Po včerajšej výzve v DM diskusii, že je málo článkov, som si povedala, že možno z ľútosti a z biedy uverejnia aj ten môj. Preto som zahodila za hlavu obavy z Kňoura odmietnutia a konečne som doplnila diakritické znamienka v mojom texte, písanom na holandskej klávesnici počas piatkového alkoholického opojenia.

Chrochland, krajina neobmedzených možností syrožrútov a menejérov, multikulti, Walhalla pre liberálne zmýšľajúcich ľudí. V mojich príspevkoch by som vám chcela priblížiť túto krajinu, ľudí a kultúru z pohľadu IMIGRANTA, človeka, ktorý nie je v ničom odborník, vie z každého rožku trošku a veci mu stačí robiť na solídnych 90%. Všetky zdroje, z ktorých som čerpala, sú nedôveryhodné a tvrdenia prudko subjektívne. Príspevok môže obsahovať stopy zovšeobecňovania.

Odišla som sem kvôli trojtýždňovému štipendiu od Nederlandse Taalunie, to je inštitúcia podporujúca ľudí z celého sveta, ktorí sa chcú naučiť holandčinu a spoznať holandskú kultúru. A keď už som tam bola, tak som si povedala, prečo si tú holandčinu nezlepšiť napríklad počas 6 (pridlho trvajúcich) mesiacov práce ako aupair v nefunkčnej holandskej rodine s dvoma presmradnými deckami, z ktorých o jednom ma stále presviedčali, že je podľa IQ-testov veľmi inteligentné, ale ja to volám autizmus. No a odvtedy som tu.

Ale nie o tom som chcela. Holandsko je krajina s približne rovnakou rozlohou ako Slovensko. Na tejto ploche sa sústreďuje 17 miliónov ľudí. To znamená, že vaša záhradka má 6x9 metrov a urob si z toho žúžo. Preto sa tu asi tak darí Ikei s konceptom ‘ako bývať na 6m2  ako na 120m2, kde z príborníka vytiahnete posteľ a z postele ešte umývačku riadu. Vysoká hustota obyvateľstva spôsobuje, že nechtiac poznáte viac ľudí, ako by ste chceli, a v kombinácii s ich cestovateľským duchom vás neprekvapí, keď stretnete suseda ľaľa hen tu od vedľa počas prechádzky bukolickými pastvinami na dovolenke v severnej Guatemale.

Susedia sa väčšinou navzájom poznajú a udržiavajú medzi sebou kontakt, strážia si navzájom psy, mačky, čivavy a mončičíky, požičiavajú si navzájom sečné zbrane, motorové píly, soľ, vajíčka a dávajú si navzájom rôzne užitočné rady do života. Aj vám pri tom pílení pomôžu a vy im to nabudúce s radosťou oplatíte. Tu by som rada vyvrátila mýtus (od samotných Holanďanov) o tom, že nedožičia druhému. Nič nie je väčšia nepravda. Pokiaľ nie si úplný Kokollár alebo nejaký arogantný snob, dožičia ti bez závisti. Vážia si usilovných a pracovitých ľudí.

Ďalšia vlastnosť, ktorou u Holanďanov zaskórujete, je skromnosť a šetrnosť. Je zvyčajné, že pri nákupoch v potravinách radi zbierajú bodíky (áno, bodíky, tu sa výdatne zdrobňuje), aby im nakoniec vyplatili pri každých našetrených 50-tich eurách jedno euro. Good job, buddy (shoulder pat).

Všeobecne to nie sú veľmi konzumné typy, ženy sa obliekajú radšej prakticky ako sexy nepohodlne štýlom do dažďa aj do dažďa. Pri bicyklovaní proti vetru o sile 10. stupňa Beaufortovej stupnice, kedy síce šliapete do pedálov, ale stojíte na mieste a pysky (ktorékoľvek) vám vejú vo vetre, je lepšie byť nenamaľovaná a mať na sebe legíny a čižmy a bundu, ktorá ti zakryje kríže.

Holanďania sú králi small talku. Ten je tu všadeprítomný a povinný. Pokiaľ ho nepraktizujete, ste vnímaní ako weirdo, odľud, nedajbože neintegrovaný cudzinec, socka a už vôbec nie si “gezellig” (čítaj s chrochtavým ch chezeľich, o význame tohto megaslova inokedy, ale znamená to niečo ako “príjemný”). Ak si cudzinec a ešte plynulo nechrochtáš, musíš ponúknuť svoje ospravedlnenie a pokračovať v small talku v angličtine.

Osobitnou kapitolou je small talk o počasí. Myslela som si, že je to doména Angličanov, ale nie je. Ako to asi vyzerá v praxi:

Prestávka na cige

A: “Dnes je krásne.”

B: “Úžasneeeeee!”

A: “Na budúci týždeň predpovedajú mínus 3.”

B: “To je riadna zima, bŕŕŕ.”

A: “Ale aspoň neprší.”

B: “Áno, to je pravda.”

A: “Kolegovia mali ísť na služobku do Groningen, ale je tam všade poľadovica a je to nebezpečné, tak to museli odvolať.”

B: “U nás bola v pondelok taká zima, že tlačiareň nechcela tlačiť.”

A verte či neverte, hneď po tom, ako som toto dopísala, mala som takú istú konverzáciu s kolegom.


 

Alebo psíčkársky small talk:

A: “Krásne úžasné slnečné popoludnie! Ako sa má Havko? Už mu prešla tá alergia?”

B: “Ále, ešte stale to má, už neviem, čo mám robiť.”

A: “Skús si v JUMBE kúpiť tento krémik, má také modré víčko…


 

Je to taká holandská obdoba modrého koníka, ale troche sofistikovanejšia.


 

Nabudúce si možeme vyvrátiť niekoľko mýtov o holandskom liberalizme a pokúsim sa vám priblížiť holandskú neexistujúcu kuchyňu.