Lietanie a modelárstvo ľudí zaujímalo od vekov, od pozorovania vysoko letiacich vtákov a brúsenia Venúš z kameňov, sme prešli cez lietadlá a modely lietadiel, až k raketám letiacim na Mesiac a ešte ďalej do vesmíru a stavaniu malých rakiet s ktorými sa nadšenci snažia vzlietnuť do výšok. Po rokoch babrania sa inžinierov s elektrickými obvodmi, čipmi, magnetmi a celkovou miniaturizáciou došlo lietanie aj k bežnému plebsu vo forme lietadielok a dronov, ktoré si môžu za pár šupov kúpiť a púšťať len tak doma na dvore, či niekde na poli. A keďže tých lietajúcich vecí začalo byť vo vzduchu dosť veľa a miestami vďaka bezohľadnosti pilotov začali ohrozovať prevádzku veľkých lietadiel došlo aj v tomto smere k regulácii. Na úrovni EÚ máme napríklad nariadenia 2019/945, 2019/947 a 2021/664 a potom aj ich ne/implementáciu na úrovni Slovenska vyhláškami Dopravného úradu 2/2019 a leteckým zákonom.
V tejto prvej časti by sme sa v skratke povenovali názvosloviu a rozdeleniu bezpilotných lietadiel (UAV od unmanned aerial vehicle, ja ich budem pre zjednodušenie volať drony, aj keď tu spadajú aj všetky modely lietadiel, vrtuľníkov, rakiet, atď.), následne sa v druhej časti povenujeme detailom ako vybaviť oficiality na Slovensku a oficiálne lietať.
EÚ nám svojimi nariadeniami zadefinovala kategórie jednotlivých dronov, požiadavky na ich prevádzku, aj isté limity s čím sa kde dá oficiálne lietať. A aby toho nebolo málo, namiešala nám k tomu koktail rôznych kombinácií, podľa toho, čo kedy, dokedy a kde platilo, platí a bude platiť.
Drony delíme do 3 základných kategórií:
Otvorená kategória (Open) – tu spadajú všetky drony pre voľnočasové použitie a komerčné aktivity s nízkym rizikom prevádzky, kde musíme spĺňať pár základných podmienok používania, napr. dron musí mať do 25kg, lietanie v režime VLOS (visual line of sight = dron stále pod dohľadom voľným okom, nestačí vidieť video na ovládači), let maximálne do výšky 120m nad zemou, nelietanie nad ľuďmi, nezhadzovanie vecí... Na lietanie postačí prečítať si návod, nejaké to poistenie, pri ťažších dronoch online školenie ukončené skúškou a certifikátom.
Osobitná kategória (Specific) - tu spadá rizikovejšie lietanie, kde už je potrebné mať za sebou nejaké to dôkladnejšie vzdelávanie (meteorológia, čítanie leteckej mapy, atď.), nalietané hodiny, skúšky pozostávajú nie len z online testov ale preukazuje sa aj schopnosť ovládania dronu priamo pred skúšobnou komisiou dopravného úradu podobne ako pred policajtmi pri vodičáku. V tejto kategórii už môže mať dron aj nad 25kg, lietať nad 120m, prípadne lietať BVLOS (beyond VLOS = mimo priamy dohľad), zhadzovať predmety, môže sa lietať s ťažším dronom v zastavanom území, atď.
Certifikovaná kategória (Certified) - je určená pre operácie s najvyššou úrovňou rizika, ako budú lety dronov s pasažiermi na palube, napríklad aerotaxi. Prístup použitý na zaistenie bezpečnosti týchto letov bude veľmi podobný prístupu používanému v pilotovanom letectve.
Otvorená kategória ktorá nás ako nadšencov zaujíma je ešte rozdelená do troch podkategórií – A1, A2, A3 – ktoré možno zhrnúť ako:
A1: lietanie v mestských oblastiach (môže byť nad ľuďmi - jednotlivcami, ale nie nad zhromaždeniami ľudí), a mimo zastavané územia,
A2: lietanie v mestských oblastiach vo vzdialenosti 5m (resp. 30m podľa schopností dronu) od ľudí a budov, a mimo zastavané územia,
A3: lietanie mimo zastavané územia.
Dôvod na toto rozdelenie treba hľadať vo veľkosti (resp. hmotnosti) dronov, ktoré môžu v jednotlivých podkategóriách lietať a v prípade pádu či nárazu spôsobiť škodu alebo úraz. Aby to bolo v aktuálne prechodnom období komplikovanejšie od 1.1.2024 musia byť všetky drony uvádzané na trh (t.j. nie postavené doma na kolene) certifikované podľa váhy a schopností do jednej z tried C0 až C6. Tie uvedené na trh do 31.12.2023 ktoré toto označenie nemajú sa do týchto podkategórií začleňujú s inými váhami a v novom roku sa aj významne obmedzia. Pár detailov poskytne nasledujúca (dosť zjednodušená) tabuľka:
Ak by sme to mali okomentovať v skratke:
- Pri hocakom drone s kamerou je potrebné sa registrovať na dopravnom úrade ako prevádzkovateľ bezpilotného systému UAS (UAV = lietadlo/dron, UAS = systém pozostávajúci z UAV a ovládača) a mať uzavretú poistku zodpovednosti za škodu z prevádzky lietadla (aj ako súkromná osoba).
- Ak dron váži viac ako 250g (a aj keď nemá kameru) je potrebné sa registrovať na dopravnom úrade ako prevádzkovateľ bezpilotného systému UAS, mať poistku a k tomu absolvovať online školenia a skúšky na certifikát A1/A3, čo je niečo ako základný vodičák na dron.
- Ak chceme lietať s ťažším dronom v zastavanom území spadáme pod kategóriu A2 a je potrebné absolvovať „live (oh no)“ letecké skúšky kategórie A2 na Dopravnom úrade. K ľuďom a budovám sa môžeme priblížiť na 30m, resp. na 5m v pomalom režime lietania.
- S najväčšími mašinami sa treba hrať za mestom.
- A rozdiel medzi operátorom/prevádzkovateľom a pilotom? Prevádzkovateľ je vlastníkom dronu, registruje sa na dopravnom úrade kde dostane svoju „ŠPZtku“ (na rozdiel od áut rovnaká „ŠPZ“ musí byť na všetkých dronoch vo vlastníctve), rieši poistky. Pilot je ten kto dron reálne obsluhuje, má mať absolvované školenia, absolvované skúšky a pridelené certifikáty do podkategórií v ktorých ide lietať. Prevádzkovateľ môže byť zároveň pilotom, pilot môže mať dron len požičaný od prevádzkovateľa a tým pádom nemusí byť sám prevádzkovateľom.
Na obrázku nižšie máme jeden praktický prevádzkový problém, ako zabezpečiť, aby dron bol stále maximálne 120m nad povrchom. Zjednodušuje sa to meraním od miesta vzletu, pilot ale musí od oka tých 120m nad terénom dodržiavať..
Nabudúce sa pozrieme na to, ako si vybaviť registráciu prevádzkovateľa UAS a pilota na Slovensku a teda lietať legálne „se vším všudy“.
