Poznámka na úvod: cieľom môjho zanedbateľného príspevku je priniesť základné info o povedzme umelcoch, respektíve nazývajme veci pravým menom - alkoholikoch, ktorý sa v chvíľach, kedy sa nevenujú alkoholu, venujú nejakej umeleckej činnosti, napríklad maliari, sochári, básnici, románopisci a iný pisci, možno aj Joe Pesci, a vy ak máte čo-to poznané, ich možno podľa neveľa info poznáte a ak nie, možno dostanete chuť ich poznať, alebo poznať niečo z ich diela.

 

Y sa narodil tesne pred koncom roka, v ktorom sa narodil. Po nie celkom idylickom detstve, ale ako hovorí klasik - na šťastné detstvo nie je nikdy neskoro - študoval dokonca aj na vysokej škole /minimálne trojposchodová budova, projektovú dokumentáciu zverejníme neskôr/ jazyk, a to dokonca rodný jazyk, no dobre teda, keď to tak chcete vedieť, bola to angličtina a tá spomínaná univerzita má v názve jednu pesničku od Sonic Youth /to vám pomohlo, že?/.

 

Po skončení štúdií nastúpil ako novinár do jedného nemenovaného plátku, potom do ďalšieho a ďalšieho a medzitým začal písať poviedky a od tých sa dostal k románom. Takže y je spisovateľ, keby som nevedel, že teda bol /teraz je už hlinená soška Navahov či Navajov/, tak by som si myslel, že je to svetoznámy účtovník. Zapojil sa aj do niektorej svetovej vojny, ja mám modrú knižku, takže o vojnách neviem nič alebo aj menej. Napísal niekoľko kníh, je dosť možné, že niekoľko aj prečítal a pár možno aj podpísal.

 

S obľubou navštevoval jeden kontinent, na výber ich až tak veľa nemáme, tak povedzme, že ten, na ktorý chodil aj ten Ernest, aha, už viem, je dôležité mať Filipa - Oskar Widlák. Aj o tom kontinente napísal jednu knihu a v ďalšej /tej jedinej, ktorá vyšla už za komančov v slovenčine/ ju s obľubou spomína. Taktiež rád navštevoval niektoré európske mestá, Brugy nie, its a shithole.

Ku koncu nie veľmi dlhého života sa začali objavovať choroby a čuduj sa svete problémy s alkoholom /ako hovorí Tom Waits, nemám problémy s alkoholom, pokiaľ mám čo piť/.

Tá do slovenčiny preložená kniha vyšla až po tom, ako sa pobral na zelenšie pastviny.

Obsahuje 5 častí a každá sa volá krstným menom, čiže niečo ako Treasure od Cocteau Twins, ale úplne iné.

 

Aby som to zjednodušil, uvediem úryvok z rozsiahlejšie cyklu, ktorý by vám mohol pripomenúť, kto to je, v tom prípade, ak ste tú knihu čítali, pre ostatných na pobavenie.

Profesor Henry, alebo Kapitán, ako ho smeli volať ľudia, ktorých si obľúbil tak, že si dal tú námahu urážať ich, vyzeral ako krotká stará korytnačka. Oči mal skryté za okuliarmi, ktoré mu nebezpečne balansovali na koreni orlieho nosa. Ustavične z neho razila domáca pálenka, lebo Kapitán Henry pevne veril, že za rána sa zrak najlepšie prečistí poriadnym dúškom whisky, práve tak, ako veril, že mu obed lepšie pochutí po dvoch či troch poriadnych dávkach whisky a večer v kresle príde na najlepšie myšlienky po troch, štyroch, alebo najlepšie piatich poriadnych dávkach whisky.

 

Kto je y, nabudúce. Rovnako nabudúce nový y, ktorým bude alebo možno nebude Thomas Pynchon, plus nové informácie o ňom a nové fotografie, nie tie dve z ešte pred x rokov. Vaše správne odpovede, napr. že y je Christopher Marlowe, čakám v diskusii, rovnako ako aj oslavné hanopisy na ne/kvalitu môjho príspevku. Mimochodom y nie je ani Marlowe, ani Puškin a vonkoncom nie Boris Filan, ktorého pálenica ak ešte nevybuchla, tak už by mala.