Keďže „hejterom“ sa podľa mňa môže stať naozaj každý a obzvlášť v krajine skoro neobmedzených právomocí verejných činiteľov, tak svoje nenávistné polienko pridám aj ja. Ako tak pozerám, na úvod je to celkom málo, ale snáď bude stačiť a môžeme rovno prejsť k podstate dnešného článku.

 

Nie, nie. Názov nepochádza z generátora náhodných slov a ani som nespojil dokopy niekoľko prevádzok v nedeľu vo švíkoch praskajúceho „zet ó céčka“. Ide prosím pekne o jeden podnik s v podstate identickým názvom na strednom Považí v jednej stredne väčšej diere dedine. Ako správny „hejter“ som ho v živote nenavštívil a dokonca som ani nešiel okolo aspoň na bicykli. Zahliadol som len reklamu na fialovo-modrej sociálnej sieti (Dúfam, že som tú farbu trafil správne, lebo rôzne odtiene zo základnej palety mi robia veľké problémy. Pre istotu, RGB zápis je 59,89,152). A asi sa pýtate, čím ma ten podnik tak nahneval, že o ňom píšem článok? V podstate len svojím názvom a s ním súvisiacim zameraním samotnej prevádzky. Celé mi to príde ako typicky slovenská schizofrénia stravovacích zariadení. Tak sme fast food s kebabom, dobrá kaviareň alebo miesto, kde sa dá hrať bowling? Je mi jasné, že na Slovensku je možné robiť všetko naraz a na jednom mieste, ale takto to podľa mňa nebude vynikať ani v jednom.

 

Osobne si návštevu tohto zariadenia predstavujem asi takto. Vchádzam do celkom pekne zariadenej reštaurácie. Ako prvé mi do nosa udrie vôňa typická pre pečené marinované mäso, avšak zmiešaná s vôňou čerstvo zomletej kávy. Výsledok si nevie môj mozog dať dokopy. Aj keď vôbec netuším, prečo. Ako druhý vnem mi udrie do uší hluk padajúcich koliek, spojený s hlasným smiechom dobre sa zabávajúcej partie miestnych sedliakov obyvateľov. Pristupujem k baru, kde ma obslúži barman a kuchár v jednej osobe. Objednávam si cappuccino a k tomu kebab do ruky. Popri tom, ako mi mašinka spraví skvelú kávu, barman obratne obrezáva čerstvé pečené mäsko do žemle. S kávou v jednej ruke a mastným kebabom v druhej ruke sa presúvam k bowlingovej dráhe. Trochu suchší kebab zapíjam cappuccinom. Po ukončení konzumácie sa chcem zaskvieť prvým hodom a som prekvapený, že mi bowlingová guľa padá z mastnej ruky rovno na nohu. Tak nič, miestne čajočky na toto nezbalím, ale skúsim to znovu na borovičku za 50 centov počas sobotnej zábavy.

 

Naozaj kvalitný podnik sa zameria na jeden produkt, jeden druh zákazníkov a tomu podriadi celý vzhľad interiéru, menu atď... a bez problémov si obháji vyššie ceny kvalitou služieb a ponúkaného tovaru. Ale nie na Slovensku. Tu si miestny podnikateľ nie je istý kúpnou silou dedinčanov, tak tam bude ponúkať všetko, čo mu príde na rozum. Je to podobné, ako keď mi v reštaurácii okrem 45 druhov pizze a aspoň 160-tich možných kombinácií cestovín s omáčkami ponúkajú aj rôzne druhy šalátov, jedál z hydiny čí bravčového mäsa. A samozrejme, nesmie chýbať vysmážaný syr (a.k.a smažáčik) s hranolkami, to pre prípad, že by som si predsa len nevedel z tých 250 jedál vybrať aspoň jedno jediné. Veď náš zákazník, náš pán a musíme ulahodiť naozaj každému. Neviem ako vy, ale ja osobne uprednostňujem jednoduchší jedálniček. Aspoň ušetrím 10 drahocenných minút môjho inak biedneho života. Na záver ešte dodám, že spomínaný podnik má akciu a robí vraj hamburger ako krava. Bohaaa, to už fakt kde sme, aby som šiel do reštaurácie na kebab a oni mi ponúkli burger ? Stále zabúdam, že na Slovensku. Prepáčte.

 

Ale keďže aj negatívna reklama je vraj reklama, tak to tam choďte za mňa odskúšať a potom môžete „hejtovať“ spolu so mnou, alebo aj nie. Uvidíte. A ešte odkaz pre hnidopichov, že čo jáá som spravil pre slovenský fast food. Tak moji milí zlatí nemeckí, ja som obehal po svete viac fast foodov, ako ich je dokopy v Poluse a  Auparku. „Hejtu“ zdar, a keď ma nabudúce opäť naštve nejaká úplne nepodstatná kravina, tak skúsim prekonať svoju lenivosť a dať ju opäť na DM.