Programy
V tejto krajine je veľmi ťažké nestať sa otrokom televízie. Každý si nájde to svoje (s hrôzou som sa pristihla, že pozerám aj programy, aké v skutočnosti neznášam). Len pár príkladov:
¨
Škaredé káčatko. Organizátori zlapajú na ulici určitý počet ľudí, namaľujú ich, prezlečú a zmenia na nepoznanie.
Niektorí sa ale prihlásia dobrovoľne. Istá deva bola nahnevaná, že jej tridsaťosemročný manžel si ako pubertiak ešte stále všade vylepuje plagáty Juventusu. Rozhodla sa dokázať mu, že má krajšie stehná ako Zidane, takže s ňou nafotili sexy kalendár v jedinom exemplári. Keď nič netušiaceho manžela zavolali na pódium a pred všetkými divákmi mu z jeho prípravy premietali provokatívne zábery manželky v spodnej bielizni, evidentne nebol vo svojej koži. Potil sa, červenal a pokúsil sa projekciu zastaviť. Viem si živo predstaviť, že po príchode domov najprv strhol kalendáre Juventusu, a potom manželku za to, že sa polonahá producírovala pred celým Talianskom, strieskal ako hada.
Mojou najobľúbenejšou rubrikou bola „Hádaj, kto príde do postele“. Starší signor priznal, že miluje svoju manželku, hoci je „veľká ako tri manželky“, prekážalo mu však, že si odmietala obliecť sexy nočnú bielizeň.
Spolu s televíziou pripravil pascu: o tretej v noci ich za nepretržitého filmovania vpustil do domu. Potichučky vyšli po schodoch do spálne, odkryli perinu a pod ňou ležala obrovská pani v obtiahnutých čiernych kraťasoch a tričku bez rukávov. Keď ju zobudili, bola v šoku - strapatá, spuchnutá, na líci odtlačok vankúša – a oproti nej stálo päť cudzích chlapov a svietilo na ňu desať reflektorov. No keď nechcela pred celým národom vyzerať ako suchár, musela sa tváriť, že to bol úžasný nápad.
Potom už v priamom prenose priviezli v posteli na scénu manžela a za zvukov romantickej hudby sa hore na schodoch objavila jeho polovička. Mohutná dáma v čiernej čipkovanej košieľke pomaly schádzala dolu a predvádzala čerstvo naučené pózy, tu sa prehla cez zábradlie, tam koketne pohodila hlavou. Jej mužovi sa splnil životný sen, od spokojnosti žiaril, najmä keď verejne sľúbila, že obtiahnuté kraťasy spáli a odteraz bude chodiť do postele už iba takto.
Čudujete sa, že program mal úspech?
¨
Hyeny riešia „najpálčivejšie“ problémy ľudstva. Keď sa diváci pohoršovali nad zmenou správania futbalového trénera Parmy, napísali im a oni prípad hneď zdokumentovali na záberoch z minulého roka. Vtedy počas hry šalel, skákal, dupal, vrieskal, svoje oblečenie rozhádzal medzi fanúšikov a behal medzi nimi polonahý. Tento rok na všetkých zápasoch len smutne postával. A tak sa šli spýtať najprv hráčov, čo na to oni, a potom zašli za ním. Tréner povedal, že asi práve nemal náladu, ale neprestali doňho hučať, kým zo seba nestrhol košeľu a neskočil jednej hyene do náručia.
V čase, keď ešte svetom neletel Big Brother, sa rozhodli zorganizovať prvú Truman show v Taliansku. Štyroch dobrovoľníkov, ktorí netušili, o čo pôjde, zavreli do výťahu. Najprv sa rozprávali, potom sa pustili do jedla, pričom som postrehla, že im tam zrejme naschvál podhodili fazuľový šalát. Napokon sa snažili zaspať, lenže...
Výťah bol malý, ležali takmer jeden na druhom. Tým dvom, čo sa rozprestierali vedľa kriviek dlhonohej tmavovlásky, chodilo po rozume všeličo, len nie spánok. Ďalší šialene chrápal a navyše, ako zaznamenal mikrofón, bôby urobili svoje a bolo to ako delostrelecký podvečer, salva za salvou. Jeden z účastníkov experimentu nevydržal, vraj ho bolí brucho (bodaj by nie, z toľkej fazule), tak ho vypustili, ostatní vydržali v zamorenom ovzduší ešte hodinu, a napokon to tiež vzdali.
Viete, ako Taliani milujú futbal a je vám jasné, že všetky zápasy sú donekonečna a do najmenších detailov rozoberané – napríklad v programe Moviola. Hyeny zorganizovali Moviolu Movioly: komentovali zábery komentátorov komentujúcich futbalistov. Zväčšili a opakovane premietali detaily ich rúk, chlpatého nosa, neumytých uší, vačkov pod očami a vyrážok na čele a k tomu zhnusene prevolávali: „No fuj, to je odporné, pozrite, má uši plné mazu!“ a „Ja sa z toho povraciam, z nosa mu trčí šušeň!“
Futbalisti boli pomstení.
¨
V Meteoritoch hľadajú a nachádzajú ľudí, ktorí kedysi na chvíľu zažiarili – škandálom, tragédiou, či jediným celosvetovým hitom, a potom navždy zmizli v prepadlisku dejín. Najprv ukážu daného jedinca ako mladého, krásneho, úžasného, a potom tam príde obtlstlý, škaredý, plešatý a starý. Iba čo človeku vezmú ilúzie, radšej ich mali nechať tam, kde boli!
¨
V Bravo bravissimo slávychtiví rodičia demonštrujú, ako sa dajú pri troche dobrej vôle vydrilovať vlastné deti. Špecializujú sa na miniimitácie Madonny a Michaela Jacksona, ktoré tancujú tak skvele, že by Jacko stmavol od závisti. Ale dobrý bol aj päťročný imitátor talianskych politikov (ľudia sa smiali) a štvorročná japonská baletka. Jednou rukou visela na tyči, predvádzala prvky, s akými by mal problém aj majster sveta v športovej gymnastike a ešte sa i usmievala.
Vyhral mrňavý Nicola, ktorý sa síce ledva dobatolil na javisko, ale spieval bravúrne. Mne sa najviac páčili rozhovory s účinkujúcimi, napríklad keď sa dieťaťa pýtali, prečo si vybralo tú či onú pesničku. Kučeravá Valentina spievala „Rose rosse“ (Červené ruže): „Lebo môj ocko ešte nikdy mame nepriniesol kvety.“
Záber na otca: sedel tam ako praštený panvicou a očividne ľutoval, že splodil potomka.
¨
Striscia la notizia je dlhé roky nasledovanejším programom talianskej televízie a jej autor Antonio Ricci o ňom chodí prednášať po celej Európe. Je vzorom odvahy a boja proti cenzúre, korupcii, podvodom i hlúposti. Pred Strisciou sa trasú všetci, všade sa dostane a všetko odhalí. Mnohých zlodejíčkov dostala za mreže a mnohých politikov zosmiešnila.
Kedysi dávno jej kamera detailne predviedla, ako poslanci „pracujú“ počas zasadania. Jeden vystrihol dieru do papiera, okolo nej nakreslil ženskú postavu, prst strčil do diery a robil ním všelijaké nemravné pohyby. Po tomto „objave“ v parlamente na druhý deň premiestnili všetky kamery tak, aby mohli brať zástupcov ľudu iba zdiaľky.
Strisciu uvádza na striedačku dvojica geniálnych komikov a zopár externých moderátorov. Jeden z nich, Dario Ballantini, sa podľa potreby prezliekal za známe osobnosti, najväčší úspech zožal ako módny návrhár Valentino - vlasy ulízané gélom, na tvári kilo bronzového mejkapu a strnulé kútiky úst vytočené dohora. Večery trávil na recepciách, komentoval oblečenie smotánky, čo využil i na omakanie prítomných dám. Tu siahol do výstrihu Sharon Stone, tam na zadok Nicol Kidman. Ani páni neušli jeho pozornosti, najmä ak sa rozhodli pre nesprávnu značku: „Prečo si si nevzal oblek odo mňa, drahý?“, pýtal sa urazený Valentino nežným hláskom. Cudzinci obvykle nevedeli, že ide o imitátora a cítili sa poctení, že im golier napráva maestro osobne.
Za trapasy, výroky od veci či iné hlúpe činy udeľuje Striscia špeciálnu cenu – zlatého tapíra. Väčšinu ľudí neteší a snažia sa jej osobnému dodávateľovi Valeriovi Stafellimu ujsť. Niekedy ich prenasleduje celé dni a občas sa mu ujde aj po držke či do intímnych partií.
Mike Bongiorno si zlatú sošku za ignorovanie spolumoderátorky na Miss Taliansko prevziať odmietol – Valeriovi vynadal, nafrfľal, a napokon zvieratko šmaril o zem, kde sa rozbilo na tisíc kusov.
To brazílsky brankár Dida, ktorého Stafelli zastihol v aute v podzemnej garáži, sa tapíra ani len nedotkol. Bol mu udelený za filmovanie na trávniku: keď ho súper spakruky capol, ešte chvíľu behal, potom mu došlo, že by to mohol uhrať na faul – načo zrazu padol na zem ako podťatý. Striscia mala podozrenie, že šlo o úder otrávenou rukou, keďže sa zložil až o chvíľu, hahaha. Brazílčan nezaprel športového ducha a kľučkoval aj v aute, najprv cúvol, potom vyrazil vpred, znova počkal a keď ho Stafelli už-už dobiehal, dupol na plyn a zmizol v diaľke.
A čo by to bol za program bez valetiek, však? Tie zo Striscie sa volajú veline a sú snom všetkých chlapov aj dievčat (tým ide o povolanie, samozrejme). Veline sú na obrazovke každý deň okrem víkendu, vidí ich najviac ľudí a zákonite sa zasnubujú s hercami a futbalistami. Striedajú sa po dvoch - troch rokoch. Výber nových velín trval v priamom prenose štyri mesiace a finále sledovalo viac ako desať miliónov divákov (Miss Italia len osem).
