Aj vám príde politika akási nudná? Kde sú tie časy, keď tu bol Janko „Kelňa“ Ľupták, Vladko „Mufty“ Mečiar alebo taký Janči Slota. Už ani Matovič tak nekričí a nesype Poliačikovi striekačky na hlavu. Sulík už nelieta so spermatom na plagátoch. A Majo Kotleba tiež nejak fláka arizáciu. Je to proste nuda.
Vráťme sa k Jankovi Slotovi. Tento čurák človek s veľkým „Č“ bol známy najmä svojímm vrelým postojom k nášmu južnému susedovi – Maďarsku. Čo vlastne vieme o tejto krajine? Okrem toho, že Maďari prišli na škaredých krivých koníkoch odkiaľsi z Ázie? A toho, že najlepšie sa do Budapešti cestuje na tankoch? Všetko nepodstatné sa dozviete v tomto populárno-náučnom článku.
1. Tanky sú už OUT
Janko odporúčal na cestu do Budapešti najmä tankovú dopravu. Konkrétne „sadneme do tankoch a zrovnáme Budapešť!“ Osobne by som skôr ako tankovú dopravu uprednostnil vlaky Eurocity. Tie chodia každé dve hodiny a za spiatočnú cestu z Bratislavy dáte 17,5 eur slovenských. Cesta trvá necelé tri hodky. Ak idete viacerí, tak môže byť dobrou voľbou aj auto. Maďari sú takí zlatí, že Slovákom dokonca pomohli dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc.
2. Budapešť sú pôvodne tri mestá
Možno ste to nevedeli a možno si vravíte „aha, Captain Obvious!“ alebo po maďarsky Szívdleafaszomatbazdmeg! Buda, Pešť a Óbuda boli až do roku 1872 rozličné mestá, ktoré sa v tomto roku spojili a vytvorili ÓBudapešť. Hlavný rozdiel medzi Budou a Pešťou je okrem názvu v tom, že Buda je zelenšia a kopcovitá. Je tu viac rodinných domčekov. Pešť je plochá a je plná historických budov. Takže Parlament = Pešť, hrad = Buda.
3. Parlament stavali naši chlopci
I veruže i naši junáci stavali parlament. Túto krásnu neogotickú stavbu stavalo v rokoch 1895 až 1904 až 100.000 ľudí. Je to naozajstný monument a verte či neverte, stavbyvedúcim bol rodák z Liptovského Hrádku Ján Nepomuk Bobula. Aby toho nebolo málo, tak na budove parlamentu nájdete aj erb liptovskej či oravskej župy. Vlastne sú tam erby všetkých 72 žúp vtedajšieho Uhorského kráľovstva – slovenských, maďarských, transylvánskych, vojvodinských a iných.
4. Budapešť bola kedysi jedným z najprogresívnejších miest sveta
Tu slovo metro neznamená iba hypermarket alebo vybetónovanú dieru v Petržalke. Metro v Budapešti bolo historicky tretím na svete po New Yorku a Londýne. Bolo to v období, keď sa Uhorsku darilo. Konkrétne po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 až do prvej svetovej vojny. Vtedy sa postavilo takmer celé mesto vrátane Parlamentu, Baziliky svätého Štefana, hlavnej stanice Keleti pályaudvar a množstva iných budov. Stačili dve prehraté vojny a jedna zmarená revolúcia v 56-tom a Maďarsko je na tom ekonomicky dosť biedne. Platy sú tu momentálne nižšie ako na Slovensku a je tu celkovo chudoba. Budapešť má napriek tomu veľké čaro, nie nadarmo ju v 19. storočí nazývali Paríž východu.
5. Máme rovnaké slová
Áno, asi dve – aj to nadávky. K*rva a pi*a sa aj tu hojne používajú, takže sa nestratíte. Okrem toho máme rovnaké aj slovo mačka – po maďarsky macska. Tu to asi končí. Maďari majú podobný jazyk iba s Fínmi (neviem, kto na to kedy prišiel, ale OK), Estóncami a ešte nejakými malými random národami. Takže tu nebudete rozumieť ničomu, ale aspoň si precvičíte hlasivky na maďarských ö, ü, ő, ű.
6. Zarábajú sa tu státisíce
Tak veru. Ak sa chcete stať milionárom, presťahujte sa do Maďarska! Miestna mena forint je momentálne v kurze asi 312:1 voči euru. Ja pracujem v Budapešti a mesačne zarábam státisíce. Kúpim si za to síce električenku, chleba a zaplatím nájom, ale som milionár! Pred prijatím forintu platili Maďari menou „pengő“. Po prehratej druhej svetovej vojne bola v krajine taká inflácia, že sa tu platilo miliardovými bankovkami. To boli krásne časy.
7. Slovák už nie je drótos tót
Slovensko bolo kedysi Felvidék a Slovákom sa nepovedalo inak ako tót. Toto sa zmenilo v dvadsiatom storočí a slovo „tót“ sa dostalo do úzadia. Známym slovným spojením je „drótos tót“ (čítaj drótoš) – označenie pre drotára, väčšinou slovenského pôvodu. Felvidék sa momentálne stále občas používa na označenie južného Slovenska, do veľkej miery obývaného obyvateľmi maďarskej národnosti.
8. Prívarky a ovocné polievky
Maďarská kuchyňa je známa hlavne slovom „csípős“. Veru áno, štipľavé tu dosť fičí. Ja si Erős Pistu* dávam pomaly aj do koláčov. Typickým maďarským jedlom je guláš, halászlé alebo kurací paprikáš. Okrem toho majú Maďari výborné zákusky – odporúčam krémeš, réteš (štrúdľa) alebo špecialitku z gaštanového pyré – šomlói. Ak máte radi mäso, tak tu si prídete na svoje. Mäso s mäsom a trošku slaninky k tomu. To je maďarská diéta. Klobásky sú tu top a slaninka z mangalice tiež poteší vášho kardiológa. Veľkým freestylom, ktorý musí ochutnať každý človek, ktorý nemá rád dobré jedlo, sú maďarské ovocné polievky. Odporúčam mliečnu slivkovú alebo melónovú. Zaručene vám zrýchli krok!
*Erős Pista (po slovensky Silný Števo) – maďarská pasta zo surových mletých papričiek, vhodná ku každému jedlu! Zoženiete aj na Slovensku v Tescu.
9. Soros sa nečíta Soroš ale Šoroš
Aký by to bol článok o Maďarsku, ak by sme v ňom nespomenuli najobľúbenejšieho Maďara na svete. Nie, nemyslím Viktora Orbána, ale jeho soka – Georga Sorosa. Tento židojašter, Aštar Šeran, človek, ktorý môže za to, že ste kokot alebo že je vonku zlé počasie sa narodil v roku 1930 v Budapešti. Pôvodne sa volal György Schwartz a narodil sa do vplyvnej židovskej rodiny. Keďže to vtedy nebolo až tak cool, tak mladého Ďuriho otec zveril do opatery vplyvného maďarského politika a prijal meno Soros. Inak číta sa to Šoroš, nie Soroš. Soroš je po maďarsky tesný a šoroš radový. Potom mladý Ďuri emigroval do Londýna, kde sa priučil investovaniu a pekne zbohatol. Potom odišiel do Ameriky, kde zbohatol ešte viac. Medzičasom založil Open Society Foundation či Central European University, ktorá je najlepšie hodnotenou univerzitou v strednej Európe. Mimochodom aj Šorošov najväčší kritik – Viktor Orbán – študoval za Šorošove peniaze v Oxforde.
10. Sör, bor, pálinka
Maďari majú výbornú barack pálinku – teda marhuľovicu. Pálenie domáceho destilátu je tu, na rozdiel od Slovenska, legálne. Doma si tu môžete legálne vypáliť 86 litrov 42%-ného destilátu alebo 72,2 litra 50% destilátu. Nástroje na pálenie sa dajú v pohode kúpiť v obchodoch s náradím – pokochajte sa TU! Len na porovnanie na Slovensku vám za pálenie domácej pálenky hrozí pokuta minimálne 3319 Eur a v niektorých prípadoch aj väzenie.
Pivá v Maďarsku sú ako sex v kanoe – „fucking close to water“. Chýba im poriadny chmel a nemajú ani nejakú charakteristickú chuť. Naopak, vína sú výborné! Najznámejším je tokajské víno, ale je tu množstvo iných veľmi kvalitných a chutných vín. Takže v Budapešti na vínečko, alebo si dajte Plzničku či Bernarda, tie tu čapujú pomerne bežne. Aj Zlatý Bažant či Urpiner som tu už videl.
bonus: Janči Slota je populárny aj v Maďarsku
Na záver sa s vami chcem podeliť o hudobný skvost od maďarského hip-hopového umelca menom „Sub Bass Monster“. Tento populárny maďarský MC nahral v roku 2009 skladbu „Mista Slota“, ktorá priamo reaguje na jazykový zákon, upravujúci používanie jazyku národnostných menšín na Slovensku.
https://www.youtube.com/watch?v=xHtUBt6HB2Q
„Ó Mista Slota, jobban figyeljen oda,
Mit csinál, hej-hej ne legyen ostoba,
Az anyanyelvhez mindenkinek szíve joga,
Ettől megfosztani nem lehet soha, de soha..“
„Ó, pán Slota, dávajte si väčší pozor
čo robíte, hej hej a nebuďte hlupák,
na materinskú reč má každý právo
nikto ho o to nemôže nikdy, ale nikdy obrať.“
Köszi za prečítanie a príďte do Budapešti na jedno tankové. Myslím samozrejme pivo!
