Großglockner Hochalpenstraße, pre nezasvätených rakúsky jazykolam, pre ľudí, ktorých jazda na dvoch alebo štyroch kolesách baví, jeden z horských priesmykov, ktoré sa oplatí navštíviť. Z Bratišky je vzdialená 4,5 hodiny cesty po diaľnici a okreskách, nejakých 450-480 km v závislosti od toho, na ktorej strane kopca chcete začať prejazd. Rozprestiera sa na hranici regiónov Salzburg a Kärnten, hranica sa tiahne po hrebeni pohoria. Veľa ľudí sa k ceste priblíži aj v zime, predsa len Zell am See, Kaprun či Bad Hofgastein patria medzi obľúbené lokality našincov. Nanešťastie pre nich je cesta od novembra do mája uzavretá, my si teda výlet naplánujeme v rámci letnej sezóny. Jedine, keď máme snežný skúter, môžeme ísť aj v zime, určite sa s ním dostaneme aspoň 2 km za rampu.
Cestu samotnú stavali v rokoch 1930-1935, takže toto leto v auguste bude oslavovať 80 rokov od otvorenia. Zo severnej strany sa zábava začína v dedine Bruck an der Großglocknerstraße, následne si vo Ferleitene za patričné vstupné (motorka 1300 PHP, auto 1850 PHP/deň) kúpime lístok do jazdeckého neba. Ak natrafíme na autobus alebo Holanďana s (d)obytčákom, vtedy to bude pre zmenu pravé peklo a radšej sa vrátime na Wienerschnitzel a jeden „Zero Komma Josef“ do najbližšej reštiky. Od Brucku je to k najbližšej dedine Heiligenblut 48 km asfaltu, o ktorého kvalite sa našincovi môže iba snívať. 36 vracákov a kopec zákrut, stúpanie zo 757 m.n.m. na najvyšší vrchol Edelweißspitze v nadmorskej výške 2571 m.n.m., a potom dole k Heiligenblutu do 1301 m.n.m., cez dva tunely, prípadne s odbočkou na Kaiser-Franz-Josefs-Höhe, ktorú, samozrejme, nechceme vynechať. Nechýbajú výhľady na okolité hory, oddychové parkoviská na každom kroku, mini zoo, múzeum lokálnej prírody, múzeum k výstavbe cesty, výhľad na ľadovec vinúci sa z hrebeňa Großglockneru a končiaci azúrovým jazerom v doline (no, to by neboli Schnitzli, ak by tam nebola vodná elektráreň), vodopád na každom druhom rohu, pasúce sa kravy a ovce, a taktiež svište, ktoré takmer zobú z ruky. Minimálne prírodu si užije aj spolujazdec, ten sa totiž za volant nedostane, na niečo také mal dôjsť vlastným autom.
Keď už sme sa vytrepali 500 km z pohodlia obývačky, asi by to chcelo zažiť aj niečo viac, ako len 50-kilometrovú cestu v kopcoch. Pri 2-3 prenocovaniach hotely a gasthofy ponúkajú v cene regionálne zľavové karty na návštevy lokálnych atrakcií (napr. lanovky zdarma), problémom je práve zlom na vrchole pohoria, ktorý to tu delí na dva regióny, a tak je možné zľavy uplatniť len na jednej strane kopca. Na severnej strane je možnosť ubytovať sa v Zell am See. Je to také menšie okresné mestečko s jazerom, na ktorom sa dá plaviť loďou, obísť ho pešo alebo na bajku, vybehnúť na okolité kopce peši alebo lanovkami, navštíviť aquapark, spraviť si výlet k jazeru v horách a zbehnúť si to peši prielomom až k vodnej elektrárni a jej turbínam, prípadne poslať ženu len tak obdivovať množstvo kvetov, ktoré sú schopní Schnitzli narvať na balkóny. Úplný petrolhead sa ubytuje v gasthofe Wallackhaus priamo pri ceste vo výške 2304 m.n.m., alebo aj rovno na najvyššom bode v gasthofe Edelweißhűtte. Nie je to o nič drahšie ako dole v meste a pridaná hodnota sa prejaví po zotmení.
Cez deň necháme po ceste brázdiť turistov a v Zell am See si k tomu obzrieme zbierku automobilov lokálneho hoteliera. Jedná sa o zhruba 200 kúskov z rokov 1950-1980; zopár Jaguárov, Porsche, Mercedesov, motorky... Raz do roka sa v sobotu na severnej strane konajú Majstrovstvá v jazde traktorov na Edelweißspitze (máj alebo september) a tam sa naskytne možnosť pozrieť si to pravé dieslové Porsche (pretože „nafta patří do kamen a traktorů“), prípadne iné zreštaurované trhače hliny. Cez mýtnicu prejdeme až večer, a keďže cesta je v noci uzavretá (od 19:30-21:30 do 5:00-6:00, podľa sezóny) a prístupná len pre hostí 2 gasthofov medzi mýtnicami, do sýtosti si môžeme užiť prázdne cesty a každú jednu zákrutu. Len pozor, aby ostala aspoň rezerva v nádrži. Noc tu má svoje nečakané čaro v podobe oblohy plnej hviezd. Keďže najbližšia civilizácia je vzdialená 20-30 km, nehrozí žiaden svetelný smog. Chlpy zježí aj ticho (v prípade prázdneho gasthofu mimo sezóny), keď po zaľahnutí do postele počuť búšenie vlastného srdca aj hukot krvi v ušiach. Pozor si treba dať od polovice septembra, ľahko sa totiž môže stať, že dôjdeme poobede za jasného počasia a teplote 23°C a ráno sa zobudíme na -5°C a čerstvý sneh na streche auta a okolitých cestách.
Na južnej strane nájdeme dedinu Heiligenblut, ako vystrihnutú z katalógu. Tradičné rakúske domčeky v kopcoch, biely vysoký kostol a za ním hora s ľadovcom. V zime určite poteší kopec vlekov a zjazdoviek, v lete možnosť skúsiť ryžovanie zlata v potoku, či turistika po kopcoch ako na severnej strane. Keďže región Kärnten pomaly krachuje, cesty sú v podstatne horšom stave ako v severnom Salzburgu, no stále to nie je také zlé ako u nás, hoci zmena je po zjazde z „raja“ citeľná. Vzhľadom na výškové rozdiely sa v prípade ubytka v dolinách nezľaknite dažďa a prepnite bedňu na lokálnu telku s live kamerami z kopcov, ten rozdiel v počasí dokáže prekvapiť (viď galéria, Zell am See vs. Edelweißspitze, fotené asi hoďku od seba).
A čo takýto výlet stojí pre dvojicu na 3 noci?
- Ubytko s raňajkami a večerou – cca 15,500 PHP
- Vstupné na Großglockner na 1 resp. 4 dni – 1,850 PHP až 2,850 PHP (v prípade ubytka vo Wallackhause na 3 noci 50% zľava, ešte nedávno vjazd úplne zdarma)
- Benzín – infinite PHP J
Galéria: tu.
