Keď sme sa minulý rok vybrali na koncert do Viedne, osoba blízka nás navigovala tak, že sme šli okolo spaľovne v Spittalsbergu. Keďže z vozňa na mňa veľmi zapôsobila a navyše ju realizoval môj obľúbený Friedensreich Hundertwasser. Dozvedel som sa, že sa v nej konajú komentované prehliadky. Začal plánovací proces pre rodinnú návštevu. Ten sa však dosť natiahol, najprv kvôli tomu, že rovnaký nápad mali aj ostatní, tiež pretože prehliadok pre dospelých bolo cez školský rok pomenej a v neposlednom rade skoordinovať viac ľudí nebolo jednoduché. Nakoniec to vyšlo a začiatkom júla sme šli na prehliadku.
Spaľovňa vzniklo už v roku 1971 ako súčasť viedenského systému centrálneho zásobovania teplom. Po rozsiahlom požiari v roku 1987 boli dve možnosti: buď ju zbúrať, alebo zmodernizovať. Vtedajší starosta Viedne Helmut Zilk sa rozhodol osloviť spomínaného extravagantného, ekologicky zmýšľajúceho umelca Friedensreicha Hundertwassera. Ten to okamžite odmietol, keďže existencia spaľovňe bola proti jeho princípom. Nakoniec sa po dlhom čase dohodli, že do toho pôjde. Museli však byť splnené 3 kľúčové podmienky. Ako prvá bolo použitie modernej technológie čistenia emisií, Hundertwasser požadoval, aby spaľovňa bola vybavená najnovšími systémami odsírenia, denitrifikácie a zničenia dioxínov, čím by sa minimalizoval ekologický dopad. S tým súvisela druhá požiadavka. Pro bono spolupráca – kritériom pre akceptovanie návrhu bolo, že on nebude žiadať honorár, pokiaľ bude projekt splňovať prísne environmentálne normy. Nakoniec sa sám musel vyrovnať s tým, že veľké mestá vytvárajú veľký odpad a fungovať bez spaľovne nie je reálne, keďže sa nedá dosiahnuť úplné zamedzenie vytvárania odpadu. Hundertwasser spaľovňu nielen navrhol, ale vytvoril z nej umelecké dielo, ktoré zahŕňa farebnú fasádu, s nepravidelnými tvarmi, zelenými strechami a výraznou zlatou kupolou. Od roku 1992, kedy bola zmodernizovaná verzia spustená do prevádzky, slúži Spittelau ako príklad toho, že aj technická infraštruktúra môže byť estetická, ekologická a verejnosti otvorená. Toľko hovoria zdroje z wienenergie.at. Informácií je veľa, nebudem vás s tým zaťažovať, určite si ich nájdete, ak bude chcieť vedieť viac.
Keď sme prichádzali bližšie, našu pozornosť zaujali odparkované policajné autá aj s posádkou. Vnútri nás privítal zamestnanec s úsmevom, aby nás krátko nato všetkých za asistencie polície, vyhodili z budovy. Zamestnanci tvrdili, že o ničom nevedia, policajti, ktorí to majú mimochodom celkom blízko, keďže hneď oproti je budova Policajného prezídia, nám tvrdili, že to nie je ich akcia. Oni tu len hosťujú. Nakoniec sa všetko vyriešilo a mohli sme vojsť dnu. V prednáškovej sále sme sa dozvedeli, že bol nahlásený bombový útok a pravdepodobne ho zase pácha osoba, ktorá za takýto počin už bola potrestaná väzením na X rokov a teraz ju prepustili.
Po krátkom filme o histórii a súčasnosti a budúcnosti spaľovne, sme dostali inštrukcie, čo nesmieme a čo môžeme robiť a šli sme na prehliadku. Veľmi zaujímavá, aspoň pre mňa bola informácia, že do roku 2040 chce byť spaľovňa environmentálne neutrálna. Veľmi príjemná, mierne nadrzlá, usmievavá sprievodkyňa nás odviedla pred vjazd do spaľovne, kde sa to všetky procesy začínajú, porozprávala nám, ako funguje príjem odpadu, ako vážia autá po príchode aj pri odchode a podobné zaujímavosti. Rovnako nám ukázala záchod, ktorý navrhol Hundertwasser pre vodičov smetiarskych vozidiel. Počas jej rozprávania sme nasávali ducha spaľovne a nie, nebol voňavý. Pochopiteľne. Následne sme prechádzali poschodie za poschodím, na každom nás čakal výklad, napríklad sme videli niečo takéto:
Zaujimavosťou bola informácia o tom, že diaľkový výhrevný systém má cez 1300 kilometrov. Na ďalšom poschodí nám ukázala, že nie všetko sa v spaľovni spáli. Takto postupne sme sa dostali do miestnosti na najvyššom poschodí, odkiaľ sme mohli vidieť ako pracujú nakladače odpadu. Zaujímavé bolo, že od rána do určitej hodiny pracujú na nakladaní odpadu operátori, no po skončení ich smeny už preberajú kontrolu automatické systémy. To vo mne nastolilo otázky, prečo nejde automatická nakládka nepretržite. V hale sa premávali holuby a keď sa niekto spýtal, že či ich niekto vyplaší, dievčina povedala, že nie, veď oni si nájdu cestu von. Ak nie, tak majú smolu. Vzápätí dodala, že už sa stalo, že sa v miestnosti s odpadom ocitla mačka a tú teda zachraňovali všetci. Spomenula aj dve najbizarnejšie veci a to polovicu kravy a ak si dobre pamätám, tak prívesný vozík. My sme medzi smeťami videli len starý Hilti kufrík. Jeden by neveril, aké môže byť zaujímavé pozerať ako sa mieša a posúva odpad do priestoru kde sa zlikviduje spálením. Boli sme aj na zelenej streche. Veľmi veľa informácií sme dostali, nielen od sprievodkyne, ale aj z nápisov na stenách, kde nechýbali Hundertwasserove citáty. Prehliadka trvala cca hodinu a pol, ako som už spomínal vyššie bola zaujímavá. Rozhodne odporúčam.
Wien Energie okrem spaľovne v Spittelau ponúka 3 prehliadky: Elektráreň Simmering, Fernkälte Zentrale Spittelau (Centrála diaľkového chladenia Spittelau) a Wien Energie-Erlebniswelt (interaktívna výstava Wien Energie), tá je žiaľ teraz zavretá. Už sme sa s osobou blízkou začali rozprávať, že návšteva elektrárne v Simmeringu by nemusela byť márna.
