Krav maga

Tiež ste ako deti pozerali radi filmy s bojovým umením? Všetko s Bruceom Leem, Jackiem Chanom, Jet Lim, Jean-Claudeom van Dammeom? Pamätá si niekto maďarský seriál s karatistkou Lindou? A len tak medzi nami pošepky, aby náhodou niekto neprepočul... filmy so Stevenom Seagalom? A potom ste so súrodencami pred televízorom nacvičovali výkopy, ľavé a pravé háky, snažili ste sa chytiť jeden druhého pod krkom a vymaniť sa zo zovretia a položiť súpera na chrbát. To bola sranda, čo? To ste sa vybláznili a vybili si baterky! Ja som bola už odmalička fascinovaná týmito športmi, čisto teoreticky, samozrejme, ako sa na knihomoľa patrí. Možno je to aj dobre, lebo teraz by som už pravdepodobne skuvíňala na sedačke ako joki. Ale aspoň vám môžem odporučiť celkom dobré veci, ktoré som naposledy videla, napríklad Kingdom (nie The Kingdom) o jednom americkom trénerovi a jeho škole bojových umení alebo film Warrior, záverečné scény som si pozrela už asi desaťkrát. A Johna Wicka môžem pozerať donekonečna – naserú ho a on ide a všetkých brutálne zakiluje. Také jednoduché a upokojujúce.  

Už som občas aj hľadala nejaké školy v okolí, ale nevedela som presne, ktorý šport by som chcela skúsiť, pretože treba počítať s výdavkami za členské a výbavu (základná výbava jednorazovo asi 200 EUR, členské 50 EUR mesačne) a človek by mal mať aspoň nejakú motiváciu vytrvať. Jó, a nech do mňa nikto netlačí žiadnu filozofiu alebo náboženstvo. Pre mňa ako lakomca je napríklad dostatočne motivujúce vysoké členské, ale keď som si to spočítala na mojich desiatich židáckych prstoch, stále mi vychádzalo, že by som ani nemala rozmýšľať nad tým, ako ušetriť na športe, ktorý je pre mňa dobrý pri mojom sedavom zamestnaní. Case dismissed.

Keďže som samozrejme aj lenivá, hľadala som najprv nejakú školu najlepšie hneď u susedov, ale nakoniec mi vyhodilo školu kravmagúčka Retzef tu v Dordrechte, asi 7 minút na bicykli od môjho domu. Odhodlávala som sa asi mesiac, ale kamarát ma dobre navnadil a tak som napísala e-mail, či môžem prísť na skúšobnú hodinu. Tréner sa nesral a povedal mi, že mám prísť ešte v ten večer.

Len po jednom zlom odbočení som sa doviezla na bicykli pred malú budovu, odparkovala som batavusa a vošla som dnu. Dojo má asi 400 m2 a podlaha je vydláždená matracmi. „Ahoj, Menkib!“ už ma vítal s úsmevom tréner Timo. Je to zakladateľ školy a celý život sa venoval  kickboxu, ninjutsu a jiu jitsu, ale pred šestnástimi rokmi objavil krav maga a to sa mu tak zapáčilo, že pri tom ostal. Timo je síce menšieho vzrastu, ale zato je plešatý, čo ho kvalifikuje na Holanďana, a to sa oplatí. A aký je malý, taký je vrtký. Ukazoval nám jeden cvik, kde ležíte na zemi tvárou dolu a potom sa ako palacinka na panvici prehupnete na chrbát. On to urobil tak rýchlo, že som ani nezaregistrovala ako. Na jeho hodiny chodí všetko odkedy to vie chodiť, má tréningy aj pre malé deti, samostatné hodiny sebaobrany pre ženy, potom hodiny krav maga pre začiatočníkov a pre pokročilých, kombat fitness a v piatok si ešte odpália dekle pri MMA (mixed martial arts). A dekel som si musela hľadať až dakde v Tokiu, keď na tréning docupitala asi sedemdesiatročná babka. Ešte teraz, keď píšem tento článok, mám asi 5-centimentrovú modrinu na pravom predlaktí od jej kostnaných brániacich sa rúk.

Krav maga (hebr. boj zblízka) je izraelské bojové umenie s technikami na sebaobranu a boj zblízka. Je to tak trochu „pouličné“ bojové umenie a v reálnej situácii môžete použiť tie najbakanejšie techniky a špinavé ťahy, aké sú poruke, jeho hlavným cieľom je čo najúčinnejšie a čo najrýchlejšie sa obrániť a eliminovať útočníka. Jeho zakladateľom bol Imi Lichtenfeld, narodený v Budapešti, ale vyrastal... wait for it... v Bratislaveeee!

Tréning je mňam. Cvičí sa naboso. Začíname poriadnym zabehnutím, krúžením rukami a potom nasleduje trénovanie techniky úderov a kopanie (do vaku), nasleduje napríklad tréning s nožom a precvičovaním obranných a útočných hmatov alebo aj obyčajné odrážanie sa alebo „legwork“, tancovanie, ktoré poznáme z boxu. Každý tréning je iný. Je to kontaktný šport a aj s chráničmi, ochranou zubov a rozkroku sa vždy ujde nejaká tá modrinka. Ruka v ruke s 2-3-dňovou svalovicou, zodratou kožou či mozoľmi z rukavíc z boxovania. Takže áno, bolí to. Ale veď to už poznáte z Pedrovho fňukania.

Ostatné hodiny mu pomáha viesť asi 10 ďalších chrumkavých majiteľov čierneho pásu, čo vám budem hovoriť, niektorí vyzerajú naozaj dobre. Ale čo je ešte lepšie je, že sú to celkom inteligentní pokojní ľudia, ktorí sú veľmi príjemní, radi sa zasmejú, urobia si zo seba srandu a keď je to potrebné, vysvetlia ti, ak niečo robíš nesprávne. Na konci je, čomu sa preveľmi teším, dobrý strečing.

Mala som možnosť sledovať aj skupinu pokročilých pri sparingu... no môj ty gumený nôž! Toľko drsnej mužskej sily a testosterónu som už dlho nevidela. Speaking of which... zastúpenie pohlaví a vekových kategórií na tréningoch. Zastúpenie žien sa doteraz pohybovalo od 30-50 (!) percent (tá emancipácia, že). Vekový diapazón bol od 13 do 70.

Fun fact je, že keď niekomu poviem, že robím tento šport, odstúpi odo mňa minimálne dva kroky a vyhlási, že som nebezpečná. Ňuňu.

Už sa teším na diskusiu, hlavne na

  • Lučiakov koment o tom, ako mileniáli nevedia, čo so sebou
  • link od Pedra na Modrého koníka ako highlight jeho pozorovania planktónu v jeho prirodzenom prostredí
  • ubezpečenie od ryazana, že o tom nič neviem a nemám pravdu a následné vysvetlenie, ako je to správne, sprevádzané siahodlhým názorom traktátom, ktorý potvrdzuje pravdivosť jeho výroku
  • generalizujúci komentár od PMRB
  • komentár od GW, aké je neženské robiť čokoľvek okrem natŕčania žemlíc a nerobiť jeho život peklom
  • Niektov komentár – ježiši, to ani nechcem vidieť

 

Viac možno v ďalšom článku alebo v diskusii.

Kida, priatelia.