Povedali by ste na vitálneho penzistu 80tnika, vyzerajúceho ako dvojník Václava Klausa, že v 80tich rokoch hýbal pomyslenými váhami špiónskeho sveta medzi USA a ZSSR? No budete sa čudovať tak, ako som ja čumel na telku s otvorenou hubou, keď som v TV sledoval dokument o chlapíkovi s krycím menom Pedro alias Rino alias Krtek, Karlovi Köcherovi. Tomuto pánovi sa totižto podarilo niečo, čo dovtedy a ani potom žiadnemu špiónovi z východného bloku – dostať sa do americkej CIA na obdobie skoro piatich rokov.
Začiatky
Narodil sa 21. septembra 1934 v Bratislave. Jeho matkou bola Slovenka židovského pôvodu z Trnavy, otcom zas český poštový úradník. V roku 1938 sa rodina s malým štvorročným synom sťahuje do Prahy, kde sa mladému Karlovi dostalo, najmä vďaka otcovi, špičkového vzdelania. Jeho matke, aj jemu ako čiastočnému Židovi, sa podarilo vyhýbať sa transportom do koncentračných táborov až do konca vojny. Detstvo a mladosť, poznačená priebehom vojny mu dalo do vienka špičkovú pamäť, vysoké IQ, ale aj na druhej strane, samoľúbosť, prchkú povahu a sexuálnu bujarosť.
Vyštudoval matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej, k tomu si pridal ešte dramaturgiu na FAMU. Pracoval ako scenárista a režisér vedecko-populárnych filmov televízie, potom učil v Prahe fyziku a matematiku, nakoniec bol redaktorom Čs. rozhlasu. V tamojšej redakcii humoru a satiry pracoval s veľkým úspechom a čakala ho sľubná budúcnosť, keby...... keby to nebol Karel Köcher.
V roku 1958 bol odsúdený okresným súdom v Prahe 2 za urážku verejného činiteľa na 3 mesiace podmienečne, s odkladom na 1 rok. Dôvodom k rozsudku bolo to, že 29. 9. 1958 bol v nočných hodinách spozorovaný príslušníkom Verejnej bezpečnosti, ako sa bozkával so svojím dievčaťom. Sledovanie príslušníka VB ho natoľko rozčúlilo, že v kontroverzii použil niekoľko urážlivých slov voči príslušníkovi VB, za čo bol odsúdený.
V máji 1962 bol odsúdený na 8 mesiacov podmienečne, s odkladom na dva roky za to, že si na jar 1961 pozval do bytu tri neplnoleté dievčatá, z ktorých jedna bola mladšia ako 15 rokov, a predvádzal s nimi „mejdanovú“ scénu. Jedna z týchto slečien bola neskôr pre morálne priestupky zatknutá a pri výpovedi opísala styk s Karlom ako znásilnenie. Hoci nakoniec sa súd nekonal a dievča obvinenie neskôr stiahlo, Köcherovi to vynieslo ďalšiu, vyššie spomenutú podmienku - za ohrozovanie mravnej výchovy mládeže. A vyhodili ho z rozhlasu, kde pracoval ako redaktor.
Köcher však už vtedy vedel, že chce pracovať v tajných službách a odísť do zahraničia. Spoluprácu podpísal v roku 1963, vo veku 29 rokov. V tom istom roku sa oženil s krásnou Hanou, mladšou o desať rokov. Nezvyčajný pár mal aj nezvyčajnú túžbu a to byť špiónmi, čo bolo v tej dobe dosť nezvyčajné, ale ako sa ukázalo neskôr, pre československú rozviedku veľmi výhodné. Hlavný dôvod je ten, že obaja agenti mohli byť nasadení ako manželský pár, pričom nebolo potrebné vymýšľať krytie a zároveň nehrozilo vyzradenie krytia druhým partnerom. Hana Pardamcová bola takisto členkou KSČ a ideovo plne súhlasila so svojím manželom. Nebolo teda nič lepšie, keď sa nájde takýto manželský pár, odhodlaný v mene ideológie ísť za svojím cieľom. Zostal len jediný problém a ten sa volá Polygraf.
Karel s manželkou Hanou
Ako oklamať polygraf
Každý vyslaný pracovník československej rozviedky, ktorý „akože“ prebehol (dvojitý agent), bol od polovice 50tych rokov podrobený pri vstupnom výsluchu aj testu na polygrafe (detektor lži). Polygraf je prístroj, ktorého princíp spočíva v tom, že prístroj zaznamenáva zmeny takých fyziologických procesov ako je tlkot srdca, krvný tlak a dýchanie na položené otázky, ktoré zachytáva krivka na odvíjajúcom sa papieri. Ak človek zaklame, krivka okamžite vyskočí, pretože sa mu buď zrýchli tep, alebo sa zmení hĺbka a rýchlosť dychu. A tu bol problém s nasadením dvojitých agentov, pretože „soudruzi z NDR“ nepoznali princíp polygrafu a teda nevedeli, ako ho prekonať. Toto sa zmenilo v r. 1962, keď si československá rozviedka na západe obstarala jeden starší polygraf a odovzdala ho Kriminalistickému ústavu, Hlavnej správe VB. Pod túto správu okamžite prišiel aj MUDr. Milan Dufek, aby preskúmal jeho činnosť, a to by neboli „soudruzi“, aby sa ho nepokúsili obísť. Tu sa na scénu nedostáva nik iný, než americký zbeh Glen Rohrer, bývalý poddôstojník americkej vojenskej spravodajskej služby DEA (Defence Inteligence Agency). Zbehnutie Rohrera, ktoré sa uskutočnilo v roku 1965, prišlo pre československú rozviedku práve vhod a dalo by sa povedať, že doslovne o 5 minút 12 - bol to dar z jasného neba. Rohrer, tesne predtým než sa rozhodol emigrovať opačným smerom, do ČSSR, pracoval ako výsluchový špecialista na polygrafe vo vtedajšej NSR. Rohrer bol ešte ďalším ternom pre našu službu - bol jedným z dvoch amerických špecialistov na polygrafy v Európe.
Tandem Rohrer a Dufek sa dal na neľahkú úlohu - ako oklamať detektor lži. Výcvik každého agenta proti polygrafu trval 2-3 hodiny denne, po dobu troch týždňov. Dufek sa s každým agentom zoznámil a zisťoval stupeň jeho inteligencie. Následne sa ho pýtal na veľmi zaujímavé veci typu: „Spáchali ste v minulosti vraždu, ktorá nebola odhalená? Boli ste neverný svojej milovanej manželke a teraz sa bojíte, že Vás opustí? Slúžili ste za vojny nacistom? Ste agentom CIA, BND, Mossadu?"
Dufek a Rohrer vymysleli jednu skvelú fintu ako oklamať americký polygraf - dôležité otázky, ako napríklad, či pracujete pre ŠtB a ste členom KSČ, kombinovali s bežnými otázkami - aké je dnes pekné počasie, pričom požadovali, aby si každý agent predstavoval u bežných otázok akékoľvek svoje veľké tajomstvo, ktoré v skutočnosti nemal. Zo začiatku každý vykazoval rozdiely medzi obyčajnými a závažnými otázkami - pri bežných bola krivka nízko, pri tých „vážnych" vyskakovala vysoko hore. Ale obaja cvičili agentov tak dlho, až boli obe krivky úplne rovnaké. Ak sa krivky u agenta ustálili, bol pripravený absolvovať test na polygrafe v CIA, FBI, NSA a pod. Niektorí odborníci sa ešte dnes domnievajú, že metóda Dufek-Rohrer oklamania polygrafu patrila medzi najdôležitejšie výsledky ŠtB za celých 40 rokov jej existencie. Metóda totiž nezostala iba u československej rozviedky - s veľkým úspechom ju prevzal jej starší brat KGB a ďalšie služby socialistického bloku. A Karel Köcher bol dobrý žiak, veľmi dobrý žiak. Techniku klamania polygrafu zvládol na 1tku a jeho odblokovacia technika obsahovala makovník, teda vždy, keď sa ho pýtali nejakú dôležitú otázku, tak on si predstavoval dobrý a chutný makovník. Tým pádom sa ukľudnil, jeho tepová frekvencia padla na „normál“ a dych bol pravidelný.
Amerika
Kľúčovou osobou pre úspech Köcherovej misie bol kontakt na profesora Klinea, s ktorým Karel nadviazal priateľstvo pri jeho cestách do Československa a ktorého si získal znalosťami o Kafkovi. ŠtB profesora podozrievala, že pracuje pre CIA a zrejme tu treba hľadať zárodok myšlienky vyslať Karla Köchera do USA.
Köcherovci prišli do New Yorku oficiálne ako emigranti. Köcher tvrdil, že z rozhlasu ho vyhodili pre jeho protištátne relácie. Do Ameriky emigroval cez Viedeň, kde mala manželka Hana strýka. Po krátkom čase vo Viedni požiadali Köcherovci o vydanie víz do USA a v decembri 1965 ho aj dostali. Karel Köcher mohol teda vyraziť za svojím snom. Najprv pracoval v rádiu Slobodná Európa.
Profesorovo odporučenie a jeho podpora pomohli nielen s vízami, ale dostali Karla-Rina na Indianskú štátnu univerzitu, kde získal magisterský diplom, a dokonca aj na prestížnu Kolumbijskú univerzitu, kde absolvoval doktorandské štúdium sovietológie u Zbigniewa Brzezinskeho. Tento človek mu neskôr aj dopomôže stať sa zamestnancom CIA.
Činí sa aj jeho krásna žena Hana (krycie meno Adrid). Napriek svojmu nežidovskému pôvodu preniká do obchodu s diamantmi a stáva sa súčasťou americkej smotánky. Köcherovci majú nezvyčajne aktívny sexuálny apetít, navštevujú swingers párty, kde si prostredníctvom sexu budujú významné spoločenské a politické kontakty, obaja získavajú americké občianstvo. Sexuálne žúrky im poskytnú aj takmer neobmedzený zdroj informácií a zabezpečí im to mnoho kontaktov do budúcna.
CIA
Cieľ misie je však jasný - dostať sa do mocenských a vládnych štruktúr USA, t.j. najskôr do Pentagonu a potom aj do CIA. Po udalostiach z augusta 1968 sa Köcher rozhodol prihlásiť FBI s tým, že im ponúka svoju spoluprácu, rozviedčíka prebehlíka. Paradoxne, agenti FBI pristupovali k jeho ponuke veľmi laxne a nereagovali. Československá tajná služba s ním na dva roky úplne prerušila spoluprácu. Bol svojský, neposlúchal, nechodil na dohodnuté schôdzky s riadiacimi agentmi, ktorí sa v New Yorku tvárili ako diplomati. Jeho šéfom došla trpezlivosť po tom, ako odmietol prísť na tajnú poradu do Československa. V roku 1971 sa tak dostal do prvého konfliktu s československou rozviedkou, kedy mu odmietli povoliť vycestovanie naspať do USA. Nakoniec povolenie dostal a v rovnaký rok mu bolo udelené aj občianstvo USA.
Do CIA sa dostal na vlastnú päsť, avšak s odporučením, aké mu mohlo dať meno Brzezinski. V novembri 1972 prešiel previerkou pred nástupom do zamestnania v CIA a bol najatý ako prekladateľ a analytik. Vydržal tam 4 roky, potom odišiel z postu analytik a prekladateľ bezpečnostných projektov. Preniknutie československého agenta do CIA vzbudilo záujem KGB, ktorá sa k schopnostiam ŠtB stavala veľmi skepticky. K bezproblémovému krytiu dopomohla perfektná ruština, ktorá mu zabezpečovala miesto analytika a manželka, ktorá, vzhľadom na svoje povolanie, cestovala po celom svete a zabezpečovala mu prenos citlivých materiálov a dokumentov. V roku 1974 sa Köcher dostal na oddelenie politického výskumu v CIA v Langley, postúpil najmä vďaka odporučeniu už menovaného Zbygniewa Brzezinskeho. Po dvoch rokoch bol Karel preradený do útvaru Transcriber Unit, kde už mal prístup k skutočne dôležitým materiálom s vyšším stupňom utajenia. Sám predseda KGB Andropov sa netajil uznaním a Köcherove správy hodnotil superlatívmi.
Inak zmýšľala naša zahraničná rozviedka pri ŠTB, tá Köchera podozrievala z dvojitej roly, nevedela stráviť odmlku po auguste 1968. Vyústenie konfliktu nastalo v roku 1976, kedy sa Köcher dostal do konfliktu s vtedajším veliteľom československej rozviedky, ktorý mu hrozili väzením, keď verejne nevyzradí ako CIA verbuje československý disent. Toto odmietol aj napriek tomu, že agenti prešli od vyhrážok k sľubom a sľubovali mu vilu v lukratívnej časti Prahy.
Každopádne, Karel sa činil, a aj vďaka jeho správam priamo do ústredia KGB sa sovietom podarilo odhaliť viacero diplomatov, ktorí prebehli na druhú stranu. Jedným z nich bol Alexandr Ogorodnik. Prvé previerky nepreukázali nič a vychádzajúca hviezda KGB, budúci generál a neskôr jeden z najznámejších prebehlíkov Oleg Kalugin, pojal podozrenie, že Karel pracuje pre Američanov a svojimi správami má KGB zahltiť a zmiasť. Informácia o Ogorodnikovi sa ale potvrdila. Pri jednej z rutinných sledovačiek amerického diplomata v roku 1977 bola zachytená výmena signálov s okoloidúcim autom. Auto riadil Ogorodnik. Pri výsluchu sa priznal a súhlasil, že bude spolupracovať. Keď mal spísať všetko, čo odovzdal Američanom, zahral divadlo s nepíšucim perom a požiadal o svoje vlastné. Neopatrný príslušník KGB mu ho podal, Ogorodnik z neho v sekunde vytiahol ampulu s cyankáli a prehltol ju. Podozrenie samotného Kalugina sprevádzalo ich vzťah neustále a malo celkom prozaický dôvod. Sám Kalugin bol totižto dvojitý agent a pracoval pre Američanov.
Köcherovci pri jednej návšteve v Prahe, ČSSR
Začiatok konca
Dá sa povedať, že odhalenie Ogorodnika bol posledný majsterštyk Köchera, vlastne odvtedy už stratil príležitosť dostať sa k spravodajsky citlivým informáciám, pretože v roku 1977 opúšťa CIA aj napriek tomu, že v roku 1976 sa k moci dostáva Jimmy Carter a Zbygniew Brzezinski sa stáva branno-bezpečnostným poradcom prezidenta. Köcher však svoj odchod zdôvodňuje nátlakom samotnej KGB, najmä Kalugina, ktorý ho neustále obviňuje z toho, že pracuje na dve strany.
Informácie teraz získavajú hlavne zo svojich známych swingers party, kde sa činí najmä jeho manželka Hana, ktorá bola krásna a sexuálne náruživá. O jej „vypočúvacích“ metódach kolujú historky a povráva sa, že touto metódou prišla k citlivejším informáciám, než jej manžel Karel. Köcher obvinenia z účasti na sexuálnych orgiách vždy vehementne odmietal ako pokus FBI a CIA morálne ho dehonestovať.
Každopádne, menší prísun informácií priamo z CIA znamenajú aj menší príjem podarenej rodinky Köcherovcov a život v luxuse začína byť neudržateľný. Preto sa sťahujú do menšieho bytu a rodina sa musí uskromniť. Karel príjme miesto na univerzite v New Yorku a manželka Hana sa ďalej venuje obchodu s diamantami.
V roku 1982 prichádza naposledy do Prahy ako agent (potom až v roku 1986 cez most špiónov – Glienicker Brücke v Berlíne), čo Köcher chápe ako prejav svojej dobrej vôle. Pri stretnutí sa opätovne dostáva do konfliktu z Čs. rozviedkou, ktorá ho obviňuje z podkopávania jej autority u KGB a chce mu zadávať svoje úlohy. To Köcher dmieta a situácia vyvrcholí odmietnutím Köchera na plánovanej tlačovej konferencii, na ktorej mal v Prahe na pokyn KGB a ŠTB obviniť Václava Havla z protištátnej činnosti. Köcher odmieta a informuje nadriadených, že sa musí hlásiť v CIA najneskôr do 72 hodín od odchodu. To zaberie a následne mu je povolené odcestovať naspäť do USA.
Po návrate „domov“ ho navštívi Jan Šturma (vlastným menom Jan Fila), zástupca šéfa 52 odboru zahraničnej rozviedky a po ospravedlnení sa menom celej zahraničnej rozviedky predstaví ponuku na ďalšiu spoluprácu s Čs.rozviedkou. Tá obsahuje poskytovanie kontaktov a informácií už nie v CIA, ale prostredníctvom jeho a verejných zdrojov. Ale vtedy už Karel tuší, že sa nad ním zmráka a chcel „vymeniť“ pôsobisko v USA za Rakúsko, teda bližšie domov. To je mu v 1983 umožnené a Köcherovci sa začínajú baliť.
Zatknutie
Ako to však už býva zvykom v mnohých príbehoch, pred odchodom 27.11.1984 zatýka FBI oboch manželov. Príčina zatknutie je nejasná, kolujú dve verzie. Samotný Köcher tvrdí, že FBI sledovala stopy manželskej dvojice cca 2 roky a ponúkla prostredníctvom detektíva Browna spoluprácu. Avšak pri jednom plánovanom stretnutí niekto Browna zastrelí a FBI už neváha a začína konať. Köcher to celé pripisuje neoficiálnej vojne medzi CIA a FBI. Oficiálna verzia je však skromnejšia a obmedzuje sa len na vznesenie obvinenia za špionáž pre KGB a ŠTB. Túto verziu podporí samotný Köcher, ktorý sa netají svojou špiónskou činnosťou a hnaný svojím veľkým egom podrobne popisuje svoju činnosť v CIA vyvaleným vyšetrovateľom FBI.
Köcher končí vo vyšetrovacej väzbe so spoluväzňami ako slávnym mafiánskym členom Fanciscom Panzeom, či vodcom čiernych leopardov Faraganom. FBI zrejme predpokladá, že sa Köcher zosype a pristúpi na spoluprácu. Vo väzení strávi nakoniec 14 mesiacov bez súdu, pretože ŠTB o výmenu neprejavovala príliš veľký záujem. Avšak bol tu stále niekto, kto ten záujem mal.
"Za Köchera by sme vymenili aj päť Ščaranských," povedal k tomu neskorší šéf KGB Vladimir Krjučkov. Sovietsky matematik a disident židovského pôvodu Ščaranský mal vtedy len 37 rokov, v ZSSR bol ale odsúdený za údajnú vlastizradu na 13 rokov väzenia. Vtedy mal za sebou deväť rokov z trestu, ktorý strávil v deviatich väzniciach.
Výmena
Ako spomína samotný Köcher: 11. februára 1986 pripadlo na utorok, tento zimný deň sa ukazoval, že bude rovnaký ako každý druhý. Stranícke Rudé Právo vyšlo s palcovými titulkami, ktoré ospevovali tradičné úspechy budovania socializmu a pripomenulo čitateľom, že aj československí komunisti sa vydali cestou prestavby. Nad mostom Glienicker Brücke, slávnym to mostom špiónov, týčiacim sa hrdlo nad riekou Havel, ktorý spájal berlínsku štvrť Wannsee s Postupimom, sa vznášala jemná hmla. Slnko sa iba predieralo ponad ťažké mraky, keď tu ticho preťal zvuk motora. Pred mostom zastavil mercedes, z ktorého vystúpil štíhly, vysoký muž v baranici. Pozrel sa na bielu čiaru oddeľujúcu Západný Berlín od hranice Nemeckej demokratickej republiky a v duchu si pomyslel: "Konečne sa vraciam späť, ale trvalo im to sakramentsky dlho".
Celkovo bolo vtedy vymenených deväť osôb. Západným smerom putoval Ščaranský a občania NDR Wolf-Georg Frohn a Dietrich Nistroy a tiež Čech Jaroslav Javorský, syn tenistu Jiřího Javorského. Sovietsky zväz získal okrem manželov Köcherovcov aj ruského občana Jevgenija Semljakova, Poliaka Jerzyho Kaczmarka a Nemca Detlefa Scharfenortha. Po výmene zbavili Köcherovcov občianstva USA.
Po revolúcii
Ďalšie osudy oboch hlavných postáv výmeny boli rozdielne. Po viac než 20 rokoch sa manželia Köcherovci vrátili do rodnej vlasti a očakávali od komunistického režimu vďaku. Na voľný a luxusný život v USA zvyknutí manželia sa ale len veľmi ťažko vyrovnávali so zošnurovanou realitou socialistického Československa. Köcher v Československu pracoval najprv na ministerstve vnútra a potom, až do roku 1990 v Prognostickom ústave ČSAV. Po nežnej revolúcii jeho verejné pôsobenie skončilo. Ščaranský odišiel do Izraela, prijal meno Natan a stal sa úspešným politikom. Hana sa zamestnala ako ekonomická manažérka na britskej ambasáde, ale povesť ju dobehla (na základe udania slovenského agenta Egona Lanského) a bola prepustená.
https://www.valka.cz/12418-Kdo-je-Karel-Koecher
https://plus7dni.pluska.sk/ludia/oklamal-aj-detektor-lzi-rodak-bratislavy-sluzbach-cia
https://soldan.blog.sme.sk/c/211156/Volam-sa-Kocher-Karel-Kocher.html
