Ten ľudský „modzek“, to je vám zaujímavá vec. Len tak ležím o polnoci, ešte nabudený z posilky v posteli a snažím sa zaspať, keď ma zrazu začnú zaplavovať myšlienky a spomienky na môj doterajší život. Niektoré momenty v pamäti ostávajú, iné padajú do zabudnutia. Keďže spánok je stále v nedohľadne, vstávam a sadám za elektronického kamoša, nech to šľahnem na papier. A keďže pajcovanie mi nie je cudzie, volím štýl rapovej skupiny Moja Reč v pesničke CVAK (nehádžte na mňa hnilé rajčiny, že som počúval rap). Riešiť chronológiu o polnoci je nonsens, tak poradie volím čisto náhodne, ako príde.

Revem ako zmyslov zbavený, kričím o pomoc a zvádzam boj o holý život s matkou po ceste do jaslí. Neviem, kde to je, ako to tam vyzerá a čo sa tam robí, ale viem, že tam nechcem ísť! Radšej by som podstúpil výprask ako vkročiť na neprebádanú pôdu! CVAK.

V babke šípim komplica, kedykoľvek sa obetuje a zostáva so mnou doma, aby som nemusel nikam ísť. Pre mňa Pani žena! odkedy mi harddisk začína zapisovať. CVAK.

Škôlka, inštitúcia zákonite prichádzajúca po jasliach. Nikto sa jej nevyhne. Cudzie deti okolo mňa vyzerajú, že majú rovnaké problémy ako ja. Vytvárame prvú bandu. Dievčatá sú úhlavný nepriateľ, útočia na nás bez varovania a dôvodu. Jeden z prvých nápadov, na ktorý som patrične hrdý a o ktorom s obľubou recipročne počúvam od mojej matky je nepozorované vloženie kameňa do teplákov jedného šuhaja z opozičnej bandy a následného oznamu, že sa posral. Kačica funguje, učiteľka odvádza plačúceho konkurenta na záchod. CVAK.

Karma prichádza v podobe hlinenej guličky v mojej nosnej dierke. Vyhrážky vychovávateľky zahŕňajúce slovo pohotovosť vo mne vzbudzujú najhoršie pocity, aké sa dajú v tomto veku prežívať. Rieši to laický zákrok zapchatia jednej dierky a fúknutia druhou. Moja prvá hrdinka sa zrodila. CVAK.

Nepríjemná selekcia našej bandy na tých, ktorým padajú roky zle, a tým, ktorým padajú dobre a teda idú po lete do školy. CVAK.

Drtím s otcom autodráhu. Tú, pri ktorej treba neustále napravovať kovové kontakty na spodnej strane autíčka. CVAK.

Neúmyselne usmrcujem rodinnú andulku po tom, čo ju vozím na hračkárskej motorke a následne ju zakrývam perinou, lebo ide spať. Pls nenahlasujte rodičov, nestihli si to všimnúť. CVAK.

Kopem mladšieho suseda do hlavy pri demonštrácii high-kicku, ktorý som videl v nejakom filme s Michaelom Dudikoffom. CVAK.

Najobľúbenejšie anime predstavuje „Bol raz jeden život“ a „Gumkáči“, neskôr nedeľný Herkules. CVAK.

Prvé dni na základke pozorujem jedincov, ktorí znášajú povinnú školskú dochádzku oveľa horšie ako ja. Neustály plač a výkriky MAMA. Šlabikár, zošity, hygienické vrecko, neskutočne ohyzdné papuče a kufrík na telesnú (červené trenky a biele tričko) predstavujú dennodenný inventár. Väčšinu dňa venujem hľadaniu kumpánov. Ženy sú stále úhlavný nepriateľ. CVAK.

Hodnotenie prostredníctvom včielok a prasiat neskôr nahrádza slovné hodnotenie. CVAK.

Diktáty a matematiku vymyslel sám Lucifer. Môj postoj je behom prvých ročníkov jasne stanovený. CVAK.

Krátke obdobie hokejových kartičiek, TURBO žuvačiek s obrázkami aút a nalepovacích albumov futbalistov striedajú POGy. Dnes mi asociujú trošku pokrové žetóny. Všetky prehrávam v nerovnom boji so starším oponentom, ktorý ma podľa mňa nejako okúpal. Vymožiteľnosť spravodlivosti (rovnako ako dnes) nulová. CVAK.

Prvá Mini Playback Show, na ktorej vystupuje moja najkrajšia spolužiačka a zároveň aj aktuálne najkrajšia baba na škole s pesničkou od Lucie Vondráčkovej „Jen za tebou ty džíny jdou...“  Následný potlesk, ktorým by neopovrhli ani v Národnom divadle, núti dievča dávať poklony. Stojím v tlupe za ňou a niečo sa mi deje v trenkách, netuším!  CVAK. 

Doma sedím po škole na sedačke, tlačím rožok s bambinom a sledujem v telke, ako nejakí magori parkli lietadlo do WTC. Priznám sa, závažnosť týchto udalostí mi v tom momente vôbec nedochádzala a sledoval som to ako akčný film. CVAK.

Spomínam si, ako v telke chodili aj zábavné relácie, ktoré celkom často menili názov, ale protagonisti boli pomerne v rovnakom zložení. Tlučková, Skrúcaný a Noga. Obsah prevažne politický ma vyslovene nebavil, a tak som uprednostnil Tele Tele na čechoch. Aj oni sem tam dali nejaký šplech o politike, ale bolo tam aj dosť mne blízkej satiry. CVAK.

Leto prevažne vyplnené ponevieraním sa na kúpalisku a v táboroch, kde ma zaujímalo len jedno a to hlavné a síce vyhrať prípadnú súťaž splodenú v mysli vedúcich, ktorý si nenápadne po večeroch skotačili na chatkách v domnení, že už spíme. CVAK.

Ešte niekedy v prvej polovici ZŠ naši prinášajú domov podivnú plechovú skrinku s niečim ako televízor a oboznamujú ma, že sa pozerám na počítač. Konkrétne 286-ku. Napriek absencii predošlých skúseností sa s diablovým vynálezom skamarátim a vzniká z toho láska na celý život. Stroj strieda stroj a prichádza CS-ko a DOTA. Čas premárnený hraním online hier radšej nevyčísľujem. CVAK.

Školský rok prináša okrem klasickej rutiny zahŕňajúcej boj o najlepšie známky a predbiehanie na obedoch aj školy v prírode, prípadne nejaké výlety. Parádna to vec na nezmysly a prvé skotačenie s ženským osadenstvom, ideálne z inej triedy. Tie naše boli okukané. Vedel som, že s tými babami niečo chcem robiť, ale darmo, nevedel som, čo. Jediné úspechy predstavujú trápne bozky cez nedomyslenú hru Vadí/Nevadí. CVAK.

Zlom prichádza v 8. ročníku, dostáva sa ku mne cez skazeného spolužiaka bohatý zoznam DVD filmov v menovitej hodnote 200,- Sk/ks. Nie, neboli to kolekcie Zumba cvikov, ani nová zmes vtipných videí (net ešte mali len vyvolení), ale plnohodnotné porno tituly. Prezieravo volím lákavý názov Night nurses, mimochodom ešte dnes by ste ho hádam našli na nete. Po škole utekám domov, púšťam tajomný film a nestíham spracovávať, čo vidím. Začínam tušiť, že niečo takéto sa nepozerá pri písaní domácich úloh, ale túto tému odložíme do Black Ops. CVAK.

Doma klasický scenár, reťaz výrazne krátka, večierka max do desiatej a vadenice so staršou sestrou na dennom poriadku. CVAK.

Kámo, sme majstri sveta v hokeji! Najviac si pamätám Citrónov nájazd proti Švédom, ktorý sa ukázal ako rozhodujúci a následne gól Peťa Bondru proti Rusom. Potom rev komentátora a radostné zábery našich, ako držia pohár. Dobrý to bol pocit, aj keď teraz by som si to vychutnal oveľa viac. CVAK.

V škole aj doma odo mňa chcú úplný nezmysel. Aby som sa sám za seba rozhodol, kam si dám prihlášku na strednú školu. Znenazdajky voľné ruky na mňa pôsobia pomerne nekomfortne a nemám žiadnu predstavu, čo chcem robiť. Mama sa nechá počuť, že gympel a otec, ktorý vo mňa asi veľkú vieru nemal, hlása strednú odbornú školu, ideálne po jeho príklade elektrotechnickú. Fakt, že môj maximálny záujem o elektrinu predstavovala zástrčka a zásuvka a hlavné tlačidlo na PC, ho nijak neodradilo. Argument, že po strednej škole treba mať niečo v rukách pre prípad, že výška neklapne, bol značne debilný, keďže v rukách som po 4 rokoch trápenia mal hovno. Našťastie v našej triede sa našli mne podobní, ktorí nezdieľali nadšenie pájkovať po víkendoch zosilňovače a nabíjačky a spríjemnili mi dochádzku. Chvíľami so mnou mávali zlé pocity, že som retardovaný, keď fakt nič neviem, ale to mi neskôr znegoval Robinko Jakab, keď v ukážke na reláciu „Dobre vedieť“ zahlásil, že chodil na Strednú elektrotechnickú školu v Nitre v Mlynárciach a nevie ani hovno. To vám ti je balzam na dušu. A chalan je dnes herec a komik. Božie cesty atď. CVAK.

Lyžiarsky výcvik v prvom ročníku priniesol zásadnú zmenu. Jednak sme si našli s alkoholom k sebe cestu, aj keď len v amatérskej rovine, ale prelomil som ľady a zbalil som ženskú, ktorá bola zo Zlatých Moraviec a boli tam rovnako na výcviku ako my. Toto sa javilo ako požehnanie, keďže v tých časoch na našej škole nebol ani jeden kus ženy okrem prestarnutých učiteliek. Viedli odtiaľ dve cesty. Jedna bola 4%-tná a druhá s trvalou ujmou na intelekte. Volil som správne a síce číslo 2. Vykopal som z toho regulérny prvý vzťah, ktorý pokračoval aj po pobyte. Ako taký dement som chodil po škole busom do ZM, aby som sa tam puberťácky vylizoval. Trvalo to asi mesiac, ale bol to jednoznačne začiatok jednej dlhoročnej kapitoly môjho života, ktorú by som označil pojmom CP, čiže cezpoľný, tak ako ma nazvali kamaráti, keďže ešte zopár rokov potom som nebol schopný si nájsť dievča priamo z Nitry. CVAK.

Schémy, plošáky, pičung, kolofónia, tony vzorcov a samá fyzika a matematika. Beriem to tak, že som bol v polepšovni a prvotný dojem, že si vyberám, bol vlastne mylný a síce fiktívna demokracia. CVAK.

17. rok života, frajerka samozrejme z dediny asi 16 km od NR, včielka opeľuje kvetinku. Čierny bod histórie! Prvý vsun opantá hlavu tak, že človek nevidí sračku, do ktorej sa dostal. Zamilovaný až po uši som dobrovoľne podstupoval každý deň cestovanie, za ktoré som si neskôr vyslúžil kvalitný výsmech a kritiku partie. Nejako by sa to malo kontrolovať, alebo čo, aby chlapci nekončili v situácii ako ja. CVAK.

Osemnásty rok života priniesol kľúč od reťaze, veškeré večierky sa zrušili a začali seansy. Pravidelné chľastanie s kamošmi pri rieke. Peniaze nie sú. Kopanica hruška, lacný gin, vodka, víno, pivá. Skrátka liehoviny a najlacnejší arzenál. Len nech sú ampére. Na to, že som býval asi 100 m od rieky som tam dostal toľko pokút za rušenie nočného kľudu (codename pre chľastanie po desiatej), že raz som mestskému policajtovi na ďalší 10-eurový blok oznámil, že v blízkej dobe si podám žiadosť na oplotenie parcely 1x1m s plastovou stoličkou v mestskom parku, pretože som im už odovzdal značný obnos. Argument, že ja nebudem robiť bordel rodičom pod oknami, nemal pre nich žiadnu váhu a nezabudli mi občas sarkasticky poznamenať, že sa vidíme zase o týždeň. Letné chaty, diskotéky a všetky tieto konštruktívne typy zábavy. CVAK

Prosím pekne, keďže som ročník 87, tak okrem rádioaktivity z Černobyľu si životom nedobrovoľne nesiem aj akýsi prestupný status. Všetci predo mnou (vrátane mňa) mali možnosť si podávať len jednu prihlášku na vysokú školu. Po mne už toto pravidlo zrušili a počet, myslím, nie je obmedzený. Rovnako som bol prvý ročník, ktorý naostro písal monitory, zatiaľ čo predo mnou to povinné nebolo. Taktiež som si absolvoval, ako asi väčšina z vás, čo toto čítate, štátnice na Bc. Aj Mgr. A musel som písať aj bakalársku a diplomovú prácu. Teraz, čo viem, tak niektoré školy zrušili štátnice a bol aj nejaký šum, že nebudú ani tie práce. Čo viem, tak niektorí z vás ani nemali nič také ako Bc. Rovno sa šlo na Ing. Prípadne Mgr. a podobne. CVAK.

Počas strednej pravidelne chodím na hokej v Nitre. Najviac si pamätám duel so Slovanom, ktorý skončil kvalitnou hromadnou bitkou. Stál som v tom najväčšom kotli, aký vtedy bol, lebo to bolo super. Mám dojem, že bitku odštartoval chalanisko menom Zajac. Šupol direkt na bradu humanistovi Heclovi a už to išlo. Viem, že za Nitru hral neskôr aj hráč menom Vlk, myslím, že práve z BA. Či sa Zajac a Vlk stretli v jednom tíme, si už popravde nepamätám, ale bol by to pekný námet na transparent. Výrazná spomienka mi zostala aj na niekdajšie víťazstvo v Playoff na nájazdy v 7. zápase proti BB, ktorá nám mimochodom ešte tento mesiac vystavila fuck-prst s podtextom 0:4. Nevadí, prebolí. CVAK.

Druhé kolo volieb. Konkrétne moja budúcnosť. Tentokrát to nebolo len naoko. Otec spokojný, že mám v ruke hovno zo strednej neriešil, kam pôjdem, a tak som zvolil s rozumom. UKF, teda odbor, na ktorý chodila moja sestra a na ktorý mala kompletne odložené všetky materiály, seminárky a projekty. Ani fakt, že šlo o cestovný ruch, ma neodradil od sladkej predstavy, že keď už nie strednú, tak aspoň výšku vycheatujem. Realita prišla a dala mi kopačku na prsá. Moje technické predmety z maturity neurobili dojem absolútne na nikoho a tak som nezožal ani žiadne dodatočné body na prijímačkách. Toto v kombinácii s testom zo slepej mapy ma vybavilo v skrátenom procesnom konaní a vyzeralo to blede. Viva la druhé kolá, a tak som sa dostal na SPU bez prijímačiek. Ešteže máme dve vysoké školy v Nitre. Takým ako ja to padne výtečne. CVAK.

Debil, načo si sa sem jebal. Zase technické veci, ktoré ma nebavia. Po roku som tomu dal serus. Bez srandy, hodinu vyššej matematiky som opustil cez okno, lebo k autu som to mal tak bližšie. A bolo to na prízemí. CVAK.

Medzi rokom stráveným luxusnými prácičkami ako pizza poskok som nabral predstavu, akí vedia byť ľudia jebnutí a akú má skutočnú maximálku peugeot 206. CVAK.

Poslúchal som, prišla druhá šanca a opäť UKF. Chalani z partie mali už dva roky za sebou a tak ma nahovorili, že všetko bude. Samozrejme vrana k vrane sadá a tak ako aj ja, tak aj oni odložili presne chuja. Takže som si musel odsrať všetko sám, ale nebola to taká tragédia. Titul prišiel pomerne easy. Viac som sa sústredil na zážitky a život študenta so všetkými výhodami. Nevýhody boli po takej strednej zanedbateľné. CVAK.

Politická situácia na Slovensku ma začína celkom zaujímať až časom. Na scéne strieda škaredý škaredšieho, jeden komunista-boxer, ďalší zase cyklista-cigáň, potom zase iniciatívna ženská, a nakoniec hranatý klenot. Divoké 90. roky ma v podstate obišli. Keď sa aj niečo dialo, tak som to buď plnohodnotne nechápal, alebo ma to nezaujímalo. CVAK.

V telke chodí rovnaké hovno ako kedysi, len to hovno ešte rozdelili reklamami. Blahorečím torrenty. Noga kompletne zmizol, Skrúcaný sa len sem tam škerí z časopisu po boku Barkolovej, ktorá trpí divným tikom pohybu panvy, keď popisuje kabelky za „píp“ tritisícdvesto eur značky „píp“ Vitton. Prípadne či ma celulitídu Vavrinčíková aj na pravej polke riti, alebo len na ľavej. Na scénu prišla nová partia komikov, ktorí sa sem tam dajú pozerať. CVAK.

Hokej a celkovo šport je v značných hovnách rovnako ako väčšina vecí na Slovensku. Ale stále veríme. CVAK.

Po skončení školy sa zamestnávam a pracujem dodnes. CVAK.

Po niekoľkých omyloch nachádzam konečne tú svoju polovičku, ktorá vo mne vracia vieru v pekné veci. CVAK.

Niekedy v období vysokej školy narážam na Dailymale.sk a jeho osadenstvo, ktoré mi dodnes pomáha rozdýchavať toto Kocúrkovo. CVAK.

Tento článok vám prináša Soros v spolupráci s mimovládkami a časopisom Zem a Vek.