Škoda 1203
Montéři vystoupili ze dvanáctsettrojky.
Tak jsme tu paninko se kouknout na ten krám (Tři sestry)
Kto by si ju nepamätal? Ešte nedávno ste ju mohli stretnúť ako sanitku, čierny pohrebák, prípadne v súkromnom sektore v rôznom štádiu zožratia hrdzou. Tento automobil drží niekoľko naj. Najdlhšie vyvíjaný a najdlhšie vyrábaný automobil pochádzajúci z ČSSR.
Ale od začiatku. Po vojne to nebolo med lízať a potom, čo si nás zobrali do parády komanči už vôbec nie. Ak ste chceli niečo veľké a rozmerné prepraviť, tak sa to buď do auta vošlo, alebo aj nie. Jediné auto, ktoré ako tak slúžilo na prepravu ako sanitka a iné činnosti, bola škodovka 1201 s karosériou kombi, pripomínajúcou knedlík.
Komanči pochopili, že takto krajinu budovať nevieme a dali škodovke príkaz navrhnúť a postaviť prototyp moderného dodávkového automobilu, ktorý by slúžil ako dodávka, sanita, mikrobus a všetko, na čo si spomeniete. Konštruktéri sa do toho pustili s nadšením, i keď strana im hádzala pod nohy polená v podobe príkazov, zákazov a obmedzení. Motor musel ostať zo starého kombíka, veľa dielov malo byť unifikovaných. Keď už boli prototypy vyrobené, prišla na trh škoda 1000MB a niekomu napadlo, že teda kurňa Pepo, mohli by sa trošku na seba ponášať a mať spoločné veci, nech to je lacnejšie. Takže sa všetko muselo prepracovať, dodávka dostala predné aj zadné svetlá z 1000MB a bočné plechy sa prekonštruovali tak, aby to oku lahodilo.
Kupodivu to dopadlo celkom dobre, len sa vývoj natiahol na dlhočizných 12 rokov. Nová dodávka tak začala schádzať z výrobnej linky už akosi zastaralá. Ale v tej dobe chvála bohu aj za to. Na cesty sa teda dostalo autíčko schopné prepraviť takmer tonu nákladu, vo verzii mikrobus 8 pasažierov, prípadne vo verzii COM 5 ľudí a fúru haraburdia. Vidno, že v tej dobe sa ešte tápalo, ako má vlastne dodávka vyzerať. Pretože dnes by nikoho nenapadlo urobiť zadnú stenu tak šikmú, že strecha uteká oproti hrane podlahy skoro pol metra. V praxi to znamená, že keď dovnútra vtrepem skriňu a spodok mi ešte vojde, dvere už nezavriem a musím ísť s otvorenými.
1203 mala nie veľmi šťastne navrhnutý podvozok. Motor vpredu medzi sedadlom vodiča a spolujazdca, sedadlá nad kolesami (vzor VW Transporter čisto náhodný) a pohon zadnej nápravy. Úplne ako BMW, len ináč. Takže prázdna dodávka hopsala riťou po ceste, nezaťažený zadok si ťažko držal stopu a v kombinácii s diagonálnymi pneumatikami to musela byť prča. Smiešne krátky rázvor náprav aj rozchod kolies tomu ešte napomáhal. Naproti tomu vyše metrový zadný previs spôsoboval, že prázdna dodávka si svietila doslova meter pred seba, plne naložená zase pánubohu do okien. Po nejakom čase sa išlo vylepšovať zopár drobností a detských chybičiek a 1203-ka prišla o elegantný šilt nad čelným sklom. Aerodynamika a spotreba totiž boli známe pojmy aj v ČSSR. Naša dodávočka mala vo svojom živote smolu. Potrebovala by silnejší motor, ale na jeho vývoj akosi neboli prostriedky. Sľubne vyzeral prototyp novej škodovice v spolupráci s Giugiarom a 1500 cm3 motorom, ktorý by sa zabudoval aj do dodávky, no bohužiaľ sa projekt ďalej ako k prototypu nedostal. V strane niekomu napadlo, že nám agrárnikom na Slovensku treba pomôcť a aj u nás by sa mali vyrábať autá. Voľba padla na 1203-ku. Kým sa tak stalo, ubehlo veľa rokov a výroba u nás začala až v roku 1981. V roku 1985 (niektoré pramene uvádzajú až 1990) konečne dostáva silnejší motor. Po revolúcii rapídne poklesla kvalita výroby tak, že máloktorá dodávka došla po vlastnej osi z výrobného závodu k zákazníkovi a musela najprv do servisu. Legendy hovoria, že z tohto obdobia sa už nezachoval žiaden kus. Jednoducho zhnili. Takže ak ešte uvidíte niekde behať 1203, je pravdepodobne staršia ako vy, alebo je to kus, ktorý vyrobil jeden nadšenec z Čiech, ktorý poskupoval všetky formy a matrice a spolu s partičkou vyrábal túto dodávku zákazkovo do roku 2017.
Na pripomenutie skvelých minulých časov pripájam link do diskusie, kde sa vyjadrujú užívatelia:
https://auto.idnes.cz/diskuse.aspx?iddiskuse=A100927_153556_auto_ojetiny_fdv&razeni=vlakno&strana=2
A zopár fotiek:
Barkas B1000
Od spriatelených západných súdruhov (nie až tak západných, ako by sa nám páčilo) sa dala zohnať dodávka Barkas. Táto podivuhodná dodávočka sa vyrábala od roku 1961 až do 1991. Dnes znie úsmevne názov dodávky „Schnelltransporter“. Východní Nemci boli špecialisti na dvojtaktné motory a poháňali tým snáď aj práčky. A teda to až tak neprekvapuje, že dvojtaktný trojvalec Wartburg narvali aj do Barkasu. Dvojtakt asi nevoňal Belgičanom a tak dovážaným Barkasom montovali dieslový motor z Forda. Podľa vtedajších zvyklostí bol motor vpredu, ale poháňaná bola predná náprava. Vyrábal sa ako dievča pre všetko a mal mnoho podôb. Skriňová dodávka, valník, mikrobus, sanitka. Osobne sa mi podarilo stretnúť 6-kolesový variant na prepravu automobilov. Rovnako ako naša 1203-ka, aj Barkas odviezol tonu nákladu. Bol jednoduchý, a tak sa tam veľmi nemalo čo posrať. Ak aj áno, opravy boli jednoduché a dali sa robiť doslova na ulici. Pamätníci si ho chvália, vraj bol lepší ako 1203 a mal perfektnú vychytávku - nezávislé benzínové vykurovanie kabíny. Ak ste Barkasa vykšeftovali a prestavali na karavan, bol to vcelku luxus.
ŽUK
Také trošku zvláštne meno a dodávka od severných bratov Bolka i Lolka z krajiny krowiek, oštiepkov i samochodow. Poliaci sa s vývojom toľko nesrali, použili kopec dielov z osobáku Warszawa a do roka vznikol prototyp dodávky. Od roku 1959 začala sériová výroba. Žuk mal najprv iba trojstupňovú prevodovku a dvojlitrový motor, ktorý zožral 16 litrov benzínu na stovku, no teda žiadna sláva. Poháňaná bola zadná náprava, na tú dobu klasika. Konštruktéri dosť laborovali s nosnosťami a typmi karosérií a tak najmocnejší ŽUK odviezol aj 1500 kg nákladu. Priebežne bol vylepšovaný a po cestách a necestách behali furgony, mikrobusy, valníky, hasičské dodávky. Poľský obchodný duch neostal nič dlžný svojej povesti a ŽUK sa začal preháňať aj po Egyptských pieskoch. Poliakom bolo jasné, že sa modernizovať automobil navrhnutý koncom 50. rokov nedá donekonečna a tak hľadali náhradu v podobe licenčne vyrábaného Bedfordu. Rokovania však stroskotali a tak milý ŽUK ostal vo výrobe až do roku 1998, kde ho konečne nahradil Lublin. Ja osobne som sa určite v Žuku viezol, mal takú sračkovo-pieskovú farbu a to je tak všetko, čo si vydolujem z pamäte trojročného decka.
Multicar
Do východného Nemecka sa ešte na skok vrátime. Síce to nie je vyslovene dodávka, ale je to malé a rozkošné. Toto mini vozítko bolo hojne používané v mestách ako komunálne a variabilita nadstavieb snáď nemá konca. Svojím spôsobom to je legenda a firma ako jediná spomedzi socialistických automobiliek prežila privatizáciu a úspešne si urvala kúsok koláča na trhu aj v dnešnej dobe.
Za svoj zrod vďačí akumulátorovému vozíku, kde obsluha stála vpredu a ovládala vozík pákami. Potom v roku 1960 dostal vozík dieslový motorček, následne jednomiestnu kabínu, potom dvojmiestnu a nakoniec prišla najpopulárnejšia, masovo rozšírená verzia M25 s hranatou zelenou kabínou. Autíčko malo nosnosť dve tony a verzií vzniklo veľmi veľa plus ešte aspoň dve. Klasický valník, kropiace polievacie, zametacie, posýpacie s pluhom, smetiarske. Dokonca sa podarilo vyrobiť verziu 4x4 a tá slúžila aj v poľnohospodárstve. Skrátka univerzálny ťahúň.
