V posledných rokoch sa akosi nadmieru rozmnožili kadejakí ekoaktivisti, amatérski zoológovia, botanici, odborníci na prírodu všeobecne a nejaké takzvané prírodné zákony a tak. Tento trend badať prevažne u tých duchovne vyspelejších (rozumej čitateľov ezoterických *ujovín prevažne z vydavateľstva Eko-konzult) a to množstvo literatúry, ak sa tá znôška blbostí tak dá nazvať, venujúcej sa prírodnej mystike, ts ts ts.

 

Ako človek, ktorý sa už od detstva zaujíma o prírodu, trávil v prírode aj niekoľko dní vkuse na rôznych pozorovačkách zvierat a vyštudoval zoológiu, som to sprvoti ignoroval, ale keď ma v poslednom čase začali poučovať o prírode ľudia, ktorí sa sprchujú dvakrát denne v horúcej vode, nevydržia ani hodinu bez telefónu či tabletu, či jak sa tie prkotinky nazývajú, bez auta sa nikam nepohnú a raz za mesiac sa vyvezú na nejakú lúku za mestom a porobia mrte fotiek #love#nature#, potom si prečítajú titul s názvom „Ako vidieť prírodné bytosti“ alebo niečo podobné, tak ma to začalo trochu srať. Vraj, ľudia by sa mali inšpirovať zvieratami, lebo príroda je dokonalá, keby sme sa správali ako zvieratá, bolo by na svete dobre. „Fajn“ hovorím jednej známej, „takže keď sa rozhodnem, že ťa chcem (čo by som ale reálne nechcel ani omylom, ani keby som k nej dostával doživotnú rentu), tak jednoducho prídem k vám domov, tvojho neduživého manžela zmlátim alebo rovno zabijem, rovnako vaše deti, potom oštím prah vášho domu aby som dal všetkým najavo, že odteraz je môj a teba pretiahnem, nech mi porodíš nové decká“. Zhrozene mi vynadala, čo som to za burana a keď som jej povedal, že takto nejako to funguje napríklad u mackov a väčšiny iných šeliem, dokonca aj u vegánskych zástupcov živočíšnej ríše (stačí si pozrieť jeleniu ruju, alebo čo jeleniu, zajace jak sa medzi sebou brutálne mlátia), bolo mi povedané, že neviem o čom hovorím a že to preto, lebo u nás už prírodu zdegeneroval človek...Palec hore za tú logiku.

 

Super, hovorím si, ale čo tam po jednej trúbe s mimoriadne podmierečným IQ. Ale keď vám začne kamarát, ktorý pomaly ani na záchod nejde bez auta, rozprávať o tom, aké je ľudstvo zvrátené, ako ničí matku prírodu, tak si poviete...ako to bolo...v tom...eee...niečo je zhnitého v štáte tom a tom. Začal som viac počúvať ľudí okolo seba, všímať si, čo čítajú a zistil som, že podobných ekobiomagorov je neskutočné množstvo. Čerpajú silu z prírody, teda z parku, kde sa vyvezú autom. A mne, keď sa voči niečomu ohradím, lebo som to teda trošku študoval, tak možno by som si dovolil tvrdiť, že trošičku aj do toho vidím a dajme tomu pri mojich potulkách a pozorovaniach aj na vlastné oči videl, tak s prepáčením, keby som mohol podotknúť, že toto, čo rozprávate, je tak trošku koko*inka, tak som knokautovaný nepriestrelným argumentom a to, že teda ja to beriem len z vedeckej stránky, ale vôbec do toho nevidím duchovne. Vraj prírodu treba vnímať a cítiť dušou, len tak sa o nej dozvieme tú skutočnú pravdu, neprekrútenú vedeckým výskumom a pozorovaním.

 

No, tak to bude asi pravda, no nevidím, nevnímam, necítim, ospravedlňujem sa, že veda berie všetko tak zvrátene vedecky. Pardon teda, idem si vyvetrať hlavu na víkend do Veľkej Fatry, možno sa mi podarí pozorovať aj nejakého toho hlucháňa, medveďa či rysa, aj keď sú už tak zdegenerované a ovplyvnené ľuďmi. Lebo určite, kým sa sem pred zhruba 30 tisíc rokmi ľudia nedostali, zvieratká si tu nažívali v mieri, jaskynný medveď sa priateľsky pásol s praturom, smilodon pomáhal s výchovou malých srstnatých nosorožcov a veľký mamut na to len zhovievavo zhora pozeral....