Raz mi jeden farár povedal, že peniaze nerobia človeka šťastným, len uvoľnenejším. Veď si len zoberte, že ak nemáte peniaze a idete na diskotéku, po prvé je problém sa tam dostať, ak nepoznáte vyhadzovača. A po druhé, keď sa tam náhodou dostanete, celý večer budete nasucho. O čo ľahšie to má synak miestneho novozbohatlíka s mafiánskymi koreňmi, ktorý príde na oteckovom obstarožnom mercedese. Je jedno, že jeho príchodom sa zrazu zvýši kvocient retardácie, môže aspoň ukazovať kľúče od auta a babenky pozývať na čapovanú kofolu. Hneď je uvoľnenejší, lebo vie, že daktorú si odnesie na kolečko v oteckovom autíčku a ona mu potom to kolečko vráti. Možno tam, priamo v aute, lebo domov ju nemôže zobrať, ona jeho tiež nie a kľúčik od chaty nevedel šlohnúť. Vonku je zima, takže sa romantika nekoná. Maximálne sa zapne v autorádiu Rytmus a do rytmu JEBE, JEBE, JEBE.... A môže si to zopakovať viackrát za večer, lebo slečny veľkoprdelky budú stáť v rade, kedy ich zoberie na kolečko. Dúfajú, že ho svojimi výkonmi dokážu ohúriť a dostať tak časť z tých oslobodzujúcich peňazí. A je jedno, či je análny rozparovač alebo má iné zvrhlé sexuálne chúťky.


Ale ten, čo nemá peniaze, je nervózny a keby sa náhodou dajaká napoly iluminovaná sexuálne frustrovaná ochotníčka našla, ani to auto s vyhrievanými sedadlami nemá, aby jej podkúril pod zadkom. Zostáva oprieť ju na stojáka o jedličku v miestnom parku. Len potom pozor, aby neschytala ihličie do pozadia, lebo sa to roznesie ako hepatitída v osade a v ďalšom období bude chlapík odkázaný na samohonku. Ak sa nabudúce priblíži k babe, tá vytriezvie aj z najhlbšieho delíria v priebehu sekundy konverzácie s takým skrachovancom.


A to ešte nehovorím, keď je dakto nadržaný ako býk v ohrádke, pred ktorým sa celý deň promenádujú kravičky hompáľajúc plnými vemenami a vyžarujúc feromónovú auru. V takomto prípade je každá prítomnosť ženského pohlavia v okruhu bližšom ako dva metre červeným súknom pred očami chudáka na sexuálnej diéte. Tu je každý pokus o nadviazanie kontaktu dopredu odsúdený na neúspech. Takže mladí si rýchlo uvedomia, že peniaze treba. Najmä keď sa vygumovaný spolužiak stane výkonným riaditeľom v tatíčkovej firmičke a rozhadzuje peniaze. V tom čase vám nezostáva iné, len závidieť, a hľadať si brigádu v Tescu. To, že o pár rokov synáčik úplne skrachuje otcovu firmu, ktorú otecko musí zachraňovať cez stranícke zákazky, je ešte len hudba budúcnosti.


Ďalšia ľudová múdrosť hovorí, že peniaze nerobia človeka šťastným, ale oveľa radšej by som plakal v červenom Ferrari ako na ruskom bicykli. A keby som plakal v tom Ferrari, vždy sa nájde niekto, kto je ochotný rozveseliť chudáka. Bez ohľadu na jeho vek. Hlavne mladé ceckaté blondíny. Väčšinou v hlave toho veľa nemajú (IQ týždeň používanej ponožky), ale majú dobrý čuch na kopanie zlata.


Síce nemám rád psychológiu, ale peniaze tú svoju majú. Podľa mňa psychológia je podobná paveda ako ekonómia. A práve pri peniazoch sa stretávajú tieto dva pavedné odbory...


Ak by sme išli ďalej po ľudových múdrostiach (čiže urban legend klišé), mohli by sme si povedať, že s peniazmi nikdy nebolo tak dobre ako bez nich zle. Keďže však nevieme kvantifikovať pojem, ako nám je dobre, exaktnými číslami, môžeme dať len príklad bývalého českého premiéra Nečasa, na ktorého prišiel nečas . Nestačí mu, že padla jeho vláda a tak prišiel o teplý flek a dobré kšefty, ale sa aj rozviedol a ako to zvykne byť, žena berie všetko. Aby nešťastie nechodilo samé, znásobuje sa mu to, lebo sa oženil so ženou, kvôli ktorej padla jeho vláda. Keďže bola zamestnaná u neho, tiež prišla o prácu. Pravdaže, kamaráti ho nenechali v štichu a dostal prácu učiteľa, nech vzdeláva budúcu mládež. Veď múdri sa učia na chybách iných a on je naozaj odstrašujúci prípad. Lenže jeho plat 42 tisíc českých korún nestačí ani na výživné, tak si hľadá prácu, kde vie ešte lepšie zužitkovať svoje schopnosti vo vedení krajiny, ale seba si oceňuje na 150 tisíc českých korún mesačne. Možno by mal šancu na Slovensku, ale, bohužiaľ, nevie preukázať, že by bol rodák z Komjatíc.


Muži často používajú ďalšie klišé, že ženy by len nakupovali. To je tiež pravda. Veď sa stačí vrátiť k prvému odseku, že peniaze oslobodzujú. Slobodná žena si kúpi, na čo má peniaze. Vydatá si kúpi, čo jej manžel dovolí. A aby sme to otočili, tak aj chlapi radi nakupujú. Väčšinou alkohol v dajakej ustanovizni, kde sa stretávajú viacerí a slobodne bez dozoru manželiek si môžu vypiť, koľko im peňaženka dovolí.


Míňanie peňazí je perfektná terapia. Vždy, keď vidím moju šéfku, že si z ničoho nič kúpila tri páry topánok a dve kabelky a pritom nebol ani výpredaj, opýtam sa jej, kto ju nasral. Múdra to žena managerka – neprenáša svoju frustráciu na zamestnancov, že by na nás kričala za dačo, čo na ňu spadlo zhora, ale radšej sa ide vyvetrať. A míňať peniaze, ktoré oslobodzujú. A oslobodzujú aj od frustrácie.


Čiže, vážení kolegovia, manželia, otcovia. Ak má vaša polovička zlú náladu, zoberte ju nakupovať. Síce vás z toho ide poraziť (ani nie z toho, že míňa peniaze, ale z toho, ako nakupuje), ale ak bude polovička spokojná, prinesie to blaho do spoločného života.


Keď som už spomínal spôsob nakupovania, v krátkosti si pripomeňme hlavné rozdiely v štýle mušlička a žihadielko (nechcem brať Mišovi kopyrajt). Keď muž nakupuje dačo pre seba, vie čo chce. Najprv si urobí prieskum, pozrie si kamarátov model. Napríklad si vyskúša kamarátovú kosačku a pritom pokosí kamarátovi polku záhrady. Alebo obkuká telky všetkých svojich kamarátov, porovná subjektívny dojem s recenziami na internete a zájde do predajne, aby videl nový model voňajúci novotou. Márne by chlap zobral manželku napríklad na obhliadku 50-palcovej plazmy, či má pekné farby a aké má funkcie. Ona maximálne posúdi, či sa farba hodí do obývačky.


Takže chlap veľmi rozvážne nakupuje. Keď dačo potrebuje ihneď, tak si to zaplatí a neobehne 30 predajní zisťujúc, kde majú za lepšiu cenu príklepovú vŕtačku alebo búracie kladivo. Obtelefonuje predajne špirálovito, kde to vôbec majú, aby si svojho nového miláčika, svoju novú hračku mohol čím skôr odniesť domov. Ak mu to nesúri, tak čaká. Vyčkáva ako hovno v tráve, kým naň dakto nestúpi. Sleduje internetové predajne a keď sa mu aj cena pozdáva a má aj náladu na nakupovanie, objedná si vytúžený model zábavnej elektroniky, ktorý predstavuje symbol jeho statusu v rodine, práci aj medzi kamarátmi na pive.


Ostatné nakupovanie má podľa zoznamu. Keď ma manželka pošle pre potraviny, mám zoznam a idem si vyškrtávať. Vždy jej hovorím, aby mi to písala v takom poradí, ako sú umiestnené položky tovaru v predajni, ale ona to stále píše podľa toho, ako jej veci napadajú. Potom behám po predajni krížom-krážom a hľadám, čo kde sa môže nachádzať. A to ani nemusia prerobiť predajňu. Málokedy si kúpim dačo aj mimo zoznamu. Takže do 10 eur sa zmestím. Na druhej strane keď ide aj manželka, prejdeme systematicky celú predajňu. Síce zoznam má, ale polovicu z neho nekúpi, lebo ho zabudla. Doma, v aute alebo jednoducho niekde. Takto zaplatíme 60 eur a ešte sa musím vrátiť, lebo to, kvôli čomu sme išli, sme zabudli kúpiť.


Ak ženu necháte nakupovať oblečenie (slangovo handry), pokojne si môžete sadnúť a vytiahnuť angry birds, ak nechcete byt vy angry. Ale keďže je to súčasťou terapie a v záujme zachovania rodinnej pohody, je dobré sa dobre naladiť. Ak jej môžete zveriť kreditku, zatiaľ si môžete skočiť do kina alebo na pivo. Ak nie, a musíte mať kreditku pri sebe a budete stále odsúhlasovať kombináciu handier, ktoré sa vmestia do vami určeného limitu, budete zúrivý ako vtáci a váš vták tiež, takže nie je isté, že večer sa dostane do hniezda. Treba teda zachovať chladnú hlavu a usmievať sa. Veď ženy kupujú veci podľa toho, že čo je vo výpredaji, bez ohľadu na to, či to potrebujú alebo nie. Takže otázka: „A načo ti to bude?“ vôbec nie je na mieste. Aj keby prach sadal na tie handry, alebo by sa darovali susedke, ktorá má o 50 kíl viac ako manželka, dôležitý je princíp – míňanie peňazí oslobodzuje. Je to dobrá vec, kvôli ktorej sa cítime lepšie a podporíme aj rast HDP. Veď čo by sme neurobili pre seba, svoju polovičku a rast ekonomiky.