Disclaimer: Postavy v tomto príbehu nie sú skutočné. Príbeh nie je skutočný. Nič nie je skutočné. Okrem Aslana. Ten skutočný je. Hail Aslan.


Depresia sa prezentuje v maske racionálneho myslenia.

 

Nemôže ovládať, ako sa cíti, ale môže ovládať, ako koná. A ak nemôže ovládať, ako koná, vymaní sa z tej situácie, ide si ľahnúť a zajtra to skúsi znova. A to je jej dvojdielna, patentovaná metóda na život s bipolárnou afektívnou poruchou. Kým jej nebolo šesť, bola jedináčik. Rodičia jej venovali všetku pozornosť na svete. Potom sa narodil jej brat. Zmizla všetka pozornosť. Rodičia sa rozviedli. Skončilo detstvo. Život sa stal skutočným, nelaskavým a náročným.

 

Katku som nevidel dobré dva roky. Doniesla nejaké ružové talianske spumante. Už len keď vidím tú fľašu, mám hyperglykémiu. Hneď som jej potiahol paralelu, že Talianov nemám rád, lebo lovia vlky do pascí. Pregúľala očami – z ktorých som vyčítal, streda dnes nebude, pán moc chytrý – a naliala si. Pozerali sme Crawl so CGI hurikánom a CGI aligátormi. Ale hrá tam Barry Pepper alias ostreľovač Jackson zo SPR, a to sa ráta. Vlastne nie. Crawl je fakt sprostý film.

 

Vzal som gitaru a dali sme dvojhlas Book Of Love, z plného hrdla a celkom falošne. Bolo to magické. Aj susedia si mysleli. Keď sme sa dostali k tomu G-C-D-G v All things we´re all too young to know, zaspomínal som si. Bude v tom kúsok melanchólie.


Ľudia, ktorých milujeme, majú schopnosť nás zničiť ďaleko nad naše predstavy.

 

Katka sedela na oddelení technickej prípravy výroby. Cez prestávku počas rokovania som si šiel zapáliť pod fajčiarsky prístrešok. Jej tmavo hnedé oči si ma premerali a celkom nahlas a bez ostychu predniesla kolegyni „Hm. Myslím, že môže byť.“

 

Ako spieva Freddie Mercury, príliš veľa lásky ťa zabije.

 

Vydala sa v devätnástich. Myslela si, že už nikdy nikoho nenájde. Nechcela ten ošiaľ stratiť. Písala preňho básne. Maľovala. On jej k sviatku posielal kvety. Objednával stoly v podnikoch. Bol to taký – wau, niekto ma miluje – moment. Mladí ľudia, ktorí ešte celkom nechápu, kto vlastne sú, čo chcú v živote robiť. Kolízie boli čoraz častejšie. Zostal po nich rozbitý porcelán a ďalšia ryha v plávajúcej podlahe.

 

Po jednej hádke sa neceremoniálne zbalil a odišiel. Rozísť sa s dobrým človekom je devastujúce. Vyrastala s bongom. Keď gandža už nemala ten potrebný kick, presedlala na heroín. Mala panický strach z injekcií. Inhalovala tú eufóriu. Básne a obrazy už neboli o láske. Často maľovala postavu bez ľudských čŕt stratenú v spleti čiar a plôch. Objala mizériu a dala jej pevný stisk. Dostala halucinácie decentne pretkané seba zničujúcimi predstavami. Hrozná. Neschopná. Hlúpa. Návaly vášnivej zlosti ju nechávali vyčerpanú. Zbavovali ju cenností. Zbavovali ju priateľov. Záchvat úzkosti prišiel bez varovania. Rozbúšilo sa jej srdce. Horela jej tvár. Migréna. Triaška. Tlak na hrudníku. Nemohla sa poriadne nadýchnuť. Vlastné telo sa stalo jej nepriateľom. Po chrbte jej stekal ľadový pot. Zatočila sa jej hlava.

 

Urgent. Psychiater. Lôžková časť. Vyšetrenia. Psychiater. Statočný výraz v tvári. Prepúšťacia správa.

 

V práci ju povýšili. Dostala platový dekrét. Chcela to patrične osláviť. Otvorila fľašu Frankovky modrej. Predávkovala sa liekmi od psychiatra. Skončila na štyri týždne v nemocnici. Známy kolotoč. Prečo sa znovu nedať zviezť.

 

Toto ti nikto nepovie. Nie je to učebnicový príklad seba obetovania ako Lawrence Oates, ktorý počas Terra Nova expedície do Antarktídy trpel omrzlinami a gangrénou. Vstal z lôžka, „Pôjdem von. Chvíľu sa zdržím,“ a zo stanu vykročil do snehového blizardu len v spodnom prádle.

 

 

Keď sa dostaneš takto blízko? Stratíš kontrolu nad telesnými funkciami. Jediné, na čo dokážeš myslieť je, že to bol fakt blbý nápad. Bolí to. Je to ponižujúce. Je to škaredé. Rodičia prišli za ňou, keď ju v urgente stále dávali dokopy: Pripútaná k lôžku remeňmi. Trčia z nej hadičky. Lekári do nej pumpujú absorpčné uhlie. Mašina, ktorá monitoruje činnosť srdca, vydáva nervózne pípanie. Upotená. Špinavá od zvratkov a fekálií. V bolestiach.

 

Katka sa dostala k smrti tak blízko, že sa jej dívala do tých čiernych očí, usmiala sa na ňu na šírku osem zubov, potom si zapálila cigaretu, potiahla z nej a utrúsila „Hm. Myslím, že môže byť.“

 

 

 

Keď mi to rozprávala, bolo to s istou dávkou čierneho humoru. Aspoň sa jej rodičia znovu medzi sebou normálne bavia, nielen skrze osobné invektíva. Zabehla sa pozrieť do Narnie a vrátila sa späť. Boha nevidela. Hail Aslan! Pri plnom vedomí bola o 10 dní. Zmenilo ju to. Nebudem ti klamať a nepoviem ti, že jej život je zrazu lepším, že si uvedomila jeho cennosť a výnimočnosť a váži si maličkostí. Jej život je podobný môjmu. Môj je podobný tvojmu. Surový. Boľavý. Škaredý. A zároveň vzrušujúci, nákazlivý, srandovný, krásny a pojašený. Reálny. Znovu začala písať básne. Vydala zbierku. Cestuje. Zostala však stále naštvaná a smutná, s pocitom, že toto je absolútne maximum, akým by jej život mohol niekedy byť. Nechala si ukradnúť veľa potenciálnych príležitostí. Robí, čo je v jej silách, aby zo svojho života spravila niečo, na čo môže byť hrdá. Ale bolí to každý deň. Zápasí s tým, aby urobila niečo zmysluplné, nie aby len prišla domov, zjedla lacné jedlo a od vyčerpania zaspala nad rozčítanou knihou vo svojom zlomenom hojdacom kresle.

 

Malo by to mať nejaké morálne ponaučenie na záver. Každý dobrý príbeh má. Chcem napísať, že to bol hrubý a sebecký akt. Zbytočný. Hlúpy. Ale napadlo mi, že je to odo mňa tak trochu pokrytecké. Raz budem starý páprda, sedieť na verande svojho domu, snáď s garážou plnou áut, myšlienkami s niekým, kto zato stál, pchať tabak do fajky, zapíjať deň whisky a pičovať na mladých. Pravdepodobne tam budem sedieť s diabetickou nohou, možno dvomi. Budem vedieť, že si zajtra po mňa prídu, aby si zo mňa po neúspešnej pulznej magnetoterapii v nemocnici odkrojili. Ako z môjho deda. Načo. O dva roky pomalej smrti neskôr budem aj tak v pekle. Poľovníci predsa nejdú do nebíčka. Možno budem reinkarnovaný ako pevná vysoká blondýnka. Možno niekde na Floride. Za 300.000 dolárov tam človek kúpi dom na pobreží. Okrem toho ja nejsom nejaká pojebaná saláma. Potom tá moja P30, ktorú som si nie za lacný peniaz upravil kvôli ipsc, nebude vyzerať úplne najhoršie.