Práce vo výškach... Drvivá väčšina montáži vyžaduje rebrík, stupienok, veeeeeľký rebrík, lešenie, plošinu, alebo vypnutý pud sebazáchovy. V interiéri je to pohoda, nejaký rebrík vždy dočiahne a vnútorné jednotky nie sú také ťažké, cca 10-15 kg. zádrheľ nastáva na podestách schodísk. Celkovo umiestňovať lešenie na schody či šikmé plochy je tak trochu hazard. V exteriéri je to už fun a more fun. Rodinné domy pohoda, akurát ak je svahovitý terén, prestáva všetka sranda. Na takéto psie kusy sme objednávali lešenie. Niektorí zákazníci dosť mrnčali, ale tak zdravie máme jedno a nebudeme to montovať ako Pat a Mat za každú cenu. Aj tak sa niekedy stalo, že sme mali naskladané lešenie a pre zapájanie elektriky som si musel ešte pomôcť schodíkmi na lešení, lebo nedočiahlo. Nie príjemný pocit. Rovnako debilný pocit je aj montáž na balkóne. Jednotku umiestnime tesne pod strop, aby mohli používať šnúry sušiaka. Prípojné miesta trčia von z balkóna. No a ja sa tam musím dostať s náradím. Takže rebrík, vykloniť sa, ťažisko je pekne vysoko nad hranou zábradlia. A čo taká montáž pod okno? Easy. Vykloním sa z okna, kolega ma drží za nohy, ja mám v ruke vŕtačku s 30 cm vrtákom a vŕtam proti sebe diery na konzolu. Potom ju osadím, vyhodíme vonku jednotku na konzolu a vykloním sa, aby som ju priskrutkoval. Kolega ma zase drží. Asi by sa dalo kotviť niekde postrojom o stupačky, ale je to také silno ošemetné. Netuším, ako to robia iné partie, ale asi tak, ako my... Inokedy som si skúsil lešenie , ktoré stavali zatepľovači. V zime, na nejakom šiestom poschodí som išiel zapájať predtým zdemontovanú klímu. Mala to byť rýchla akcia, prídeš, osadíš, zapojíš rúry a ideš domov. Aaaaa prd. Vďaka zatepleniu tam už nebola rezerva a tak som musel pekne krásne nadpojiť medené potrubie spájkovaním, znovu urobiť koncovky, tuším aj káble som musel nadpájať. Som sa v tej zime na lešení krásne zabavil, končil som pri svetle mobilu.

Môj top zážitok je s plošinami. Prvý bol pri demontáži vonkajšej jednotky z pôrodníckeho oddelenia, kde prebiehala rekonštrukcia oddelenia. Po zistení, že v diere za jednotkou je sršnie hniezdo sme leteli kúpiť sprej a ja ako dobrovoľník som to tam bol vystriekať a rýchlo dole. O chvíľu vykukovali z okien roboši, že im vnútri lietajú sršne a márujú ich lopatami a kalfasmi :-D Druhý bol s osádzaním jednotky na RD, vyvýšená pivnica plus dve podlažia, pekne vysoko. Tá plošina sa kývala tak, že labute z jarmoku hadr. Skoro som chytil morskú chorobu. Ale podarilo sa. A čo tak stiesnené priestory? Samozrejme pane, to namontujeme. Kadiaľ? Áno, presne, dá sa vyliezť pod strechu? Tadiaľ? Nie je problém. A už sa Spiro plazí medzi krokvami, podkladá si dosky, pretože priestor nie je pochôdzny a vymetá pavučiny ako mačka. Kolega zospodu posúva rúry a ja sa ich snažím rozumne uložiť a nezalomiť pri ohýbaní. Za najzvláštnejšie miesto považujem Ústav na výkon trestu odňatia slobody vo Veľkom Dvore. A nie že v administratívnej budove. Ha ha. Pekne v bloku B rovno medzi odsúdenými. V bloku na každom poschodí urobili novú serverovňu. Tie potrebovali chladiť. Medzi serverovňou a balkónom je ešte kultúrna miestnosť. Potrubie s káblami sme dávali do oceľových žľabov, pretože väzni sú vraj prudko kreatívni a radi do všetkého šťúrajú. Bol to dosť zvláštny pocit, keď sa okolo vás moce banda kadejakých existencií a zazerá, kedy skončíte, lebo oni chcú o piatej pozerať svoju obľúbenú súdnu sieň a vy im zavadziate a dozorca ich nepustí.

Ďalšiu vec, čo sme z duše neznášali a škrípali zubami, boli predmontáže, respektíve montáž na existujúcu predmontáž, ktorú robila iná firma. Totižto, ak sme si predmontáž robili my, tak to znamenalo trepať sa ku zákazníkovi dva krát. Ak to bol napr. ZV, alebo NR, znamenalo to presedieť v dodávke 2x viacej času. A aj čas montáže vychádzal skoro 2x tak dlhý. A za skoro rovnaké peniaze ako jednoduchá montáž. Extrémne na figu. Lebo predmontáž, to je vynosenie na miesto polovicu náradia. Často krát sa aj zasekávalo do steny, pod stropy a podobne. Ťahá sa medené potrubie, kondenzát a káblovačky. Všetko nafotiť, aby sa neskôr niečo neprevŕtalo. A potom sa modliť, aby to roboši po vás nedodrbali. Druhý krát bolo treba zase vynosiť komplet náradie, navŕtať konzoly, osadiť, vykonať tlakovku, vákuovanie, elektriku. 

Tak ako v NR na RD, keď sme pripravili predmontáž, rúry natvarované, konzola osadená pod zateplenie. Ideme osádzať jednotku na stenu, kontrola ohýbačkou a ouha. Niekde pod zateplením koniec, rúra nepriechodná. Konzultácia s majiteľom, vyrezanie časti fasády, odstránenie zdeformovaného úseku, opätovné uchytenie a natvarovanie. Zase museli prísť roboši, opraviť zateplenie a až potom sme mohli domontovať klímu. Aby ste vedeli čo sa stalo, pri zatepľovaní im rúry trčali od fasády a tak si ich svojvoľne ohli inde. Lenže bez ohýbačky v rúrke sa vám táto rúrka zalomí a už sa nikdy nevráti späť. Preto ten strach, či to nájdete tak, ako ste to nechali. Ešte horšie je, keď montujete po niekom. Typicky novostavby s prípravou. Fotky majiteľ nemá. Musíte vytušiť, kadiaľ ide potrubie a káble a dúfať, že ich nepreženiete vrtákom. Mali sme raz novostavbu, kde bola predpríprava. Majiteľka si vybrala klímu, išli sme montovať. Kontrola ohýbačkami ( majú 4 metre) zistila, že jedna z rúrok je nepriechodná. Tenšia ohýbačka však vošla. Konzultácia s majiteľkou. Rúrky sú zaliate kdesi v podlahe, oprava je nereálna, majiteľ nové potrubie po stene nechce. Upozorníme ho na riziko, že klíma nemusí fungovať korektne, nakoľko je škrtený prierez v chladiacom okruhu. Ešte kontrola odvodu kondenzátu, ktorý je celý zasekaný a schovaný v stene. Vošli do neho dva poháre vody, predpokladám teda, že je priechodzí. No, nebol. O dva týždne volá majiteľ, že mu tečie voda po stene. Niekde v stene urobili stavebníci sifón a teraz sa majiteľ hnevá na mňa. Aj keď ja som prípravu nerobil a ja im teda rozoberať kúpeľňu kachličku po kachličke a hľadať sifón nebudem. Mrcha práca...