V diskusii ste sa pýtali, prečo som sa radšej nevybral do Demänovskej alebo Súľovskej jaskyne. Odpoveď je jasná. Do Gibraltaru som nešiel kvôli zostupu do jaskyne. Chodievam tam tak dva-tri razy do roka, na Gibraltáre je centrála firmy a väčšina môjho teamu.

Tentokrát bol aj špeciálny dôvod – kolegyňa dala výpoveď, aby sa mohla starať o mamu s rakovinou. Šéf ju ukecal na sabbatical a všetci (vratane jej) dúfajú, že sa v septembri vráti.

Dohodli sme sa, že nonGIB kolegovia prídu do GIBu sa s ňou rozlúčiť a spravíme si malý teambuilding.

Naschvál som napísal nedoletela, nakoľko Gibraltár má len maličké letisko, kam sa dá dostať hlavne z UK. Také maličké, že ľudia môžu vidieť pristávajúce alebo odlietavajúce lietadla úplne zblízka. https://www.youtube.com/watch?v=K2IB54jb3tc&t=24s

Letieť cez Londýn by pre mňa bola dosť veľká zachádzka, tak lietavam do Malagy, odkiaľ ma berie firemný šofér Jose (nehovorí anglicky). Po 1 a pol hodinovej ceste a prekročení hranice zo Španielska sa blížime ku Gibraltáru a k dominante krajiny – The Rock.

Ak ste nevedeli, Gibraltár bol kedysi UK kolóniou a viacmennej ho niektorí tak stále berú. Spolu s UK vystúpili z EU (vraj v GIBe za Brexit hlasovali dvaja ľudia z populácie približne 32000) a čoskoro budú oslavovať 70. výročie vlády kráľovnej (prípravy sú už v plnom prúde). Keďže sa mi podarilo tento článok dopísať až o 3 mesiace neskôr, oslavy boli nakoniec zrušené.


Bývanie v GIBe je strašne drahé, nakoľko priestoru je málo. Väčšina pracovníkov teda býva a dochádza zo Španielska (čo samozrejme Brexit slušne skomplikoval a ešte stále to nie je doriešené).

Veď aj hotel, v ktorom som býval, je nakoniec len veľká jachta.

https://www.sunborngibraltar.com/en/

Je cítiť veľký koloniálny vplyv (ale jazdi sa vpravo!), áut nie je veľa, sú tu hlavne skútre a bicykle, školáci v uniformách, čistota a výzor budov a ich názvy a číslovanie.

Na spoločnom dvojhodinovom obede sa mi podarilo spektakulárne spáliť a po nákupe krému proti popáleninám sme sa vybrali do officu. Kolegovia sa rozhodli zopakovať výlet do jaskýň. Pre upresnenie, tento výlet už raz bol. V roku 2019. Ja som ho zmeškal, keďže moje lietadlo malo problém s motorom a nakoniec som so 14 hodinovým meškaním doletel z Kodane.

Oni vedeli do čoho idú. Ja veru nie. Bral som to ako prehliadku jaskyne tak maximálne na hodinu, niečo ako Demänovská, alebo jaskyňa Driny, kde som bol pár mesiacov dozadu.

 

V zostave traja Angličania, jeden Gibraltárčan, Španiel, tučnejší Amik, Poliak v sandáloch a ja v barefootoch s uterákom (Towel day baby!) sme si vyšlapali The Rock, cestou sme stretli niekoľko voľne žijúcich makakov. Nekŕmiť, hryzú (ako ten bobor).

Po pol hodine sa sme dorazili ku vchodu do jaskyne. Nie, nebol to tento, ale tento, asi o 100 metrov nižšie.

Keby som sa viac zaujímal o čom ten výlet bude, tak by som si všimol aj túto schému, kam vlastne ideme. Ale nezaujímal, takže som ju uvidel až po návrate.

Viedol nás tam dobrovoľný (ale certifikovaný) sprievodca. Túto prehliadku ročne absolvuje okolo 700 ľudí, čo je pri množstve turistov, ktorí Gibraltár navštívia, naozaj málo.

Neuveríte, Lower Michael’s Cave, sa nachádza pod Michael’s Cave, najväčšou jaskyňou v Rocku. Bola objavená pri snahe vytvoriť ďalší východ z Rocku pomocou výbušnín. Počas vojen bola používaná aj ako nemocnica, pretože tam bolo relatívne chladno a čiastočne sterilné prostredie. Sprievodca nám ukázal miesto, kam ukladali pacientov a jamu na amputované končatiny, ktoré potom poliali vápnom, hygienokracia v praxi.

Následne nám ukázal úzku dieru, ku ktorej sa viaže zaujímavá historka. 

Vraj sa ju anglickí vojaci snažili preskúmať, aby zistili, či tadiaľ nedokáže prejsť nepriateľ. Je však dosť dlhá a úzka, tak do nej spustili mladého bubeníka priviazaného na lane, ktorý mal každých 15 minút lanom mykať, že či je ešte stále v poriadku. Po určitom čase lanom mykať prestal a keď lano vytiahli, bolo prerezané.

Vybrali sa ho zachrániť dvaja dôstojníci, ale keď tiež prestali po určitom čase lanom mykať, tak po vytiahnutí lana zistili, že je tiež prerezané.

Ďalej tam už nikto neliezol. 

Vraj ich neskôr uvideli v Španielsku s miestnymi ľahkými dievčinami a vraj smrť zinscenovali, aby sa zbavili dlhov z gamblingu. Vraj.

Následne sme sa vybrali dole schodmi do jaskyne. Naivne som si myslel, že to čo nám bolo ukázane predtým bolo všetko.

Vraj to bude trosku náročnejšie, ale nič, čo by sme nezvládli. Trošku (aspoň pre mňa) to bolo mierne zľahčovanie situácie, lebo som mrjác, ktorý sa boji, že spadne niekam do hlbín, odkiaľ ho nevytiahnu.

Po hodine lezenia, šmýkania, nadávok a nejakých odrenín a modrín sme sa dostali k highlightom celého výletu. Napríklad k päť metrov hlbokému jazierku so sladkou vodou, ktoré sme mali obísť dookola po niekoľko centimetrov širokom krehkom okraji. Než sme sa na toto dobrodružstvo odhodlali, bolo nám oznámene, že na druhej strane je výťah, ktorý nás vyvezie hore.

Našťastie, nikomu sa nepodarilo do jazierka spadnúť. Stratili sme iba jednu baterku, po ktorú sa sprievodca na druhy deň musel vrátiť.

Najfotografovanejší útvar v celej jaskyni (je streda, Ajka?).

Tento kvapeľ, ktorý vznikal asi 40 rokov.

Tajomné písmena, ktoré vraj po preložení znamenajú: Leave your guide a good tip.

Po poobdivovaní všetkých týchto krás (naozaj to stálo za to?), sme sa vybrali k výťahu.

Až na to, že žiadny výťah tam nebol a vracali sme sa späť rovnakou cestou. Kolegyňa na konci výstupu povedala, že na to, ako tvrdím, že nenadávam, som bohoval ako vikingský nájazdník. Veď áno, bola to jediná možnosť ako nemyslieť na to, že som na šmykľavom okraji 5 metrov hlbokého jazierka a držím sa iba mokrej steny špičkami prstov, ktoré som do nej zúfalo zatínal.

Znovu nikto do jazierka nepadol, teda s výnimkou jedného Inda, ktorého sme stihli zachytiť a skončil iba s nohavicami mokrými po kolená. Cesta späť už bola ľahšia, lebo sme vedeli, čo nás čaká.

Po úspešnom absolvovaní tejto tortúry (aspoň pre mňa) sme si mohli vychutnať západ slnka.

 

Dodatok: kolega z US doletel do UK s manželkou a strávil celý týždeň so zvyškom teamu. V nedeľu mali letieť na Gilraltár, ale jeho manželka chytila covid už v utorok. Tak ju nechal v hoteli a išiel sám. Tu s nami absolvoval mítingy s GIB teamom a teambuilding (vrátane tohto zostupu). V sobotu odletel s manželkou späť do US, nakoľko už bola negatívna.

V utorok neprišiel na míting. Čo sa stáva.

Neskôr sme sa dozvedeli, že umrel. Nevieme, čo presne sa stalo, nebol tučný (na Amika), ale vraj mal kedysi problém s alkoholom a depresiami. Otázok je veľa, odpoveď ani po 3 mesiacoch nemáme a ani mať nebudeme (privacy issues).

 

Mal iba 35 rokov.


Chýbaš nám Jared.