdlo odmieta tancovať, socializovať sa s inými deťmi a dokonca ani tie balóny ju nevedia zabaviť na dlhšie. Načo sme ju sem teda brali, opýtal by sa básnik. Aspoňže sa s entuziazmom jej vlastným ponára do víru rodinno-spoločenskej hry Nepogrcaj sa© (patent pending). Ak náhodou neviete, vysvetlím pravidlá. Dieťa (konkrétne dnes večer Trdlo) pred sebou zrazu uvidí všetko to jedlo, pitie a jeho jedinou úlohou je napchať do seba čo najviac vo vopred stanovenom čase (zvyčajne končiacom okolo 10pm). Jediný nepriateľ je bedlivý rodič, snažiaci sa hľadať isté equlibrium na jednej strane s dieťaťom, čo je hladné a vrieska a na strane druhej to isté dieťa čo je prepchaté a vracia. Pomôže dokonale si pamätať poradie jedál (tyčinky sa jedia pred koláčom, polievka pred mäsom, alebo chipsy pred po počas čohokoľvek iného), alebo že džúsy nekombinujeme s bublinkovými nápojmi. Nech sa však snažíte akokoľvek, štvorročné dieťa, ktoré o desiatej večer zje hoc len jeden knedlík s mäsom a kapustou vám totálne zruší váš game plan. A ako mu tak o pol tretej ráno držíte vlasy, keď s plačom grcá do záchoda viete, že toto kolo ste rozhodne prehrali.
Čas pokročil, a preto prichádza čas odniesť Flegmu domov a dať ju spať. Starorodičovská hliadka je už pripravená a tak sa lúčim s pani M. a ostávam s Trdlom na mieste činu, veriac v jej skorý návrat. Nechodí však hodinu, dve. Flegma očividne nechce hrať podľa očakávaných pravidiel, a nakoľko sa blíži jedenásta hodina (a Trdlo už pomaly nevie stáť na nohách) každému je jasné, ako to dnes asi dopadne. Aby sme však v hanbe neostali predsa len dostaneme s manželkou šancu si zatancovať. Za výber piesní ľudovkového charakteru si dovoľujem verejne dídžeja pokarhať.
Záver
Keď sa konečne dotrepeme domov, dáme oba zázraky úspešne spať venujem pani M. jeden z tých „I told you so.“ pohľadov a ona ma za to rozhodne nemá rada o niečo viac. Aj preto vznikol vlastne tento článok. Jednak aby ľudia čo nemajú deti vedeli, ako veľmi sa ich život po ich naskladnení zmení. A druhak kvôli tomu, aby si ľudia čo deti majú prestali maľovať ružové okuliare popod fúzy a prestali veriť vo všeobecnú naklonenosť univerza v záujme ich plánov. Ale áno, detí sú požehnanie. A ešte aké.
